Pondelok, 21. máj, 2018 | Meniny má Zina
Pridajte si svoje mesto

Najrýdzejšie zlato ťažili v Kriváni

Ťažko sa dohútať, čo tak lákalo chudobných aj mocných do podzemia Kriváňa. Hnala ich túžba po bohatstve, rýdzom zlate, hoci toľkí pred nimi zlyhali.

Kôprová dolina a Kriváň.(Zdroj: zdroj - Knižnica Maďarskej akadémie vied © reprofoto: MTA Könyvtára, Kézirattár)

LIPTOV. Banské remeslo je vždy neisté a v krivánskych baniach bolo ale viac ako isté, že namiesto bohatstva tam nájdu nekonečnú lopotu.

Krivánske bane majú viacero prvenstiev. Baníci tam mali najtvrdšie podmienky na ťažbu a bane sú zároveň najvyššími na Slovensku. V banských chodbách nachádzali tvrdú horninu, neznesiteľnú zimu a vietor, sneh a ľad. Pracovali s primitívnymi nástrojmi, bývali v domcoch postavených zo žulových balvanov, diery si vystielali machom, aby im nefúkalo.

O náleze čistých zlatých žíl pritom nemožno hovoriť. Baníci nachádzali zlato roztrúsené v malých čiastočkách v tvrdej žule. Bolo ho tak málo, že ťažba jednej guiney zlata stála dve až tri guiney.


Krivý vrchol vraj spôsobili baníci

Traduje sa viacero povestí, prečo má Kriváň naklonený špic. Jedna z nich hovorí, že to baníci v urputnej snahe nájsť zlato vrchol podkopali a ten sa na jednej strane prepadol. Prví, kto tušili bohatstvo v Kriváni, boli nemecké rodiny bývajúce v Hybiach. V Hybici ryžovali zlato. Zrejme im to nestačilo, a preto išli vyššie, tak vysoko, ako sa len dá. Priamo do vrcholu Kriváňa.

„Za kráľa Mateja Korvína vyhĺbili liptovskí haviari štôlne pozdĺž Škaredého žľabu a v Kotlinách. Boli veľkí optimisti, keď ich nazývali zlatými baňami,“ hovorí publicista Ivan Bohuš v Knihe Tatranské štíty a ľudia.

„Medzi všetkými karpatskými vrchmi nenájdeme žiaden iný, v ktorom by sa s tak veľkým úsilím a tak dlhodobo, hoci s mnohými prerušeniami, bolo bývalo ťažilo, ako na takzvanom Kriváni v Liptovskej župe,“ napísal v roku 1772 Jonáš Andrej Czirbesz, evanjelický farár a prírodovedec, ktorý uskutočnil prvý zaznamenaný výstup na Kriváň.


Odvážne ich volali Kruh šťastia

V západných svahoch Kriváňa a Škaredom žľabe začali Hybania kutať ešte v 15. storočí.

„Ich neúspech neodradil ďalších podnikavých ľudí. Po krátkej prestávke prešli bane do rúk Fuggerovcov, no aj oni sa veľmi skoro prestali zaujímať o Kruh šťastia, ako nazývali svoj Krivánsky banský revír,“ spresnil Bohuš.

„Vo finančnej tiesni štátnej pokladnice upriamil kráľ Ferdinand I. v polovici 16. storočia najväčšiu pozornosť na dolovanie drahých kovov. Zoštátnené fuggerovské bane podriadili v roku 1546 správe komorných majetkov v Liptovskom Hrádku a na Kriváň vyslali skúsených expertov z Banskej Bystrice a zo Španej Doliny.“

Neskôr cisár a uhorský kráľ Maximilián, ktorý sa zaslúžil o rozvoj baníctva v Uhorsku, oficiálne otvoril zlatú baňu, vytvoril Maximiliánovu banskú cestu a stupy. Bolo to obdobie intenzívneho dolovania v krivánskych baniach.


Kópia je v múzeu

Robota v krivánskych baniach bola mimoriadne ťažká a nebolo to iba pre náročný prístup do vysokej nadmorskej výšky. Šachty chlapi razili hlavne ručne, kresali ich.

„Niektoré ručne kresané chodby, kresanice, majú taký nízky profil, že sa museli raziť poležiačky. Výška dobývok len zriedka prevyšuje 1,3 metra,“ opísala Monika Orvošová, geologička Slovenského múzea ochrany prírody a jaskyniarstva. Nezriedka mali banské chodby priemer 70 krát 70 centimetrov. Ťažko si predstaviť námahu, s ktorou v takých úzkych chodbách hľadali drahé kovy. Pre zaujímavosť, kópia vchodu do krivánskej bane sa nachádza vo vynovenom Slovenskom múzu ochrany prírody a jaskyniarstva v Liptovskom Mikuláši

Od 15. do 19. storočia sa v krivánskych baniach vystriedali viacerí tvrdohlaví dobrodruhovia. Posledným z nich bol v rokoch 1784 až 1811 evanjelický farár zo Štrby Jozef Fornet. Rudu vozil až do Štrby, kde ju spracovával.


Čím hlbšie,tým hluchšie

Krivánske bane vydali dovedna približne 50 kilogramov zlata. Pre porovnanie, kremnické bane vydali v 14. storočí 250 kilogramov. Krivánskeho zlata bolo máličko, ale hovorilo sa, že je najrýdzejšie v celom Uhorsku.

„Dĺžka zrudnených zón je niekoľko desať až sto metrov, ich hrúbka je od 20 do 50 centimetrov. Zlatonosné žily sú šošovkovité, vyplnené kremeňom, niekedy je prítomný pyrit a antimonit. Zlato tvorí prevažne len drobné zlatinky v kremeni od 0,5 do 1,5 milimetra, zriedka vytvára aj žilky. Rýdzosť zlata sa pohybuje v rozmedzí 842 až 976,“ vysvetlila geologička.

Skutočne sa tým radí medzi najčistejšie zlato. Jonáš Andrej Czirbesz poukázal na zvláštnosť krivánskych zlatých žíl.

„Na povrchu sa nachádzajú rudy s vysokou rýdzosťou, s pribúdajúcou hĺbkou sa však neustále znižuje ich obsah až do tej podoby, že nakoniec neostane po zlate ani stopy. Dokonca v ešte väčšej hĺbke sa už nenachádzajú ani rudné horniny a narazí sa na hlušinu, z ktorej je tvorené celé pohorie.“


Zvyšky banského snaženia zostali dodnes

Vo vrcholových častiach Kriváňa sa v súčasnosti nachádza viac ako desať zavalených štôlní. Dokonca turistický chodník vo viacerých častiach prechádza okolo zavalených baní a kopíruje starú banskú cestu.

Najvyššie položená štôlňa Terézia sa nachádza sotva 50 metrov pod vrcholom Kriváňa, ťažil sa v nej cín. Baníci využívali dokonca kone, ktoré do výšin vynášali potrebné zariadenia. Vstup do nej náhodne objavil strážca Tatranského národného parku Ján Šeleng.

„Zostali tu len zvyšky kamenných prístreškov, krámcov, v podobe rozpadnutých nízkych múrikov a krátke úseky starej baníckej cesty zarastené kosodrevinou,“ povedala Orvošová.
„Dnes sú poväčšine ústia štôlni zasypané a niekoľko storočnú námahu tatranských zlatokopov zotreli vysokohorské podmienky,“ dodala.


Len nevedomec alebo podvodník

Na konci 18. storočia podnikol do Uhorska výskumnú cestu profesor ľvovskej univerzity Baltazár Hacquet, pôvodom Francúz z Bretane. Mal preštudovať tatranskú geológiu, pramene, klímu, rastlinstvo a živočíšstvo, hlavne ale hutníctvo. Kriváň navštívil v čase, keď už bane nefungovali. O svojej ceste vtedy napísal: „Už na prvý pohľad dá sa zistiť, že to bol omyl, že len nevedomec alebo podvodník mohol tu otvoriť bane, v takomto drsnom a divokom pohorí, ktoré na všetkých stranách má strminy a priepasti.“

Ďalšie články z témy Liptovské atrakcie


  1. V nedeľu sa v Bobrovci nerobí, zakázali kosačky a píly 11 369
  2. Kúpele v Korytnici pred storočím Foto 2 029
  3. Nezvyčajní drevuliaci v Račkovej doline sa rozrastajú Foto 955
  4. Ružomberok:Pri zrážke osobného auta s estónskym autobusom sa zranili traja ľudia 568
  5. Hrádočania budú mať úplne novú hokejovú halu 240
  6. Malí Liptáci, vitajte na svete 177
  7. Floriánsku slávnosť navrhol kňaz 176
  8. Enviro: Zápach v Hrboltovej sa mal šíriť z domácností, ktoré nemajú kanalizáciu 109
  9. Po kalamite sprístupnili nízkotatranské pleso 97
  10. Bývalý starosta Valaskej Dubovej ide do väzenia 83

Najčítanejšie správy

Mikuláš

V nedeľu sa v Bobrovci nerobí, zakázali kosačky a píly

Kosačky, motorové píly ani vŕtačky v nedeľu v Bobrovci nepočuť. Obec si urobila s hlučnými prácami poriadok. Schválila nariadene, ktoré robí z nedele deň oddychu a pokoja od hluku.

Kúpele v Korytnici pred storočím

Nielen vzácna minerálna voda, ale aj prostredie prispelo ku tomu, že kúpele v Korytnici patrili medzi najvychytenejšie v Uhorsku.

Nezvyčajní drevuliaci v Račkovej doline sa rozrastajú

Račkovu dolinu v Západných Tatrách od minulého roka zdobia drevuliaci. Ide o projekt mimoriadne vydarených nadrozmerných sôch, ktoré sprevádzajú návštevníkov doliny nad Pribylinou.

Ružomberok:Pri zrážke osobného auta s estónskym autobusom sa zranili traja ľudia

Tri osoby utrpeli zranenia, z toho minimálne jedna ťažké, pri dopravnej nehode, ktorá sa stala v nedeľu pred 18.hodinou na Bystrickej ceste v Ružomberku.

Hrádočania budú mať úplne novú hokejovú halu

V Liptovskom Hrádku by malo koncom roka pribudnúť nové športovisko.

Blízke regióny

Zdanlivo hluché ženy drankajú od Martinčanov peniaze na falošnú zbierku

​​​​​​​Hluchonemé ženy zbierajú po Martine podpisy na zriadenie zvláštneho centra. Od ľudí si nepríjemným spôsobom pýtajú peniaze a keď sa majú legitimovať, dajú sa na útek.

Ak v kroví číhajú šelmy, roztláčať auto nie je dobrý nápad

Radoslav Coufal z Turčianskeho Ďura fotí zvieratá.

Dominantou západného námestia v Martine bol najskôr Glückstahlov dom a neskôr Prior

Jednou z dominánt západnej strany martinského námestia bola určite aj budova Prioru, teraz OC Galéria. Kedysi však na tomto mieste pútal pozornosť Martinčanov dom obchodníka s textilom Jonáša Glückstahla.

Pod kostolom v Trstenej môžete nazrieť do útrob záhrobia. Otvorili kryptu

Pán Boh dal, Pán Boh vzal. Tak ľudia v 18. storočí vnímali smrť. O úcte k zomretým svedčia aj zdobené rakvy, ktoré dávali svojim príbuzným vyrobiť. Niektoré môžeme obdivovať aj po viac ako dvesto rokoch.

Záchranári zasahovali pri vážnej nehode aj pri páde z koňa

Leteckí záchranári zo Žiliny mali rušný víkend. Pomoc potrebovali aj deti, ktoré spadli z koňa.

Všetky správy

Peter Lipa: Moje skutočné meno bolo pre mňa nebezpečné

Peter Lipa oslavuje 75 rokov. Hovorí, že pri živote ho drží záujem o hudbu.

Nové autá musia byť bezpečnejšie už o tri roky

Európska komisia zverejnila kompletný zoznam novej povinnej výbavy, ktorá má zlepšiť bezpečnosť na cestách.