Počas leta pod Čebraťom došlo k väčšiemu prievanu v hráčskej kabíne. S niekoľkými hráčmi, aj zo základnej zostavy, sa klub rozlúčil a káder vystužil novými menami. Na trénerskú stoličku zasadol Norbert Hrnčár a jeho asistentom sa stal Richard Höger. Obaja kouči takto spolu predtým pôsobili v Spartaku Myjava.
Keďže letná pauza je krátka, na prípravu a detailné spoznanie mančaftu bol pomerne krátky úsek. Aké priority ste si vtedy vytýčili?
– Áno, času bolo veľmi poskromne. Pred nami stála nosná úloha mužstvo prebudovať. Viacerí noví hráči prišli až tesne pred začiatkom súťaže alebo počas sezóny. Napríklad Kristián Kolčák prvý raz nastúpil až v 7. kole. Tiež sme pracovali na zmene herného štýlu. To všetko sa dialo za pochodu, doslova v hektickom období.
Akú hernú tvár ste si zaumienili dať mužstvu?
– Už zo skladby nových hráčov bolo zrejmé, že chceme hrať ofenzívne a kolmo dopredu. Dôraz bol kladený na rýchle prepínanie po strate lopty. Dovolím si povedať, že z veľkej časti sa tento zámer aj daril napĺňať. Najväčšie rezervy boli v defenzívnej činnosti, tu však nemám na mysli len obrannú formáciu, ale všetkých hráčov na ihrisku.
Ružomberok veľmi slušne, azda až nad očakávanie úspešne kráčal jeseňou, odohral viaceré skvelé zápasy, no potom prehra v Podbrezovej (1:3) odštartovala minisériu štyroch duelov bez víťazstva. Možno hovoriť o menšej výsledkovej a hernej kríze, alebo čo sa udialo?
– Každé mužstvo i každého hráča v dlhodobej súťaži postihne určitá výkonnostná sinusoida. Tých našich kriviek smerom dole nebolo veľa. Nikdy nie je všetko ideálne. Naša cesta jesennou časťou, samozrejme, bola ovplyvnená formou hráčov, no i rôznymi inými okolnosťami. Práve v období, keď sa mužstvu výsledkovo nedarilo, viacerí chalani neboli zdravotne fit, v kabíne šarapatila viróza. O kríze by som však nehovoril. Je normálne, že sezóna prináša pekné stretnutia s dobrými výsledkami, ale i menej vydarené. Jedno také sme zažili v Podbrezovej, no so súperom, ktorý počas celej jesene potvrdzoval svoju vysokú kvalitu a nie náhodou je v tabuľke tam, kde je.
Aké pocity u vás prevládali z jesenného finišu?
– V závere sme sa mentálne i herne pozbierali. Posledné zápasy boli celkom slušné aj čo sa týka formy hráčov. K úplnej spokojnosti mi chýbalo niektorý z nevíťazných dotiahnuť do trojbodového konca.
Skúste to vyjadriť matematicky, koľko bodov chýba k tomu, aby ste si povedali, že jeseň bola fajn?
– Ak by naše bodové konto začínalo trojkou, bol by to zaujímavý zisk. Keďže mužstvo má ešte odložený zápas v Michalovciach, môže sa k tejto méte tesne priblížiť. Znovu však musím pripomenúť, že máme za sebou náročnú fázu. Prerábal sa herný štýl, snažili sme sa zmeniť myslenie hráčov... Som presvedčený, že na jar budeme silnejší.
O ktorom zápase by ste mohli povedať, že bol topom?
– To by som nechal na posúdenie divákov a fanúšikov. Po dueloch so Slovanom, so Zlatými Moravcami a Michalovcami na konci ľudia stáli a tlieskali. Dali najavo, že sú spokojní. Vydarených stretnutí, v ktorých sa mužstvo ukázalo v dobrom svetle, bolo viac.
Na druhej strane, ktoré vystúpenie vás najdlhšie mátalo?
– Veľmi ma mrzela prehra (1:2) v Prešove. Chlapci mali zápas nádejne rozohraný, priebeh pod kontrolou a vyšli sme naprázdno. Dovolím si povedať, že v Prešove sme stratili tri body. Viacerí hráči vtedy kvôli zdravotným problémom nastúpili len so sebazaprením.
Ktorí hráči odvádzali viac-menej pravidelne svoj štandard?
– Letné posily potvrdili opodstatnenosť ich angažovania, jednoznačne boli prínosom. Jána Masla možno označiť za lídra obrany a mužstvu pomohol aj strelecky niekoľkými dôležitými gólmi. Nechcem ale osobitne vyťahovať jednotlivcov, cenné je, že ako kolektív sa hráči viackrát priblížili k tomu, čo by sem chceli hrať.
Po letných nákupoch máte viacero ponúk do ofenzívy, ale pomerne skúpe alternatívy do obrany. Čo vy na to?
– Súhlasím. V tom je náš problém. Celú jeseň vrátane zápasov v Slovnaft Cupe Ružomberok odohral s piatimi obrancami. Vzadu naše možnosti boli obmedzené, tiež chýbala zdravá konkurencia. Pred nami stojí úloha tieto pozície personálne doplniť a tým sa aj v defenzívnych činnostiach posunúť ďalej.
Čiže avizujete určité pohyby v hráčskom kádri?
– Ešte je predčasné na túto tému hovoriť, ale predpokladám, že k zmenám dôjde.
Ako ste sa pred dovolenkami rozlúčili s hráčmi. Čo ste im povedali?
– Bol to krátky a stručný príhovor. Hráčom som poprial, aby si dovolenkové obdobie, ktoré tentoraz netrvá dlho, užili s rodinnými príslušníkmi, s manželkami či priateľkami. Aby im aspoň čiastočne splatili to, čo počas rozbehnutej sezóny nestíhali. Keďže je nutné, aby na začiatok zimnej prípravy, ktorú mužstvo otvorí 7. januára, prišli v dobrom stave, solídne naštartovaní a nemuseli sme sa venovať nejakým nábehovým veciam, dostali i individuálne tréningové plány.
Považujete za dôležité nájsť si teraz alebo počas sviatkov aj čas na vypnutie od futbalu?
– Určite. Sám som chalanom odporučil, aby jeden-dva týždne vôbec na futbal nemysleli. A potom nech sa vhodne nahotujú na spoločnú tréningovú prácu. Sú rozumní, vedia, čo môžu a čo nie.
Ešte otázka na záver z iného súdka. Môžete prezradiť, kde budete tráviť Vianoce a dni na prelome rokov?
– Vianoce doma s rodinou a po nich sa vyberieme do Ružomberka. Bývam v Hrabove, odtiaľ chceme vyrážať do hôr za lyžovačkou.
