LIPTOV. Banské remeslo je vždy neisté a v krivánskych baniach bolo ale viac ako isté, že namiesto bohatstva tam nájdu nekonečnú lopotu.

Krivánske bane majú viacero prvenstiev. Baníci tam mali najtvrdšie podmienky na ťažbu a bane sú zároveň najvyššími na Slovensku. V banských chodbách nachádzali tvrdú horninu, neznesiteľnú zimu a vietor, sneh a ľad. Pracovali s primitívnymi nástrojmi, bývali v domcoch postavených zo žulových balvanov, diery si vystielali machom, aby im nefúkalo.
O náleze čistých zlatých žíl pritom nemožno hovoriť. Baníci nachádzali zlato roztrúsené v malých čiastočkách v tvrdej žule. Bolo ho tak málo, že ťažba jednej guiney zlata stála dve až tri guiney.
Krivý vrchol vraj spôsobili baníci
Traduje sa viacero povestí, prečo má Kriváň naklonený špic. Jedna z nich hovorí, že to baníci v urputnej snahe nájsť zlato vrchol podkopali a ten sa na jednej strane prepadol. Prví, kto tušili bohatstvo v Kriváni, boli nemecké rodiny bývajúce v Hybiach. V Hybici ryžovali zlato. Zrejme im to nestačilo, a preto išli vyššie, tak vysoko, ako sa len dá. Priamo do vrcholu Kriváňa.
„Za kráľa Mateja Korvína vyhĺbili liptovskí haviari štôlne pozdĺž Škaredého žľabu a v Kotlinách. Boli veľkí optimisti, keď ich nazývali zlatými baňami,“ hovorí publicista Ivan Bohuš v Knihe Tatranské štíty a ľudia.
„Medzi všetkými karpatskými vrchmi nenájdeme žiaden iný, v ktorom by sa s tak veľkým úsilím a tak dlhodobo, hoci s mnohými prerušeniami, bolo bývalo ťažilo, ako na takzvanom Kriváni v Liptovskej župe,“ napísal v roku 1772 Jonáš Andrej Czirbesz, evanjelický farár a prírodovedec, ktorý uskutočnil prvý zaznamenaný výstup na Kriváň.