Sobota, 16. február, 2019 | Meniny má Ida, Liana

Najrýdzejšie zlato ťažili v Kriváni

Ťažko sa dohútať, čo tak lákalo chudobných aj mocných do podzemia Kriváňa. Hnala ich túžba po bohatstve, rýdzom zlate, hoci toľkí pred nimi zlyhali.

Kôprová dolina a Kriváň.Kôprová dolina a Kriváň.(Zdroj: zdroj - Knižnica Maďarskej akadémie vied © reprofoto: MTA Könyvtára, Kézirattár)

LIPTOV. Banské remeslo je vždy neisté a v krivánskych baniach bolo ale viac ako isté, že namiesto bohatstva tam nájdu nekonečnú lopotu.

Krivánske bane majú viacero prvenstiev. Baníci tam mali najtvrdšie podmienky na ťažbu a bane sú zároveň najvyššími na Slovensku. V banských chodbách nachádzali tvrdú horninu, neznesiteľnú zimu a vietor, sneh a ľad. Pracovali s primitívnymi nástrojmi, bývali v domcoch postavených zo žulových balvanov, diery si vystielali machom, aby im nefúkalo.

O náleze čistých zlatých žíl pritom nemožno hovoriť. Baníci nachádzali zlato roztrúsené v malých čiastočkách v tvrdej žule. Bolo ho tak málo, že ťažba jednej guiney zlata stála dve až tri guiney.


Krivý vrchol vraj spôsobili baníci

Traduje sa viacero povestí, prečo má Kriváň naklonený špic. Jedna z nich hovorí, že to baníci v urputnej snahe nájsť zlato vrchol podkopali a ten sa na jednej strane prepadol. Prví, kto tušili bohatstvo v Kriváni, boli nemecké rodiny bývajúce v Hybiach. V Hybici ryžovali zlato. Zrejme im to nestačilo, a preto išli vyššie, tak vysoko, ako sa len dá. Priamo do vrcholu Kriváňa.

„Za kráľa Mateja Korvína vyhĺbili liptovskí haviari štôlne pozdĺž Škaredého žľabu a v Kotlinách. Boli veľkí optimisti, keď ich nazývali zlatými baňami,“ hovorí publicista Ivan Bohuš v Knihe Tatranské štíty a ľudia.

„Medzi všetkými karpatskými vrchmi nenájdeme žiaden iný, v ktorom by sa s tak veľkým úsilím a tak dlhodobo, hoci s mnohými prerušeniami, bolo bývalo ťažilo, ako na takzvanom Kriváni v Liptovskej župe,“ napísal v roku 1772 Jonáš Andrej Czirbesz, evanjelický farár a prírodovedec, ktorý uskutočnil prvý zaznamenaný výstup na Kriváň.


Odvážne ich volali Kruh šťastia

V západných svahoch Kriváňa a Škaredom žľabe začali Hybania kutať ešte v 15. storočí.

„Ich neúspech neodradil ďalších podnikavých ľudí. Po krátkej prestávke prešli bane do rúk Fuggerovcov, no aj oni sa veľmi skoro prestali zaujímať o Kruh šťastia, ako nazývali svoj Krivánsky banský revír,“ spresnil Bohuš.

„Vo finančnej tiesni štátnej pokladnice upriamil kráľ Ferdinand I. v polovici 16. storočia najväčšiu pozornosť na dolovanie drahých kovov. Zoštátnené fuggerovské bane podriadili v roku 1546 správe komorných majetkov v Liptovskom Hrádku a na Kriváň vyslali skúsených expertov z Banskej Bystrice a zo Španej Doliny.“

Neskôr cisár a uhorský kráľ Maximilián, ktorý sa zaslúžil o rozvoj baníctva v Uhorsku, oficiálne otvoril zlatú baňu, vytvoril Maximiliánovu banskú cestu a stupy. Bolo to obdobie intenzívneho dolovania v krivánskych baniach.


Kópia je v múzeu

Robota v krivánskych baniach bola mimoriadne ťažká a nebolo to iba pre náročný prístup do vysokej nadmorskej výšky. Šachty chlapi razili hlavne ručne, kresali ich.

„Niektoré ručne kresané chodby, kresanice, majú taký nízky profil, že sa museli raziť poležiačky. Výška dobývok len zriedka prevyšuje 1,3 metra,“ opísala Monika Orvošová, geologička Slovenského múzea ochrany prírody a jaskyniarstva. Nezriedka mali banské chodby priemer 70 krát 70 centimetrov. Ťažko si predstaviť námahu, s ktorou v takých úzkych chodbách hľadali drahé kovy. Pre zaujímavosť, kópia vchodu do krivánskej bane sa nachádza vo vynovenom Slovenskom múzu ochrany prírody a jaskyniarstva v Liptovskom Mikuláši

Od 15. do 19. storočia sa v krivánskych baniach vystriedali viacerí tvrdohlaví dobrodruhovia. Posledným z nich bol v rokoch 1784 až 1811 evanjelický farár zo Štrby Jozef Fornet. Rudu vozil až do Štrby, kde ju spracovával.


Čím hlbšie,tým hluchšie

Krivánske bane vydali dovedna približne 50 kilogramov zlata. Pre porovnanie, kremnické bane vydali v 14. storočí 250 kilogramov. Krivánskeho zlata bolo máličko, ale hovorilo sa, že je najrýdzejšie v celom Uhorsku.

„Dĺžka zrudnených zón je niekoľko desať až sto metrov, ich hrúbka je od 20 do 50 centimetrov. Zlatonosné žily sú šošovkovité, vyplnené kremeňom, niekedy je prítomný pyrit a antimonit. Zlato tvorí prevažne len drobné zlatinky v kremeni od 0,5 do 1,5 milimetra, zriedka vytvára aj žilky. Rýdzosť zlata sa pohybuje v rozmedzí 842 až 976,“ vysvetlila geologička.

Skutočne sa tým radí medzi najčistejšie zlato. Jonáš Andrej Czirbesz poukázal na zvláštnosť krivánskych zlatých žíl.

„Na povrchu sa nachádzajú rudy s vysokou rýdzosťou, s pribúdajúcou hĺbkou sa však neustále znižuje ich obsah až do tej podoby, že nakoniec neostane po zlate ani stopy. Dokonca v ešte väčšej hĺbke sa už nenachádzajú ani rudné horniny a narazí sa na hlušinu, z ktorej je tvorené celé pohorie.“


Zvyšky banského snaženia zostali dodnes

Vo vrcholových častiach Kriváňa sa v súčasnosti nachádza viac ako desať zavalených štôlní. Dokonca turistický chodník vo viacerých častiach prechádza okolo zavalených baní a kopíruje starú banskú cestu.

Najvyššie položená štôlňa Terézia sa nachádza sotva 50 metrov pod vrcholom Kriváňa, ťažil sa v nej cín. Baníci využívali dokonca kone, ktoré do výšin vynášali potrebné zariadenia. Vstup do nej náhodne objavil strážca Tatranského národného parku Ján Šeleng.

„Zostali tu len zvyšky kamenných prístreškov, krámcov, v podobe rozpadnutých nízkych múrikov a krátke úseky starej baníckej cesty zarastené kosodrevinou,“ povedala Orvošová.
„Dnes sú poväčšine ústia štôlni zasypané a niekoľko storočnú námahu tatranských zlatokopov zotreli vysokohorské podmienky,“ dodala.


Len nevedomec alebo podvodník

Na konci 18. storočia podnikol do Uhorska výskumnú cestu profesor ľvovskej univerzity Baltazár Hacquet, pôvodom Francúz z Bretane. Mal preštudovať tatranskú geológiu, pramene, klímu, rastlinstvo a živočíšstvo, hlavne ale hutníctvo. Kriváň navštívil v čase, keď už bane nefungovali. O svojej ceste vtedy napísal: „Už na prvý pohľad dá sa zistiť, že to bol omyl, že len nevedomec alebo podvodník mohol tu otvoriť bane, v takomto drsnom a divokom pohorí, ktoré na všetkých stranách má strminy a priepasti.“

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Inzercia - Tlačové správy

  1. Zážitky z Pobaltia: Objavte Tallinn a Rigu
  2. Darček, s ktorým si na vás spomenie 365 dní v roku
  3. Predpremiéra vynoveného VW Passat: Viac IQ, viac online
  4. Šanca pre mladé talenty z oblasti umenia, vedy či športu
  5. Top destinácie a hotely na exotickú dovolenku v zime
  6. Stotisíc ľudí rozhodlo: Nadácia banky rozdelí štvrť milióna eur
  7. Slovensko má historicky najvyšší počet ľudí bankujúcich online
  8. ZSE ako jediné prináša Virtuálnu batériu pre fotovoltiku
  9. First moment: Španielske pobrežie patrí medzi najpredávanejšie
  10. Je lepšie menučko, alebo domáca strava? Týždeň sme varili doma
  1. Podnikanie a významné ukazovatele v roku 2019
  2. Smartfóny Samsung Galaxy S priniesli množstvo inovácií
  3. eKasa prichádza na Slovensko
  4. Zážitky z Pobaltia: Objavte Tallinn a Rigu
  5. 4 úkony, ktoré treba absolvovať po založení s.r.o.
  6. Konferencia - EU support for research
  7. A dynamic year in the industrial and logistics sector
  8. Hotovosť je na ústupe. Karty akceptujú aj v kostole či na ulici
  9. Darček, s ktorým si na vás spomenie 365 dní v roku
  10. Zápis do Registra partnerov vo verejnom sektore
  1. Na dôchodok si možno sporíte zle. Šesť zásad správneho šetrenia 19 185
  2. Darček, s ktorým si na vás spomenie 365 dní v roku 11 922
  3. Je lepšie menučko, alebo domáca strava? Týždeň sme varili doma 8 262
  4. Zážitky z Pobaltia: Objavte Tallinn a Rigu 7 713
  5. Top destinácie a hotely na exotickú dovolenku v zime 7 213
  6. Hotovosť je na ústupe. Karty akceptujú aj v kostole či na ulici 4 912
  7. First moment: Španielske pobrežie patrí medzi najpredávanejšie 4 568
  8. Esin Group: Líder Iniciatívy poľnohospodárov vydiera 4 182
  9. Zbrojársky líder z Považia pomáha ľuďom 4 035
  10. Sedem mýtov o stavebnom sporení 3 800

Hlavné správy z MY Liptov

Bojíte sa vstúpiť do opustených budov? Ivan vás nimi prevedie

Ivan Donoval nechodí do múzeí či skanzenov, históriu spoznáva a dokumentuje odvážnejšie.

Navštevuje iba budovy, do ktorých sa dá voľne dostať. Nič neničí a nič si z miest neodnáša. Okrem filmového materiálu.

Trojica kokavských hasičov zachránila mladíkovi život

Z rúk štátneho tajomníka ministerstva vnútra si traja mladí dobrovoľní hasiči z Liptovskej Kokavy prebrali ocenenie za záchranu života.

Na fotografii zľava Richard Šopor, Lukáš Porubän, Ľubomír Šuňavec, Lukáš Golis a Rudolf Urbanovič.

Vlhová je majsterka sveta v obrovskom slalome

Pre Slovensko vyjazdila ďalší historický výsledok.

Petra Vlhová získala zlato v obrovskom slalome.

Pri najsevernejšom slovenskom luhu chcú otvoriť dve ťažobné jamy

Obyvateľom Ivachnovej, neslávne známej dopravným lievikom pre nedokončenú diaľnicu na Liptove, sa môže život ešte viac skomplikovať. Čoskoro môžu rovno za ich plotmi vyrásť veľké ťažobné jamy.

Mesto spustilo prihlasovanie do participatívneho rozpočtu

Žiadosti o podporu z participatívneho rozpočtu možno dávať iba do konca mesiaca.

Z participatívneho rozpočtu vzniklo na Háji Nicovô detské ihrisko.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Pizzu mu priniesli kukláči, v Trnave prebehli viaceré razie

Včera sme informovali o tom, že v dopoludňajších hodinách prebehli razie na Cukrovej a Slnečnej. Policajti dnes informovali o ďalšej.

Pozrite si fotogalériu: Fotí Čadcu, akoby bola metropolou

Malomestské gýčové budovy aj západy slnka nad sídliskom. Jaroslav Cabadaj fotografiou mení priemerné mesto na príťažlivú lokalitu.

Nitra strelila rekord, ale Stavjaňa zúril: Posadil by som 18 hráčov

Mali ťažkého Valentína? Hokejisti Nitry 202. gólom v základnej časti vypísali nové maximum svojej 94-ročnej histórie, lenže zo šatne drnčal krik.

Nečakaný transfer medzi Sereďou a Nitrou

Deň pred jarným štartom Fortuna ligy prišlo k zaujímavému prestupu. Sereď pustila svojho najlepšieho strelca do Nitry.

Vybrali SME

Už ste čítali?