RUŽOMBEROK. Mesto z dolného Liptova druhýkrát po sebe hostilo slovenské kolo medzinárodnej filozofickej olympiády a v januári sa na pôde univerzity uskutoční aj druhé kvalifikačné kolo, do ktorého postúpia len tí najlepší. Dvaja najúspešnejší z druhého kola, budú na konci mája reprezentovať Slovensko v holandskom Rotterdame.
Prestíž podujatia spočíva práve v možnosti zmerať si svoje schopnosti s víťazmi z ostatných päťdesiatich zapojených krajín. Cesta do Rotterdamu však nie je jednoduchá. V prvom kole písali študenti stredných škôl filozofickú esej na jednu z tém autorov ako G. B. Shaw, Thomas Hobbes a Fulton J. Sheen. V druhom kvalifikačnom kole už budú tí najúspešnejší písať prácu v anglickom jazyku.
Na výzvu si trúflo množstvo odvážlivcov. „Som veľmi rád, že sa olympiáda uskutočnila s hojnou účasťou stredoškolákov z celého Slovenska. Celkovo ich prišlo do Ružomberka okolo stodvadsať spolu aj so svojimi učiteľmi. Hodnotím tento deň ako veľmi príjemný, ako deň, kedy boli mnohí študenti motivovaní napísať dobrú filozofickú esej, z čoho mám radosť,“ vyjadril spokojnosť zástupca vedúceho Katedry filozofie na FF KU a koordinátor súťaže Ján Hrkút.
Priniesli na Slovensko olympiádu s dlhoročnou tradíciou
Podujatie sa každoročne koná pod záštitou UNESCO už 25 rokov a druhýkrát sa do nej môžu zapojiť aj záujemcovia zo Slovenska. Tak v minulom ročníku, ako aj teraz, hostí kvalifikačné kolá Ružomberok. „Medzinárodná filozofická olympiáda hľadala partnera aj pre Slovenskú republiku. Uchádzali sme sa o to a sme radi, že nám dali dôveru, že naša Katedra filozofie môže organizovať olympiádu pre Slovensko. Ono to nie je otázka nejakej rotácie alebo zmeny, ale tým, že sme boli iniciatívni a chceli sme, aby sa Slovensko dostalo na mapu filozofických olympiád, tak sme sa to podujali realizovať,“ vysvetlil koordinátor súťaže.
Počet zúčastnených spravil organizátorom radosť. „Minule sa nám prihlásilo okolo osemdesiat študentov, reálne prišlo do Ružomberka 72. Mám veľkú radosť z toho, že počet stúpa a keď to tak môžem porovnať, päťmiliónové Slovensko malo v národnej olympiáde z filozofie stredoškolákov stodvadsať ľudí a Česká republika, ktorá má približne dvakrát viac obyvateľov ako Slovensko, mala stoštyridsať ľudí. Takže je to povzbudivé, že toľko slovenských študentov chcelo prísť,“ potešil sa Ján Hrkút.
Filozofia má v európskej kultúre pevné miesto
Medzinárodná filozofická olympiáda ukázala, že na Slovensku je o túto vednú disciplínu záujem. „Veľmi si prajem, aby sme mali na stredných aj na základných školách rozmanitosť v rozličných disciplínach, predmetoch. Naša tradícia a civilizácia, z ktorej pochádzame je práve typická skúmaním sveta aj človeka z rozličných uhlov pohľadu. Teším sa každej disciplíne, každému odboru, ktorý sa snaží priniesť poznatky a sprostredkovať ich študentom a rovnako si myslím, že filozofia má minimálne 2500 – 2700 rokov miesto v európskej kultúre,“ povedal zástupca vedúceho katedry.
Humanitné vedy, medzi ktoré patrí aj filozofia sú v dnešnej dobe neraz médiami stavané do úzadia za iné študijné odbory. Na Katedre filozofie však prevláda pozitívny pohľad na situáciu. „Nemyslím si, že je nejaká kríza záujmu o filozofiu. Vychádza nesmierne veľa vedeckých článkov. Je veľa vydavateľstiev, katedier filozofie na celom svete, ktoré sa filozofiou zaoberajú. Tie také prechodné, niekedy možno lacné alebo plytké kritiky humanitných vied si myslím, že sú z dlhodobejšieho pohľadu skôr epizódky a tieto disciplíny prežívajú a pomáhajú človeku porozumieť sebe, svojmu okoliu,“ vyjadril sa koordinátor kvalifikačných kôl filozofickej olympiády.
Čím zaujala filozofia Jána Hrkúta a prečo sa ju rozhodol študovať? „Inklinoval som k humanitným disciplínam. Študoval som estetiku, teológiu, istý čas aj históriu. Filozofia bola na jednej strane mojím priestorom, kde som si mohol klásť otázky, ktoré som si aj tak kládol v živote a zároveň bola miestom, kde som dostával zmysluplné odpovede, hoci často nie konečné, nie definitívne. Tie odpovede mi dávali zmysel v oblastiach môjho života. Takže filozofii vďačím za veľa a robím ju veľmi rád,“ prezradil Ján Hrkút.
Autor: Ján Kmeť
