LIPTOVSKÁ LÚŽNA. Jubilejný desiaty ročník pretekov v jazde na sánkach o Cenu Prievalca pritiahol do Liptovskej Lúžnej aj tento rok veľkú skupinu milovníkov spúšťania sa po snehu a ešte väčšiu divácku kulisu. V ôsmich kategóriách sa zaregistrovalo dokopy 75 súťažiacich. Divákov bolo určite viac ako dvesto.
Organizátori z radov lúžňanských turistov potrebovali na prípravu a plynulý priebeh podujatia 17 ľudí.
„Viac ako polovica účastníkov bola cudzích. Prišli zo širšieho okolia, Banskej Bystrice aj dolniakov. Na prípravu čaju sme minuli dvesto litrov vody, pálenky sa vypilo asi 30 litrov a popri tom sa zjedlo takmer sto klobás z našej mäsovýroby,“ skonštatoval Štefan Črep, jeden z organizátorov a člen turistického výboru.
Niektoré boli poriadne staré
Sánkari sa spúšťali po trati dlhej 2 700 metrov umiestnenej na zasneženej ceste vedúcej do liečebne Železnô. Zaujímavosťou bolo, že prechádzala hranicami okresov. Štart bol teda v okrese Liptovský Mikuláš a cieľ v okrese Ružomberok.
„Jedinou podmienkou bolo, že to museli byť sane a nie boby ani nič iné. Mohli byť priemyselné alebo vyrobené doma, drevené alebo železné. To bolo jedno, len nesmeli mať žiadne špeciálne úpravy. Objavili sa tu aj krnačky a niekoľko saní, ktoré mohli mať aj viac ako tridsať rokov,“ vysvetlil Črep.
Aby nemuseli pretekári šliapať pešo k štartu takmer tri kilometre, organizátori im zabezpečili originálny odvoz – obecný traktor. Do radlice si poukladali sane a sami sa odviezli vo vlečke.
Tajomstvo úspechu
Celkový najrýchlejší čas pretekov bol šesť minút a 36 sekúnd. Dosiahli ho domáce dievčatá Bianka Poliaková a Stanka Belová v kategórii tandemy. Odmenou im bola Cena Prievalca, najprestížnejšie ocenenie.
„Vyhrali na starých železných sánkach, s ktorými kedysi pravidelne vyhrával miestny mäsiar Štefan Poliak, starý otec jedného z dievčat. Nikto ho nevedel prekonať. Potom, keď sa rozhodol, že už nebude súťažiť, mali sme tu ďalšieho pretekára, ktorý vyhral niekoľko rokov po sebe. Teraz vytiahol pán Poliak svoje podomácky vyrobené sánky opäť, ale pre vnučku a znova sa ukázali ako najrýchlejšie,“ objasnil tajomstvo úspechu a legendárnych saní Štefan Črep.
Najrýchlejšie vrece
Tradícia sánkarských pretekov sa začala v Liptovskej Lúžnej v roku 2000, ale niektoré zimy boli bez snehu alebo prišlo náhle oteplenie a tesne pred pretekmi sa roztopil. Preto sa desiaty ročník konal až po 17 rokoch od zrodu myšlienky. Našťastie, zaobišiel sa bez komplikácií a zranení.
Od roku 1982 robia v Lúžnej počas zimy aj preteky na igelitových vreciach. Tento rok by ich chceli usporiadať tiež. Hlavné slovo bude mať tradične počasie, ale zatiaľ sú v pláne počas druhého februárového víkendu.
VÍŤAZI KATEGÓRIÍ
rodičia s deťmi: Samko a Jaroslav Veselovskí
mladšie žiačky: Sofia Sokolová
mladší žiaci: Lukáš Panáček
staršie žiačky: Alexandra Lukáčová
starší žiaci: Erik Tišťan
ženy: Katka Verešová
muži: Pavol Kasančík
tandem: Bianka Poliaková a Stanka Bullová
