Mužstvo bez jediného zakopnutia tróni na čele III. A triedy. Jedenásť zápasov, jedenásť víťazstiev a skóre 56:5.
Druhá Valaská Dubová a tretie Liptovské Revúce v štyroch zápasoch vyšli naprázdno. Od leta minulého roka Sokolu šéfuje Matej Fúra.
„Roky dušou klubu je Pavol Škuta. Je to človek, ktorý vie o všetkom najlepšie. S ním sa porozprávajte,“ odporučil nás predseda pri pokuse o rozhovor. Tak sme si dali poradiť. Našu debatu s multičinovníkom stankovianskeho futbalu – ISSF manažérom, ekonómom, pokladníkom, keď treba aj vedúcim mužstva, hlavným usporiadateľom na domácich zápasoch, hlásateľom a bývalým dlhoročným aktívnym hráčom Sokola sme začali otázkou:
Jeseň bola úžasná, súhlasíte?
– Podľa výsledkov jednoznačne, ale čo sa čo sa týka herného prejavu, v úvodných kolách – vo Valaskej Dubovej (3:2) v Lúčkach (3:1), trochu nám to na ihrisku škrípalo. Poviem na rovinu, v Lúčkach chlapcom pomohla aj futbalová šťastena. Veľmi ťažko sa tri body rodili tiež v Dubovej.
Len najtesnejším víťazstvom 1:0 s Lúčkami vaše mužstvo zavŕšilo jesenný program...
– Áno, ale to bol výborný zápas, azda náš najlepší v prvej polovici sezóny. Oba tímy sa o to postarali.
Možno smelo povedať, že všetko úsilie smeruje po siedmich rokoch k návratu do „dvojky“?
– Chlapci majú súťaž veľmi dobre rozbehnutú, no čaká nás ešte päť stretnutí v základnej skupine a ďalších šesť v nadstavbe o postup s trojicou najlepších mužstiev z III. B triedy. Všetci veríme, že ročník 2016/2017 dotiahneme do úspešného konca.
Predchádzajúca sezóna však bola veľmi slabá – tretia priečka v „A“ skupine a celkove až siedma. V čom boli príčiny?
– Mužstvo sa dostalo do nadstavby o 1. – 8. miesto, ale s výraznejšou stratou na najlepších, čiže reálne na postup nemalo. Važec bol nedostižný a aj ďalšie tímy, ktoré sa bili o druhú postupovú pozíciu, nás takisto prevyšovali. Sezóna sa potom viac-menej iba dohrávala.
Čo najviac počas posledných neúrodných sezón kvárilo stankoviansky futbal?
– My sme sa prioritne spoliehali na vlastných hráčov, na to, že sa pobijú za svoju obec. Ich počet však nebol dostatočný a každý sa ani nenarodí ako športový či futbalový talent. Aj v Stankovanoch sa mnohým mladým veľmi nechce trénovať. Preto dozrel čas obzrieť sa po hráčoch z okolia, z iných klubov.
Kedy ste si povedali, že už dosť bolo najnižšej súťaže?
– Každý rok sme si to hovorili. Hlavne predchádzajúci predseda Pavol Gašper stále v hlave nosil postupovú myšlienku. Nechcel sa zmieriť s treťou triedou... V lete sa nám podarilo vhodne káder doplniť i posilniť. Prišli Adam Bruk z Ľubochne, brankár Martin Chalupka z Turčianskej Štiavničky, Ján Kratochvíľ z Kraľovian, Andrej Frič, ktorý naposledy hrával v Liptovských Sliačoch a bratia Branislav a Kristián Fullovci z Likavky, resp. z Liskovej. K mužstvu sa vrátil tréner František Zrník a konečne sa rozbehol aj bežný tréningový proces.
Dá sa povedať, že Stankovany dopredu posúva aj nový elán?
– Od môjho návratu do klubu v roku 2010 chuť nám funkcionárom nikdy nechýbala, žiaľ, mužstvo ale stále prešľapovalo na jednom mieste. Kus roboty sme určite urobili pri zveľaďovaní nášho futbalového stánku. V minulom roku sa zrekonštruovali šatne a sprchy, čo zvýšilo celkový komfort. Myslím si, že Stankovany majú veľmi pekný štadiónik, ktorý ešte plánujeme zdokonaľovať. Vďaka viacerým nadšencom je pripravená plocha pre položenie umelého trávnika, ktorý sme bezplatne získali z MFK Ružomberok. Veľmi vhodne do našich radov zapadol nový predseda a tiež zanietený človek Matej Fúra. Je to v prvom rade jeho zásluha, že do klubovej pokladnice pritiekli financie z úspešných projektov a grantov.
Známa je aj vaša aktivita na organizátorskom poli. Čo všetko ste pripravili v uplynulom roku?
– Nosným podujatím opäť bol turnaj mladších žiakov Liptov Cup 2016, na ktorom štartovalo 28 družstiev z celého Slovenska. Spoluorganizovali sme dva turnaje najmenších adeptov futbalu. Opäť sa konal tradičný Memoriál Petra Demikáta starých pánov.
Na záver sa vráťme ešte k A mužstvu. Je reálne v naj-bližšej budúcnosti opäť vidieť obec v najvyššej liptovskej súťaži.
– Keď sme v sezónach 1993/1994 – 2006/2007 boli v I. triede, v Stankovanoch sa vtedy zišla úžasná generácia hráčov, vrátane súčasného trénera Františka Zrníka. Teraz je situácia iná. Ťažká otázka, netrúfam si na ňu odpovedať.
