LIPTOV. Časť medveďov túto zimu tradične prespí. Určite sú to samice, ktoré budú mať v blízkej dobe potomkov, a spolu s nimi aj mláďatá. Ale časť stredne starých a starých medveďov, predovšetkým samcov, sa stále pohybuje v lesoch a pohoriach. Dokazujú to aj stopy v snehu, ktoré nám poslali naši čitatelia, napríklad z Maliného Brda. Podľa Márie Apfelovej, zoologičky Národného parku Veľká Fatra, by mohla byť aktívna najviac tretina celkovej populácie.
Hlavným dôvodom, prečo časť medveďov nespí, je dostatok potravy. „Minulý rok bol bohatý na úrodu bukvíc. Medvede sa k nim stále vedia dostať, preto nepotrebujú spať. Ony sa neukladajú do brlohov pre zimu, ale preto, že nemajú čo žrať,“ vysvetlila Apfelová dôvod, prečo ľudia nachádzajú v zasnežených horách stopy medveďov aj napriek tomu, že napadlo dosť snehu a zima je tuhšia ako zvyčajne.
Nikdy nespia všetky
Okrem bukvicových hodov sa naše najväčšie šelmy zameriavajú aj na kŕmidlá pre vysokú a diviačiu zver, o ktoré sa starajú poľovnícke združenia. Keďže sa v nich nenachádza len seno a obilie, ale aj ovocie, zelenina, staré pečivo a podobne, využívajú situáciu a bez námahy sa nasycujú dobrotami. „Sú to všežravce s pomerne širokou škálou toho, čo môžu skonzumovať,“ skonštatovala zoologička, ale zdôraznila, že hlavným zdrojom ich potravy sú spomínané bukvice.
Pokiaľ nie je sneh veľmi hlboký, časť medveďov sa pohybuje v horách každú zimu. Znaky ich aktivity nachádzajú najmä turisti, bežkári a skialpinisti vo vzdialenejších miestach.
Zaspia a zapadnú snehom
„Riziko, že stretnete teraz medveďa, je napriek tomu minimálne, lebo vás bude počuť, ako kráčate po snehu. Keďže na stromoch nie je lístie, veľmi rýchlo vás zbadá a odíde preč,“ povedala zoologička Mária Apfelová. Doplnila, že medvede nie sú v tomto období ani agresívnejšie.
Ak napadne ešte viac snehu a potrava sa medveďom bude hľadať ťažšie, zaľahnú do brlohov. Môžu tak urobiť kedykoľvek počas zimy.
Ich brlohy totiž nie sú také, ako si ľudia často predstavujú – jaskyňa či diera v zemi alebo pod stromom. Niekedy sa zviera uloží do kosodreviny či menších kríkov a nechá sa zapadnúť snehom.
„V žiadnom prípade neodporúčame vyhľadávať brlohy spiacich medveďov. Ak ich niekto vyruší, vedia reagovať pomerne rýchlo,“ varovala zoologička.
Hlavne nestrácajte hlavu
Ak medveďa predsa len stretnete zoči-voči, najdôležitejšie je zachovať pokoj, aj keď sa to môže zdať v danej situácii nemožné. Ak nespanikárite, môže vám to zachrániť život. V žiadnom prípade nesmiete začať kričať, utekať ani rozhadzovať rukami.
„Treba sa mu prihovoriť pokojným hlasom, nepozerať mu do očí, aby to nebral ako výzvu na súboj a pomaly sa vracať smerom, odkiaľ ste prišli. Tiež mu treba nechať voľnú únikovú cestu,“ vymenovala základné pravidlá odborníčka, ktorá sa s medveďom stretla už niekoľkokrát iba na pár metrov, raz dokonca aj s medvedicou a jej mladými.
„Ani raz nemal medveď potrebu niečo riešiť a všetko dopadlo dobre.“
Do odhadov sa nepúšťajú
V prípade, že medveďa zbadáte skôr ako on vás, urýchlene, ale potichu sa vráťte tam, odkiaľ ste prišli, prípadne medveďa pozorujte z bezpečnej vzdialenosti, ktorým smerom pôjde a snažte sa mu vyhnúť.
Zoologičky Márie Apfelovej sme sa opýtali, koľko medveďov by sa mohlo v súčasnosti vo Veľkej Fatre pohybovať. Povedala, že sa to veľmi ťažko odhaduje a nebolo by to ničím podložené, lebo medvede sa pohybujú po veľmi veľkých územiach.
Medvedia stopa na Malinnom Brde z 8. januára. (zdroj: D. Korpala)
