Revúčania môžu triediť odpad pohodlne v papučiach. Niektorí ho chcú radšej páliť

LIPTOVSKÉ REVÚCE. Jedna z najväčších obcí regiónu urobila veľký krok pre zlepšenie životného prostredia. Získala peniaze na kúpu 1 600 plastových nádob na triedený odpad. Každej z päťsto domácností vďaka tomu zadarmo pridelila tri farebné koše na sklo, papier a plastové, kovové a krabicové obaly.

„Chceme obyvateľom pomôcť, aby viac separovali a tým chránili životné prostredie a v konečnom dôsledku možno aj ušetrili na poplatkoch za odvoz komunálneho odpadu. Teraz už nemusia nosiť to, čo sa dá recyklovať, k zberným miestam s veľkými kontajnermi, ale môžu si to roztriediť pohodlne doma, doslova v papučiach,“ vysvetlila hlavné výhody starosta Liptovských Revúc Jana Šimová.

Všetky dôležité informácie zazneli vo verejnom rozhlase a zverejnili ich aj na internetovej stránke obce.

Chlapi z obce rozvážali plastové nádoby na vlečke traktora niekoľko dní. Obslúžili okolo päťsto domácností. (zdroj: Miro Gejdoš)

Triedený odvezú zadarmo

Domácnosti budú pritom naďalej platiť iba za odvoz komunálneho odpadu rovnako ako doteraz, teda 15 eur na obyvateľa. Časom by sa im poplatok mohol aj znížiť, pretože ak ho budú triediť, objem zmiešaného sa zníži a tým pádom aj frekvencia vývozu. Obec tiež nebude musieť doplácať za dodatočné triedenie na mechanických linkách.

Náklady na prepravu a likvidáciu separovaného odpadu musia na svoje náklady zabezpečiť výrobcovia obalov. Vyplýva to z novely zákona o odpade, ktorá platí od začiatku tohto roka.

Vďaka úspešnej žiadosti z marca minulého roka dostala obec z Recyklačného fondu takmer 41-tisíc eur na nákup plastových nádob pre všetky domácnosti. Zo svojho rozpočtu pridala ešte zhruba dvetisíc eur. Súčasťou projektu bola aj tlač a distribúcia propagačných materiálov o recyklovaní vrátane obecného kalendára s presnými termínmi vývozu konkrétnych komodít.

Otvoria zberný dvor

„Plasty nám odvezú každý mesiac, sklo každé dva a papier každé tri mesiace. Ale vieme si to prispôsobiť podľa potreby. Ak by to bolo niekomu málo a chcel by niekto ďalšiu nádobu na triedenie, vyjdeme mu v ústrety,“ spresnila starostka a dodala, že pri väčšom objeme separovaného odpadu môžu obyvatelia využiť aj plastové vrecia.

Ďalšiu možnosť ponúkajú stále aj väčšie kontajnery na viacerých zberných miestach rozložených po obci. Posun k zodpovednejšiemu narábaniu s nepotrebným materiálom väčších rozmerov by mal podporiť aj zberný dvor. Miestny úrad dostal na jeho zriadenie dotáciu stotisíc eur a plánuje ho otvoriť ešte tento rok.

Pet fľaše hádže do pece

Názory na novinku v podobe troch farebných košov pred domom sa medzi Revúčanmi líšia. Časť to berie ako krok vpred, ktorý pomôže prírode, ale aj im. Druhý tábor je kritický a prekáža mu zvýšenie počtu smetných košov, prípadne nevidí v separovaní žiadny význam.

„Žijem sám, načo mi budú štyri koše? Ani to nechcem, nech mi to nedávajú. Je to hlúposť,“ vyjadril sa dôchodca z miestnej časti Vyšná Revúca. Na otázku či vyhadzuje všetky druhy odpadkov len do jednej kovovej popolnice odpovedal: „Sklené fľašky nekupujem a papier spálim v šparhete.“

A plastové fľaše? „Do šparhetu,“ odpovedal pohotovo a skonštatoval, že skutočnými problémami životného prostredia sú rafinérie ropy a obrovské tankery v oceánoch. „Chytáme mačku za ucho a medveď nám uniká,“ uzavrel.

Toľko miesta sa nájde

Manželský pár seniorov o niekoľko domov ďalej iniciatívu obce ocenil. „Je to správna vec. Separovať jednoducho treba. Je to normálne. My zbierame napríklad papier a raz za čas ho odovzdáme vnučke, ktorá ho zoberie do školy,“ zhodli sa manželia, ktorým neprekáža ani to, že pre nové kontajnery budú mať menej miesta vo dvore. „Dvor máme dosť veľký, ten kúsok priestoru sa určite nájde,“ povedali.

O svoju mienku sa podelilo aj niekoľko mladých ľudí. „Som jednoznačne za to, aby sa separovalo, ale pripadá mi zbytočné, aby sme mali v každom dome štyri kontajnery. Peniaze sa dajú využiť aj lepšie. Mám skúsenosti aj zo zahraničia a tam má každá ulica alebo blok spoločné zberné miesto. Takýto systém sa mi páči viac,“ reagovala mladá Revúčanka.

Ako dočasný sklad pre 1 600 plastových nádob na odpad poslúžila miestna farma. (zdroj: Miro Gejdoš)

Nie je to spravodlivé, ale...

Obec z údolia medzi Veľkou Fatrou a Nízkymi Tatrami platí ročne približne 26-tisíc eur za vývoz odpadu. Poplatky, ktoré vyberie od domácností, však nestačia, preto ešte dopláca z rozpočtu zhruba sedemtisíc eur.

V praxi to funguje tak, že domácnosť zaplatí za každého člena 15 eur a dostane určitý počet žetónov. Tie potom naliepa na smetné koše a Technické služby z Ružomberka ich vysýpajú.

„Vieme, že to nie je spravodlivý systém, lebo rovnakú sumu zaplatí človek, ktorý netriedi, produkuje veľa komunálneho odpadu a má viac vývozov ako človek, ktorý separuje a kontajner mu vysýpajú menej často. Bohužiaľ, inak to zatiaľ urobiť nevieme,“ podotkla starostka Jana Šimová.

Liptovské Revúce pritom nie sú jedinou obcou s týmto problémom. Má ho množstvo samospráv po celom Slovensku. Spravodlivým riešením by bolo podľa príkladu ekologicky vyspelejších krajín kupovanie žetónov na každý vývoz komunálneho odpadu. Problém je v tom, že samosprávy sa tento krok boja urobiť, pretože na základe ich skúseností by si žetóny nekupovali všetci. Radšej by sa snažili ušetriť a nepotrebné predmety by končil na čiernych skládkach alebo v riekach. Aj z Revúcej, ktorá preteká nielen Liptovskými Revúcami, ale aj Ružomberkom, vyberú dobrovoľníci každý rok tony odpadu.

Nemci to netolerujú

„Budeme sa snažiť všetkých presvedčiť, aby si tie koše nechali. Všetkých musíme naučiť separovať. Ak sa nájde niekto, kto farebné nádoby odmietne, osobne za ním pôjdem a vysvetlím mu dôvody aj dôsledky,“ odhodlala sa starostka.

Aby obec zvýšila povedomie o celej problematike, pripravuje aj prednášku pre žiakov základnej školy. Postupné vzdelávanie je zatiaľ jedinou cestou, ako medzi obyvateľmi vybudovať vzťah k triedeniu odpadu. V západných krajinách je to bežná prax. Ľudia sú v tomto smere prísni sami na seba aj na ostatných. Ak niekto neseparuje, nemajú problém dať mu veľmi rázne najavo svoju nespokojnosť.