RUŽOMBEROK. Cestujúci, ktorí sa počas zimy pohybujú v priestoroch železničnej stanice v Ružomberku, potrebujú dve veci: silný žalúdok a protišmykovú obuv. Stanicou sa často šíri taký neznesiteľný zápach, že najlepším riešením je so zadržaným dychom si čo najrýchlejšie kúpiť lístok a na vlak počkať vonku. Rýchlej chôdzi v stanici však bráni mimoriadne šmykľavá podlaha. Hlavne počas rannej a popoludňajšej špičky je na nej toľko vody, že ju železnice nestíhajú utierať.
Niektorí cestujúci pripisujú prenikavý zápach v čakárni a vestibule bezdomovcom, iní nedostatočnému upratovaniu. Našli sa aj takí, ktorí tvrdili, že smrad spôsobuje umývanie podlahy tou istou nevypláchanou handrou a umývanie veľkého priestoru jedným vedrom vody.
Napokon zostávajú len dve možnosti, zlá a horšia: čakať v teple, ale strpieť zápach driemajúcich, často opitých, bezdomovcov a klzkej dlážky, alebo mrznúť pred stanicou.
Kontroly zamestnancov a polície nepostačujú
Železnice Slovenskej republiky (ŽSR) sme požiadali, aby sa k problémom ružomberskej stanice vyjadrili. Zaujímali nás najmä spôsoby možného riešenia.
„Príčinou zápachu sú hlavne neprispôsobiví občania, ktorých sa snažíme v spolupráci so železničnou políciou dostať mimo priestorov určených pre cestujúcu verejnosť. Napriek zvýšenej frekvencii policajných hliadok, kontrolám vlastnými zamestnancami a uzatváraniu čakárne a vestibulu v nočných hodinách sa personálu železničnej stanice nedarí v plnej miere eliminovať ich prítomnosť,“ skonštatovala hovorkyňa ŽSR Martina Pavlíková. Dodala, že prioritou spoločnosti je plynulá a bezpečná doprava, nie systematické riešenie problematiky bezdomovcov.
Oslovili sme aj ružomberskú mestskú políciu. Roman Jankovič z oddelenia prevencie kriminality vysvetlil, že mestskí policajti zasahujú na vlakovej stanici len sporadicky, a to len v prípadoch, kedy ich o asistenciu požiada železničná polícia. Tá sa však v Ružomberku pohybuje len občas, pretože tu nemá stanovisko. Má ho napríklad v Liptovskom Mikuláši, kde je stanica niekoľkonásobne väčšia.

Musia stačiť koberčeky a nálepky
K problému so šmykľavou podlahou sa železnice vyjadrili prostredníctvom hovorkyne nasledovne: „Počas zimných mesiacov zabezpečujeme zvýšenú frekvenciu upratovania, nie vždy to však postačuje. Problém sa snažíme riešiť s upratovacou firmou operatívne.“
Opýtali sme sa, či by sa nedali urobiť nejaké opatrenia, aby sa na podlahe šmýkalo menej. „V roku 2015 sme na železničnej stanici Ružomberok vymenili dlažbu vo vestibule za novú. Keďže ide o národnú kultúrnu pamiatku, museli sme použiť práve tento typ dlažby,“ vysvetlila Pavlíková s tým, že na nebezpečenstvo pošmyknutia upozorňujú aj piktogramy na vstupných dverách a na schodíkoch sú protišmykové koberce.
Pripravujú väčšiu rekonštrukciu
A kto by bol zodpovedný za zraneného cestujúceho, ktorý sa pošmykol a spadol v priestoroch stanice? Podľa hovorkyne M. Pavlíkovej sa tomu personál železníc snaží v prvom rade predchádzať, no ak by k tomu došlo, mieru zavinenia by určilo prešetrenie prípadu.
Všetci, ktorí cestujú vlakom, si teda musia zvyknúť na súčasnú situáciu, pretože jej riešenie nevyzerá optimisticky. Nejde pritom len o problém Ružomberka, ale každej väčšej stanice na Slovensku.
Dobrou správou je aspoň plánovaná rekonštrukcia vlakovej stanice Ružomberok. ŽSR už majú na ňu vypracovanú aj schválenú projektovú dokumentáciu, rovnako aj stavebné povolenie. Momentálne čakajú na ukončenie verejného obstarávania.