Pondelok, 21. máj, 2018 | Meniny má Zina
Pridajte si svoje mesto

Chcel mať pamiatku na starého otca, tak začal vyrábať opasky

Ľudová výroba predstavuje rozsiahlu oblasť tradičnej slovenskej kultúry. Dôkazom toho, že v Liptove ešte nevymrela, sú aj výrobky Jána Kúkola, rodáka z Partizánskej Ľupče. Svojimi šikovnými rukami zhotovuje predmety z kože, ktoré nachádzajú svojich majiteľov nielen na celom Slovensku, ale čoraz častejšie aj v zahraničí.

Remeselník Ján Kúkol pracuje ako stolár, ale každý deň sa venuje aj svojej záľube - vyrábaniu ľudových kožených predmetov.(Zdroj: Michaela Šušová)

Jánovi Kúkolovi učarovala výroba z kože približne pred dvomi rokmi. Na začiatku stála myšlienka vyrobiť kožený opasok ako spomienku na starého otca. Odvtedy je výroba kožených, prevažne ľudových, predmetov jeho každodennou súčasťou.

Kam siahajú vaše začiatky? Čo vás motivovalo k tejto činnosti?

– S výrobou ľudových predmetov z kože som začal v januári v roku 2013. Do ruky sa mi dostala knižka Opasky, kapsy a spínadlá. V nej som sa dočítal o opasku, ktorý vyrobili pre môjho starého otca. Pôvodný opasok som našiel v Etnografickom múzeu v Martine. Tam sa mi dostal do rúk aj klobúk s pastierskou kapsou, ktoré predtým patrili môjmu starému otcovi. Najväčšou motiváciou bolo teda vytvorenie kópie spomínaného opasku, pretože mi po starom otcovi nič nezostalo.

Ako sa dostali predmety po vašom starom otcovi do múzea?

– Starý otec vážne ochorel. Nechcel, aby došlo po jeho smrti k nejakým konfliktom, nechcel aby sa jeho synovia hádali, a tak tieto predmety jednoducho predal do Etnografického múzea v Martine. Podľa mojich zistení to bolo za tristo korún.

Pomáhal vám niekto na začiatku?

– Pri začiatkoch mi pomohli viacerí majstri, ale, samozrejme, všetko mi nepovedali. Každý má svoju vlastnú techniku, ktorú nechce dopodrobna prezradiť. Najviac mi pomohol Ján Staňo zo Sučian, Milan Kočtúch z Liptovského Hrádku, Ľubo Medveď z Čierneho Balogu a Ľubomír Šida z Liptovských Sliačov, za čo im aj veľmi pekne ďakujem.

Čo vás pri práci inšpiruje?

– Inšpirujem sa spomínanou knihou od Andreja Polonca z roku 1960 Opasky, kapsy a spínadlá.

Čo všetko vyrábate?

– Začal som s výrobou bežných opaskov do nohavíc, no neskôr sa mi zapáčilo zhotovovanie ľudových predmetov, ako sú krpce, pastierske kapsy, folklórne opasky, biče. Prednedávnom ma začali oslovovať dievčatá kvôli výrobe kabeliek. Takýmto spôsobom sa mi zväčšil okruh zákazníkov.

Výroba bičov nie je bežné remeslo, ako sa zhotovujú?

– V prvom rade koža na biče musí byť mastená kvôli pružnosti, pretože tá je veľmi dôležitá pri plieskaní. Treba vyrezať kožené pásy, ktoré sa následne splietajú. Biče vyrábam z jednofarebnej, ale aj dvojfarebnej kože. Rúčky na biče si tiež zhotovujem sám na sústruhu na drevo. Okrem toho, že biče vyrábam, viem nimi aj poriadne plieskať.

Akú kožu pri práci používate?

– Najčastejšie používam hovädziu kožu – hladenicu. Do nej vyrážam raznicami rôzne vzory.

Odkiaľ máte kožu? Je náročné dostať sa k nej?

– Doposiaľ som nemal problém zohnať tento typ kože. Hovädziu kožu kupujem od firmy, ktorá sídli v Hornej Strede, poprípade ju objednávam od firmy z Moravy.

Skúste nám opísať spôsob spracovania kože.

– Pri výrobe každého výrobku je dôležitá kvalita kože bez akýchkoľvek kazov. Kožu si najprv namočím do vody a následne do nej vyrážam kovovými raznicami vzory podľa toho, aké potrebujem pri danom výrobku.

Kde všade sa nachádzajú vaše výrobky?

– Prvýkrát som sa zúčastnil v roku 2014 festivalu vo Východnej, kde sa mi podarilo predať krpce až do Japonska. Následne ma oslovil jeden Slovák žijúci v Austrálii, ktorý chcel pre seba a svoju rodinu zhotoviť opasky do nohavíc. Naposledy som vyrobil dvojprackový opasok spolu s krpcami pre mladého slovenského chlapca. Putovali až do ďalekého Texasu v Spojených štátoch amerických . Do rovnakého štátu som posielal i trojmetrový bič. Štvorprackový opasok si našiel majiteľa v Nemecku. Moje výrobky zdobia členov folklórneho súboru Liptov, Lúčan a folklórneho súboru z Valaskej Dubovej. Okrem iného som vyrobil opasky aj pre známych muzikantov Kollárovcov.

Mali ste už zákazníka, ktorý chcel z kože nejaký netradičný predmet?

– Zatiaľ najväčším prekvapením bola požiadavka od zákazníka, ktorý si chcel dať vyrobiť kožené putá a bičík. Následne mi vysvetlil, že to má byť svadobný darček pre ženícha a jeho nevestu.

Ako dlho vám trvá vyrobiť jednotlivé výrobky?

– Dôležitá je príprava, musím si stanoviť rozmery a pouvažovať o vzore, ktorý bude zdobiť môj výrobok. Najdlhšie, štyri až päť dní, trvá výroba štvorprackového ľudového opasku. Naopak, kabelku dokážem zhotoviť za dva dni, krpce dokonca za deň.

Dokážete sa takýmto spôsobom uživiť, alebo je to len vaša záľuba?

– Je to len koníček. Najväčšou odmenou za zhotovenie výrobkov nie je samotný zárobok, ale to, keď dostanem uznanie a poďakovanie od majiteľov, ku ktorým jednotlivé predmety putujú. Samo-zrejme, chodím aj do práce. Som stolár.

Koľko hodín denne sa vašej záľube venujete?

– Súvisí to s tým, koľko objednávok mám od zákazníkov a aké výrobky odo mňa požadujú. Dá sa povedať, že moja práca s kožou je každodenná. Po príchode domov z práce sa tomu venujem dve až tri hodinky, no záleží na tom, čo vyrábam.

Máte nejakú dielňu?

– Typickú pracovňu nemám a ani som o nej doposiaľ neuvažoval. Výrobky zhotovujem v izbe, ktorú zdieľam spolu so svojou manželkou.

Ako vníma vašu záľubu manželka?

– Moja manželka Lydka je v tomto prípade zhovievavá a trpezlivá. Samozrejme, podporuje ma v mojej tvorbe a zároveň so mnou chodí na jarmoky a rôzne iné akcie.

Vyrobili ste niečo aj pre ňu?

– Áno. Viacero kabeliek, opaskov do nohavíc, kožených náhrdelníkov, ale i sponu do vlasov.

Odovzdáte svoje skúsenosti aj deťom?

– Mám štyroch synov a z času na čas sa opýtajú na veci, ktoré ich zaujímajú. Najčastejšie ma sledujú pri výrobe bičov. Dúfam, že odo mňa niečo pochytia.

Kde všade vás môžeme s výrobkami vidieť, ktoré podujatia navštevujete?

– Keďže som aj členom Klubu UNESCO Slovakia, najčastejšie navštevujem podujatia na Vlkolínci.
Chodím aj na festival do Východnej a na podujatia v Múzeu liptovskej dediny v Pribyline. September patrí Remeselníckemu jarmoku u nás v Partizánskej Ľupči. Tam nemôžem chýbať.


  1. V nedeľu sa v Bobrovci nerobí, zakázali kosačky a píly 11 420
  2. Kúpele v Korytnici pred storočím Foto 2 033
  3. Nezvyčajní drevuliaci v Račkovej doline sa rozrastajú Foto 955
  4. Ružomberok:Pri zrážke osobného auta s estónskym autobusom sa zranili traja ľudia 579
  5. Hrádočania budú mať úplne novú hokejovú halu 239
  6. Floriánsku slávnosť navrhol kňaz 176
  7. Malí Liptáci, vitajte na svete 175
  8. Enviro: Zápach v Hrboltovej sa mal šíriť z domácností, ktoré nemajú kanalizáciu 109
  9. Po kalamite sprístupnili nízkotatranské pleso 97
  10. Bývalý starosta Valaskej Dubovej ide do väzenia 87

Najčítanejšie správy

Mikuláš

V nedeľu sa v Bobrovci nerobí, zakázali kosačky a píly

Kosačky, motorové píly ani vŕtačky v nedeľu v Bobrovci nepočuť. Obec si urobila s hlučnými prácami poriadok. Schválila nariadene, ktoré robí z nedele deň oddychu a pokoja od hluku.

Kúpele v Korytnici pred storočím

Nielen vzácna minerálna voda, ale aj prostredie prispelo ku tomu, že kúpele v Korytnici patrili medzi najvychytenejšie v Uhorsku.

Nezvyčajní drevuliaci v Račkovej doline sa rozrastajú

Račkovu dolinu v Západných Tatrách od minulého roka zdobia drevuliaci. Ide o projekt mimoriadne vydarených nadrozmerných sôch, ktoré sprevádzajú návštevníkov doliny nad Pribylinou.

Ružomberok:Pri zrážke osobného auta s estónskym autobusom sa zranili traja ľudia

Tri osoby utrpeli zranenia, z toho minimálne jedna ťažké, pri dopravnej nehode, ktorá sa stala v nedeľu pred 18.hodinou na Bystrickej ceste v Ružomberku.

Hrádočania budú mať úplne novú hokejovú halu

V Liptovskom Hrádku by malo koncom roka pribudnúť nové športovisko.

Blízke regióny

Zdanlivo hluché ženy drankajú od Martinčanov peniaze na falošnú zbierku

​​​​​​​Hluchonemé ženy zbierajú po Martine podpisy na zriadenie zvláštneho centra. Od ľudí si nepríjemným spôsobom pýtajú peniaze a keď sa majú legitimovať, dajú sa na útek.

Ak v kroví číhajú šelmy, roztláčať auto nie je dobrý nápad

Radoslav Coufal z Turčianskeho Ďura fotí zvieratá.

Dominantou západného námestia v Martine bol najskôr Glückstahlov dom a neskôr Prior

Jednou z dominánt západnej strany martinského námestia bola určite aj budova Prioru, teraz OC Galéria. Kedysi však na tomto mieste pútal pozornosť Martinčanov dom obchodníka s textilom Jonáša Glückstahla.

Pod kostolom v Trstenej môžete nazrieť do útrob záhrobia. Otvorili kryptu

Pán Boh dal, Pán Boh vzal. Tak ľudia v 18. storočí vnímali smrť. O úcte k zomretým svedčia aj zdobené rakvy, ktoré dávali svojim príbuzným vyrobiť. Niektoré môžeme obdivovať aj po viac ako dvesto rokoch.

Záchranári zasahovali pri vážnej nehode aj pri páde z koňa

Leteckí záchranári zo Žiliny mali rušný víkend. Pomoc potrebovali aj deti, ktoré spadli z koňa.

Všetky správy

Peter Lipa: Moje skutočné meno bolo pre mňa nebezpečné

Peter Lipa oslavuje 75 rokov. Hovorí, že pri živote ho drží záujem o hudbu.

Nové autá musia byť bezpečnejšie už o tri roky

Európska komisia zverejnila kompletný zoznam novej povinnej výbavy, ktorá má zlepšiť bezpečnosť na cestách.