LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ. V lete je rieka Hornád rajom kajakárov, hlavne od Spišskej Novej Vsi po hranice s Maďarskom. V zime sa stáva Prielom Hornádu medzi Hrabušicami a Čingovom vyhľadávaným miestom pre korčuliarov a lyžiarov.
Nie však každý rok, len keď udrú silné a dlhé mrazy, tak ako tento rok, ktorý je skôr raritou. Rieka sa zmenila na ľad takmer po desiatich rokoch. Najprv zamrznutý Hornád využívali korčuliari, no v minulom týždni pribudlo na ňom snehu a korčuliarov vystriedali bežkári a peší turisti.
Niektorí okúsili ľadovú vodu
Dvojica mikulášskych turistov Karol Špánik a Ivan Bubelíny sú už miestne legendy. Uplynulý týždeň si vyskúšali prejsť po vlastných časť Prielomu Hornádu. Radšej by boli šli na bežkách, ale podmienky podľa informácií už neboli také ideálne a prechod taký bezpečný. Aj preto si obidvaja deň predtým kúpili turistické stúpacie železá, ľudovo mačky.
Vystrojení mačkami, paličkami a teplým turistickým oblečením vyrazili.
„Cestou zo smeru Čingova pomedzi chatky proti prúdu po ľavej strane toku Hornádu sme hľadali ten správny chodník k jeho korytu. Poradili nám práve tí, ktorí na nesprávnom mieste okúsili jej ľadovú vodu,“ opísal cestu I. Bubelíny.
Na zamrznutom koryte si nasadili mačky, čo vraj nebolo celkom jednoduché.
„Také niečo som ešte v živote na nohách nemal. Na výstup na Kriváň som ich nepotreboval, dokonca ani na Gerlach. Pre kolegu Karola Špánika, skúseného horolezca, bol len ten rozdiel, že pri výstupoch používal stúpacie železá špeciálnejšie – horolezecké,“ doplnil svoje dojmy.
Slovenský raj nebol pre I. Bubelínyho neznámy. Prešli niektoré jeho rokliny, ale Prielom Hornádu zatiaľ ešte nie a tobôž nie v zime po jeho zamrznutej hladine.
Vytvorili sa menšie i väčšie ľadopády
„Na druhej strane, môj kolega Karol Špánik, dlhoročný člen Horskej služby, by o peších potulkách, ako aj na kajaku, po Prielome Hornádu mohol napísať knihu. Ale pešo sa po-prechádzať po jeho zamrznutej hladine sa mu ešte predtým nepodarilo, a to už má na pleciach 82 krížikov,“ dodal.
Prielom nás privítal menším zadunením, to niekde praskol ľad. Postupovali sme preto opatrne s foťákmi na krku proti prúdu kochajúc sa zamrznutým a zasneženým korytom.
Z každej zmeny a zákutia sme chceli mať záber. A takých miest tam bolo neúrekom, zvlášť tam, kde spadali do Hornádu bočné kaňony, na ktorých sa vytvorili nespočetné menšie i väčšie ľadopády.
„Orientácia na koryte rieky bola celkom iná ako na turistickom chodníku, kde sú značky a informačné tabule. A preto sme len hádali, že asi kde sa momentálne nachádzame. Z ľadu vyčnievali popadané stromy, aj okolo rieky bol riadny polom. Konštatovali sme, že v lete na kajaku by sa asi nedalo prielom zjazdiť,“ opísal cestu.
Železné stupačky a mostíky pohltil ľad
Ivan pokračoval, že na niektorých miestach bolo celé koryto zamrznuté s napadnutým čerstvým snehom a bežeckou stopou, niekde bol čistý ľad a mačky sa im prenáramne zišli. Ľad bol niekde aj popraskaný a sklonený do stredu rieky a niekde mohutné ľadové kryhy spájali len nie celkom bezpečné mostíky.
Pod skalnými stenami sa vytvorili hlboké tône a na ich bokoch obdivovali zabudované železné stupačky a mostíky, po ktorých vedie nad hladinou rieky turistický chodník.
Niektoré boli celkom v ľade a ťažko by sa po nich bez presekania dalo prejsť. Stretli viacerých turistov peších, aj na bežkách. Tí im poradili, kde vyjsť na turistický chodník a Poľanu, z ktorej je pekne vidieť Tomašovský výhľad.
Z koryta rieky je to možné len z jedného miesta, aj to nie celkom. „Od hladiny sme videli v snehu viacej stôp k turistickému chodníku, kadiaľ si turisti kombinujú prechod a obchádzajú aj nebezpečnejšie úseky. Nakoniec vyšlo aj slniečko a pohľady boli čoraz krajšie. Netrúfali sme si prejsť celú trasu, ale chceli sme dôjsť k Letanovskému mlynu, no čas nám to nedovolil,“ povedal liptovský turista.
Po dvoch hodinách šli späť, a veru sa im to vyplatilo. Pohľady z druhej strany boli celkom iné a tiež vhodné na fotografovanie. Zaujala ich po-praskaná skalná vežička, kandidátka na zrútenie. Šťastlivo trafili aj na chodník k chatám.
„Radi by sme prešli niekedy aj úsek okolo Letanovského mlyna, no tejto zimy sa nám to asi nepodarí, lebo mrazy ustúpili a podľa posledných informácií sa voda v Prielome Hornádu na niektorých miestach vylieva na ľad,“ doplnil turista Ivan.
Až po príchode domov sa bližšie pozrel do mapy a na internet. S počudovaním zistil, že rieka Hornád je významným tokom. Pramení pri obci Vikartovce pod Kráľovou hoľou vo výške 1050 m. Postupne priberá viacej menších a väčších prítokov.
Preteká cez Slovenský raj, kde sa medzi Hrabušicami a Smižanmi prerezáva kaňonovým údolím v dĺžke 12 km nazývaným Prielom Hornádu, ktorý je zaradený medzi národné prírodné rezervácie Slovenska s najprísnejším „A“ stupňom zóny ochrany.
Koryto Hornádu je zarezané do vápencového podložia. Po opustení Slovenského raja tečie Volovskými vrchmi cez Spišskú Novú Ves a Krompachy, ďalej preteká masívom Čiernej hory, na sútoku s Hnilcom je vybudovaná vodná nádrž Ružín, ktorá zásobuje vodou košické železiarne.
Pri Kysaku sa stáča na juh, preteká cez Košice a pokračuje do Maďarska, kde ústi do Slanej a s ňou do Tisy.
Celková dĺžka toku Hornádu je 286 km, z toho na Slovensku 193 km. V úseku prielomu je Hornád široký od 10 do 20 m s brehmi vysokými 150 m. Najdivší úsek Železné vráta lemujú strmé skalné steny, vysoké až 250 m, ktoré využívajú aj horolezci.
