Pre niekoho sú dôležitejšie jeho šikovnosť v hospodárení, spravovanie zvereného majetku v meste, pretože v tejto funkcii sú jeho právomoci porovnateľné so štatutárom spoločnosti.
Ale na jeho hlavu sa často zomelie priveľa drobností v doprave, v parkovaní, alebo aj nedostatok bytov, ich pomalá výstavba, čistota v meste, starostlivosť o zeleň a pamiatky. Aj o týchto témach hovoríme s primátorom roka 2016 Branislavom Trégerom.
S akými pocitmi ste prijali informáciu, že spomedzi slovenských primátorov vás hodnotia ako najlepšieho?
- S pokorou a s pocitom, že to, čo robím so svojim najbližšími spolupracovníkmi, je správne a má význam. Som rád, že to oceňuje aj verejnosť.
Do primátorského kresla v Liptovskom Hrádku vás občania zvolili azda aj preto, lebo ste kandidovali ako nezávislý. Pokladáte svojich voličov za konzervatívnejších?
- Do istej miery áno, pretože si ctia tradičné hodnoty. Ale dôležitejšie je komunikácia a za najvhodnejšiu pokladám priamu – bezprostrednú. Oceňujem, ak je človek otvorený, kritický. Z informácií sa dozviem aktuálne problémy, ktoré sa týkajú organizácií riadených mestom. Je to mozaika poskladaná zo života našich škôl, bytového podniku. Ale zdôrazňujem, dôležitá je otvorenosť, hoci sme i pod paľbou kritiky, no radšej som, ak si hovoríme pravdu. Príklad za iné, ak viem, že problém, na ktorý ľudia poukážu, samospráva nevyrieši, lebo na nápravu financie nemôže poskytnúť ak ide o súkromný majetok, nuž, rovno treba povedať, že problém je zložitejší. Snažím sa vec vyriešiť v spolupráci so súkromníkom a hľadám cestu k náprave.
Ste primátorom menšieho mesta, takže vás pozná asi každý a skoro s každým môžete osobne komunikovať.
- Človek sa s občanmi stretáva bežne v uliciach, to je pravda, v takomto meste to fungovať inak ani nemôže. Paralelne sa tak dozviem o nedostatkoch viac. Ale komunikácia je na viacerých úrovniach. Sme jedno z najmenej zadlžených miest na Slovensku. Ako je to s našou dlhovou službou? Splácame iba jednu pôžičku, ktorá sa týka investície do skládky tuhého komunálneho odpadu. Predstavuje ani nie tri percentá z mestského rozpočtu. Mohli by sme ju splatiť, ale hrozila by sankčná pokuta.
Na prvý pohľad je zrejmé, že sa vám darí dobre hospodáriť
- Je to tak. Pomerne značné prostriedky idú na kapitálové výdavky a majetok mesta sa zmnožil. V nasledujúcich mesiacoch plánujeme modernizáciu športovej haly, dobudovanie športovísk a ďalších častí infraštruktúry v meste.
Primátor Liptovského Hrádku. (zdroj: Laco Hámor)Reagujete na potreby občanov, to sa dá odčítať z rozpočtu.
- Nielen v našom meste, ale aj inde sú čoraz vypuklejšie problémy v doprave a v parkovaní. Parkovacie miesta sú problémom už aj u nás, tak ako i stav ulíc. V tom roku sme začali s kompletnou rekonštrukciou niektorých ulíc, aj s inžinierskymi sieťami. Na vyše 600 metrov dlhej Hradnej ulici, na Komenského ulici, ktorá je skoro 500 metrov dlhá. Celkove sme v roku 2016 preinvestovali 700-tisíc eur na rekonštrukciách a asfaltových povrchoch ulíc a parkovacích miest.
Liptovský Hrádok je križovatkou v údolí medzi horstvami.
- Pôdorys relatívne malého mestečka, ktoré pretína železničná trať, je geograficky vymedzený Hradskou horou, Váhom a Belou. Sídlo s viacnásobnými jadrami, ako keby malo viac námestí. Okolo každého z nich sa odvíja život obyvateľov s trochu inou charakteristikou. Mestský úrad stojí v jednom z takých centier – tu sú banky, úrady. V okolí kultúrneho domu v nasledujúcom období chceme vybudovať námestíčko. V jeho okolí je iný typ obytnej zóny, aj iná demografická skladba obyvateľstva. Sú to odlišné miesta. Ale sú i také, kde prevláda skôr individuálna bytová výstavba a rodinné domy, pripomína vidiecke sídlo, napr. Celiny a Horný Hrádok. Ešte máme aj Starý Hrádok a Belanskú štvrť. V každom jadre iné požiadavky a potreby. Analyzujem si ich a prispôsobujem daným podmienkam i ľuďom.
Aj v takmer 8-tisícovom Liptovskom Hrádku neustále klesá počet obyvateľov?
- Podarilo sa nám tento trend zastabilizovať. Populácia starne, to je pravda, ale v ostatných rokoch potrebujú firmy v meste nových ľudí. Je tu relatívne nízka nezamestnanosť. K zmenám dochádza teda aj v súvislosti s ekonomickou migráciou. Ale pokiaľ chceme, aby sa tu najmä mladší ľudia aj usadili a mali trvalý pobyt, samospráva musí byť iniciatívna. Ak pokračujeme v stavaní nájomných bytov, hoci aktuálne je asi 250 žiadostí nevybavených, a chceme, aby tu zostali, treba zabezpečiť ďalšie technické nadstavby – miesta v škôlkach, v školách, základných umeleckých školách, školských družinách. Akútny problém je s nedostatkom miest v predškolských zariadeniach. Mesto je živý organizmus, treba ho neustále ošetrovať.
Mladšia generácia bude mať v najbližšej budúcnosti už iné požiadavky, než majú súčasníci...
- V princípe ide o rozvíjanie technickej infraštruktúry – okrem tradičných inžinierskych sietí sme v predstihu v spolupráci s domácimi firmami vybudovali chráničku na optokáblové siete, rozvody, aby sme dosiahli vyššiu kvalitu v informačných komunikačných technológiách. Už teraz sa na to pripravujeme. Sídla, ktoré sa na to nepripravia, budú neskôr v nevýhode.
Mesto je živý organizmus s minulosťou, históriou, ktorá zrejme aj v L. Hrádku ovplyvnila súčasnosť.
- Presne tak. Naši obyvatelia už tušia, ak sa povie, že naše mesto má na čom stavať, a hlavne na osobnostiach. Od Wisnera po Habiňáka. Skúsim to rozmeniť na drobné. Naše mesto v roku 1805 bolo naj-priemyselnejšie v Uhorsku. František Wisner (Viesner), ktorý ovplyvnil život mesta na prelome 18. a 19. stor., tu založil lesnícku školu. Maďarská vrchnosť nevedela prežiť, že sa v učilišti vyučovalo po slovensky, takže financovanie Wisner zabezpečoval zbierkami. Bol to vizionár, akoby vedel dopredu, že bez vzdelaných odborníkov nebude priemysel. Školstvo bral ako prirodzeného spojenca pokroku a technického rozvoja. Spojenie hospodársky resp. priemyselný park pretavil už vtedy do reality priamo tu v Hrádku. Vodná energia Váhu sa stala hnacím zdrojom, kinetickým pohonom na pílu a hutu. V meste postavili prvú pílu na vodný pohon, nechýbali manufaktúry na výrobu fajok, klinciareň, v Maši vyrobili 10-tisíc pištolí. Wisner, ktorý bol obľúbenec cisárskeho dvora, využil potenciál mesta a jeho okolia. Jeho odkaz má rôzne podoby, ktoré pretrvali podnes. Tak ako jeho myšlienka – kvalita ľudí sa odvíja od ich vzdelania.
Nebol sám. V meste pôsobil aj Ján Xaver Girsík, ktorý v tzv. „náukobehoch“ – krátkych kurzoch, zvyšoval odbornosť pospolitého ľudu.
- Vravia – všetko so všetkým súvisí, áno, Wisner Girsíkove náukobehy pretransformoval a vytvoril základ pre odborný rast i potenciál priemyslu, čo našlo svoje pokračovanie až do 20. stor. v elektropriemysle. Mesto má šťastie na odborníkov a osobnosti. Riaditeľom prvého školského výpočtového strediska v ČSSR bol Ladislav Habiňák. Jeho cenu každoročne odovzdávame najlepším žiakom elektrotechnickej školy.
Aj jeho pokladám za vizionára, ktorý spravil čosi podobné ako Wisner, len o dvesto rokov neskôr.
Pri listovaní v publikácii k 700. výročiu prvej písomnej zmienky o meste je zrejmé, že Liptovský Hrádok sa stal nadlho centrom spracovania kovov, železnej rudy a dreva.
- V Bockej doline a Malužinej žili a fárali baníci. V Hybiach chovali voly do záprahov, ktoré využívali na vtedajšiu dopravu a z Važca a Východnej pochádzali najzdatnejší pltníci, ktorí zabezpečovali zasa vodnú dopravu po Váhu až do Dunaja. Históriu chceme pripomínať v Parku pamätihodností mesta, aby sa verejnosť, návštevníci, turisti dozvedeli o dejinách a osobnostiach mesta čo najviac. Dotvoríme najbližšie okolie hradu, kde v budúcom roku vzniknú aj repliky stavieb od roku 1316 až doteraz.
