Sobota, 15. december, 2018 | Meniny má Ivica

Najrýdzejšie zlato ťažili v Kriváni

Ťažko sa dohútať, čo tak lákalo chudobných aj mocných do podzemia Kriváňa. Hnala ich túžba po bohatstve, rýdzom zlate, hoci toľkí pred nimi zlyhali.

Kôprová dolina a Kriváň.(Zdroj: zdroj - Knižnica Maďarskej akadémie vied © reprofoto: MTA Könyvtára, Kézirattár)

LIPTOV. Banské remeslo je vždy neisté a v krivánskych baniach bolo ale viac ako isté, že namiesto bohatstva tam nájdu nekonečnú lopotu.

Krivánske bane majú viacero prvenstiev. Baníci tam mali najtvrdšie podmienky na ťažbu a bane sú zároveň najvyššími na Slovensku. V banských chodbách nachádzali tvrdú horninu, neznesiteľnú zimu a vietor, sneh a ľad. Pracovali s primitívnymi nástrojmi, bývali v domcoch postavených zo žulových balvanov, diery si vystielali machom, aby im nefúkalo.

O náleze čistých zlatých žíl pritom nemožno hovoriť. Baníci nachádzali zlato roztrúsené v malých čiastočkách v tvrdej žule. Bolo ho tak málo, že ťažba jednej guiney zlata stála dve až tri guiney.


Krivý vrchol vraj spôsobili baníci

Traduje sa viacero povestí, prečo má Kriváň naklonený špic. Jedna z nich hovorí, že to baníci v urputnej snahe nájsť zlato vrchol podkopali a ten sa na jednej strane prepadol. Prví, kto tušili bohatstvo v Kriváni, boli nemecké rodiny bývajúce v Hybiach. V Hybici ryžovali zlato. Zrejme im to nestačilo, a preto išli vyššie, tak vysoko, ako sa len dá. Priamo do vrcholu Kriváňa.

„Za kráľa Mateja Korvína vyhĺbili liptovskí haviari štôlne pozdĺž Škaredého žľabu a v Kotlinách. Boli veľkí optimisti, keď ich nazývali zlatými baňami,“ hovorí publicista Ivan Bohuš v Knihe Tatranské štíty a ľudia.

„Medzi všetkými karpatskými vrchmi nenájdeme žiaden iný, v ktorom by sa s tak veľkým úsilím a tak dlhodobo, hoci s mnohými prerušeniami, bolo bývalo ťažilo, ako na takzvanom Kriváni v Liptovskej župe,“ napísal v roku 1772 Jonáš Andrej Czirbesz, evanjelický farár a prírodovedec, ktorý uskutočnil prvý zaznamenaný výstup na Kriváň.


Odvážne ich volali Kruh šťastia

V západných svahoch Kriváňa a Škaredom žľabe začali Hybania kutať ešte v 15. storočí.

„Ich neúspech neodradil ďalších podnikavých ľudí. Po krátkej prestávke prešli bane do rúk Fuggerovcov, no aj oni sa veľmi skoro prestali zaujímať o Kruh šťastia, ako nazývali svoj Krivánsky banský revír,“ spresnil Bohuš.

„Vo finančnej tiesni štátnej pokladnice upriamil kráľ Ferdinand I. v polovici 16. storočia najväčšiu pozornosť na dolovanie drahých kovov. Zoštátnené fuggerovské bane podriadili v roku 1546 správe komorných majetkov v Liptovskom Hrádku a na Kriváň vyslali skúsených expertov z Banskej Bystrice a zo Španej Doliny.“

Neskôr cisár a uhorský kráľ Maximilián, ktorý sa zaslúžil o rozvoj baníctva v Uhorsku, oficiálne otvoril zlatú baňu, vytvoril Maximiliánovu banskú cestu a stupy. Bolo to obdobie intenzívneho dolovania v krivánskych baniach.


Kópia je v múzeu

Robota v krivánskych baniach bola mimoriadne ťažká a nebolo to iba pre náročný prístup do vysokej nadmorskej výšky. Šachty chlapi razili hlavne ručne, kresali ich.

„Niektoré ručne kresané chodby, kresanice, majú taký nízky profil, že sa museli raziť poležiačky. Výška dobývok len zriedka prevyšuje 1,3 metra,“ opísala Monika Orvošová, geologička Slovenského múzea ochrany prírody a jaskyniarstva. Nezriedka mali banské chodby priemer 70 krát 70 centimetrov. Ťažko si predstaviť námahu, s ktorou v takých úzkych chodbách hľadali drahé kovy. Pre zaujímavosť, kópia vchodu do krivánskej bane sa nachádza vo vynovenom Slovenskom múzu ochrany prírody a jaskyniarstva v Liptovskom Mikuláši

Od 15. do 19. storočia sa v krivánskych baniach vystriedali viacerí tvrdohlaví dobrodruhovia. Posledným z nich bol v rokoch 1784 až 1811 evanjelický farár zo Štrby Jozef Fornet. Rudu vozil až do Štrby, kde ju spracovával.


Čím hlbšie,tým hluchšie

Krivánske bane vydali dovedna približne 50 kilogramov zlata. Pre porovnanie, kremnické bane vydali v 14. storočí 250 kilogramov. Krivánskeho zlata bolo máličko, ale hovorilo sa, že je najrýdzejšie v celom Uhorsku.

„Dĺžka zrudnených zón je niekoľko desať až sto metrov, ich hrúbka je od 20 do 50 centimetrov. Zlatonosné žily sú šošovkovité, vyplnené kremeňom, niekedy je prítomný pyrit a antimonit. Zlato tvorí prevažne len drobné zlatinky v kremeni od 0,5 do 1,5 milimetra, zriedka vytvára aj žilky. Rýdzosť zlata sa pohybuje v rozmedzí 842 až 976,“ vysvetlila geologička.

Skutočne sa tým radí medzi najčistejšie zlato. Jonáš Andrej Czirbesz poukázal na zvláštnosť krivánskych zlatých žíl.

„Na povrchu sa nachádzajú rudy s vysokou rýdzosťou, s pribúdajúcou hĺbkou sa však neustále znižuje ich obsah až do tej podoby, že nakoniec neostane po zlate ani stopy. Dokonca v ešte väčšej hĺbke sa už nenachádzajú ani rudné horniny a narazí sa na hlušinu, z ktorej je tvorené celé pohorie.“


Zvyšky banského snaženia zostali dodnes

Vo vrcholových častiach Kriváňa sa v súčasnosti nachádza viac ako desať zavalených štôlní. Dokonca turistický chodník vo viacerých častiach prechádza okolo zavalených baní a kopíruje starú banskú cestu.

Najvyššie položená štôlňa Terézia sa nachádza sotva 50 metrov pod vrcholom Kriváňa, ťažil sa v nej cín. Baníci využívali dokonca kone, ktoré do výšin vynášali potrebné zariadenia. Vstup do nej náhodne objavil strážca Tatranského národného parku Ján Šeleng.

„Zostali tu len zvyšky kamenných prístreškov, krámcov, v podobe rozpadnutých nízkych múrikov a krátke úseky starej baníckej cesty zarastené kosodrevinou,“ povedala Orvošová.
„Dnes sú poväčšine ústia štôlni zasypané a niekoľko storočnú námahu tatranských zlatokopov zotreli vysokohorské podmienky,“ dodala.


Len nevedomec alebo podvodník

Na konci 18. storočia podnikol do Uhorska výskumnú cestu profesor ľvovskej univerzity Baltazár Hacquet, pôvodom Francúz z Bretane. Mal preštudovať tatranskú geológiu, pramene, klímu, rastlinstvo a živočíšstvo, hlavne ale hutníctvo. Kriváň navštívil v čase, keď už bane nefungovali. O svojej ceste vtedy napísal: „Už na prvý pohľad dá sa zistiť, že to bol omyl, že len nevedomec alebo podvodník mohol tu otvoriť bane, v takomto drsnom a divokom pohorí, ktoré na všetkých stranách má strminy a priepasti.“

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Inzercia - Tlačové správy

  1. Venujte na Vianoce darček plný informácií!
  2. Vzťah k seniorom chce zmeniť výzvou
  3. Bangkok, Phuket, pláže, chrámy: Za 13 dní to naj z Thajska
  4. Brzdia vás technické výpadky vo výrobe?
  5. Pracoval som v mekáči a vydržal tri dni. Hranolky sú prekliatie
  6. Tip na výlet: Prechádzka tokajskými vinicami a biele tigre
  7. Na čo dbať pri výbere nehnuteľnosti? Tu je niekoľko rád
  8. Objavte novinku s duálnym účinkom proti starnutiu pleti
  9. Mobil banking VÚB opäť bližšie k najlepšej bankovej aplikácii
  10. First moment za skvelú cenu: Neapol, Capri, Pompeje, Ischia
  1. Venujte na Vianoce darček plný informácií!
  2. Problém s darčekom? 10 perfektných tipov na Vianočné darčeky!
  3. Slovensko bude vo svete reprezentovať projekt Zachráň včely
  4. Vzťah k seniorom chce zmeniť výzvou
  5. Bangkok, Phuket, pláže, chrámy: Za 13 dní to naj z Thajska
  6. Moderný hotel, kde sa cítite ako doma
  7. Vedecká rada k 80. výročiu SvF STU v Bratislave
  8. Stavebná fakulta STU má učebňu na 3D tlač a virtuálnu realitu
  9. Brzdia vás technické výpadky vo výrobe?
  10. Hovoriaci systém priblíži zrakovo znevýhodneným expozíciu múzea
  1. Pracoval som v mekáči a vydržal tri dni. Hranolky sú prekliatie 61 638
  2. Stíhame napredovať s technológiami? Môže už byť neskoro 17 679
  3. Takto vyzerá miesto, odkiaľ k nám putuje slovenské hovädzie 9 908
  4. First moment za skvelú cenu: Neapol, Capri, Pompeje, Ischia 9 780
  5. Tip na výlet: Prechádzka tokajskými vinicami a biele tigre 9 289
  6. Slováci sa pripravujú o stovky až tisícky eur 5 795
  7. Bangkok, Phuket, pláže, chrámy: Za 13 dní to naj z Thajska 5 495
  8. Kartou míňame viac. Čo by obchodníci mali vedieť o zákazníkoch 3 899
  9. Geológ: recykláciu umelého kopca v Slnečniciach sledujeme denne 3 755
  10. Nový cestovný poriadok ŽSR z vášho regiónu v denníku SME 3 371

Hlavné správy z MY Liptov

Pravidlo pravej ruky vodiči na parkoviskách ignorujú

S blížiacimi sa sviatkami sa treba pripraviť aj na pretlak ľudí vo veľkých supermarketoch a rekreačných strediskách. Nielen samotné nakupovanie, ale aj parkovanie a jazda po parkovisku môžu byť neželaným adrenalínovým zážitkom.

V Liptovskom Trnovci po zápasoch spievajú: „Toto sme tu ešte nemali!“

V skupine B najnižšej oblastnej súťaže nie sú Hybe a Podtureň, a tak sa otvorili dvere pre ďalšie tímy. V jeseni predviedlo 
parádnu jazdu mužstvo Liptovského Trnovca.

Liptovský Mikuláš spieval koledy do celého sveta

Približne dve stovky ľudí si spoločne na vyzdobenom liptovskomikulášskom námestí zaspievali päť známych vianočných melódii.

Hluchonemým sa zázračne vrátil sluch aj reč

Predvianočnú nákupnú náladu a využívajú podvodníci, ktorí zneužívajú dôveru ľudí na svoje 
nezákonné obohatenie. Objavujú sa hlavne v okolí nákupných centier.

Behá na tréningu, pretekoch, ale aj do roboty a za chlapcami

Beh pre ňu znamená veľa. Vďaka aktívnemu pohybu sa dostala na zaujímavé miesta a spoznáva ľudí.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Fotografi vytvorili krásne zábery zasnežených Malých Karpát (galéria)

Skupina fotografov nám poskytla krásne scenérie zasnežených Malých Karpát.

Mladíci zbili taxikára, ukradli a zapálili mu auto

Dlhoročné tresty väzenia hrozia 19-ročnému Marošovi z Mútneho a 16-ročnému mladistvému z Brezy, obvinení sú zo zločinu lúpeže.

Pri nehode autobusu a osobného vozidla došlo k vážnym zraneniam (+FOTO)

Včera krátko po jednej hodine naobed bola ohlásená dopravná nehoda osobného motorového vozidla s autobusom, ktorá sa stala na novom moste v Trenčíne.

Hrozivo vyzerajúca nehoda si vyžiadala päť zranených (+FOTO)

V havarovaných vozidlách sa zranilo všetkých päť cestujúcich. Dve z toho boli deti.

Vybrali SME

Už ste čítali?