Ružomberok – Za ňu od disciplinárky „vyfasoval“ štyri stretnutia nepodmienečne. Po odpykanom treste, najprv Jendrišek odohral jeden polčas za ružomberské „béčko“ v III. lige v Podbrezovej a uplynulý utorok (3. mája) sa znovu vrátil na prvoligový trávnik. Ten v Dubnici, svoj dobrý výkon „okorenil“ aj gólom, ale ani to nestačilo, aby ružomberské mužstvo „prestrihlo“ už hroziacu šnúru. Tá sa po Dubnici natiahla na osem stretnutí za sebou bez víťazstva.
Erik, ako ste prežívali svoj prvý futbalový trest v živote? – pýtame sa nádejného futbalistu, ktorý doteraz nemal žiadnu skúsenosť s vylúčením.
- Dosť zle. Mužstvu sa nedarí a ja miesto toho, aby som chalanom pomohol, musel som sedieť len na tribúne. Nebolo to nič príjemné. Samozrejme, oveľa radšej by som bol na ihrisku.
Disciplinárna komisia SFZ bola na vás poriadne prísna, keď nevyhovela ani žiadosti klubu o odpustenie polovice trestu. Čakali ste takúto neoblomnosť?
- Veru nie. Veď do zápasu so Žilinou som nebol ani raz potrestaný. Veril som, že tento fakt mi u disciplinárky prilepší. Žiaľ, dopadlo to tak, ako dopadlo. Len pre upresnenie. Tu by ani nešlo o odpustenie polovice trestu. Akurát o jeden zápas by som mohol skôr hrať. Pretože utorkový súboj v Rimavskej Sobote sa nedal v žiadnom prípade stihnúť, keďže disciplinárna komisia „sedí“ vždy vo štvrtok.
Takže tri týždne ste len trénovali...
- Nie, našťastie dva razy som si aj zahral. Išlo o prípravné stretnutia reprezentačnej „devätnástky“, proti Nitre a českým rovesníkom. Keby nie týchto dvoch duelov, asi úplne by som vyšiel zo zápasového rytmu.
Prejdime na posledné ružomberské vystúpenie v Dubnici. Ako by ste tento zápas charakterizovali?
- Dovolím si povedať, že v prvom polčase sme boli o triedu lepší ako domáci. V útočnej fáze sme Dubnici nedovolili absolútne nič. Škoda nevyužitých našich ďalších dvoch čistých šancí. V druhom polčase bol zase aktívnejší súper. My sme sa však zbytočne neplašili. Žiaľ, v priebehu piatich minút, po dvoch rohových kopoch, domáci otočili skóre. Bola to svojim spôsobom náhoda. Musíme ale priznať, že sme jej dopomohli vlastnými chybami.
Ako padol váš vedúci gól?
- Sapara hlavou poslal loptu až za dubnickú obranu a ja som popod brankára trafil sieť.
Čo ďalej? Jarná bilancia je príliš smutná až povážlivá.
- Sami musíme zlomiť túto sériu. Teraz nás čakajú tri zápasy doma. Jednoznačne to chce teraz doma zdolať Púchov. Tým by sme sa mohli dostať z danej situácie a možno začať novú, úspešnú sériu.
Dorastenecký tím, ktorého dres ste ešte v jeseni obliekali a vekom do tohto družstva stále patríte, so sľubným náskokom vedie I. ligu a mieri k titulu. Nie je vám trošku ľúto, že ste z tohto úspešného kolektívu vypadli?
- Ja som nevypadol. S chalanmi stále žijem. Sme v neustálom kontakte, spolu napríklad bývame na internáte. Po víťaznom zápase so Slovanom, keď som kvôli trestu stál, som si bol s nimi aj zakričať „ciki caki, ciki cak. Samozrejme, sledujem každý krok dorasteneckého tímu.