Založenie farnosti Cirkvi československej husitskej v Liptovskej Osade je pozoruhodný a miestami dramatický príbeh. Začína sa v prvej polovici dvadsiatych rokov minulého storočia za prvej Československej republiky.
Väčšina obyvateľov Liptovskej Osady sa vtedy hlásila k rímskokatolíckej cirkvi, ktorá mala dominantné postavenie v celom dolnom Liptove. Miestny farár Maťašovský sa tešil veľkej obľube medzi veriacimi. Priatelil sa s tiež veľmi populárnym farárom z Ružomberka Andrejom Hlinkom. Horší vzťah mal však s diecéznym biskupom Jánom Vojtaššákom.
„Dostali sa do vzájomného sporu a nakoniec ich to priviedlo pred súd,“ priblížil historik Peter Vítek s tým, že vyvrcholením konfliktu bolo exkomunikovanie Maťašovského. „V roku 1925 mal farnosť v Osade prevziať kňaz Ďaďo, ale ľudia chceli svojho starého farára. Vznikli z toho veľké nezhody,“ dodal.
Husiti predali v L. Osade svoj posledný kostol (+ FOTO) Čítajte Začiatky boli náročné
Maťašovský sa v roku 1926 rozhodol vstúpiť do nedávno založenej Cirkvi československej. Medzi ľuďmi mal taký vplyv a popularitu, že ho v priebehu roka nasledovalo zhruba tisíc veriacich.
„Bola to taká veľká udalosť, že kvôli nej prišiel do Liptovskej Osady zakladateľ a vtedajší najväčší predstaviteľ československej cirkvi – patriarcha Karel Farský,“ vysvetlil Vítek.
V roku 1928 novú cirkev schválili ružomberské úrady a získala pozemok na stavbu kostola. Postavili ho o štyri roky neskôr. Život konvertitov nebol vôbec jednoduchý. Dostávali sa do konfliktov s ostatnými obyvateľmi.
Karel Farský, zakladateľ Cirkvi československej husitskej, bol modernistickým rímskokatolíckym kňazom. Stal sa prvým patriarchom, teda najvyšším predstaviteľom, novej cirkvi. (zdroj: archív CČSH)
Posledný náboženský spor
„Mám 12 originálnych dopisov kňaza Maťašovského, v ktorých sa sťažuje, že jedni druhým otrávili vodu, že sa naháňali s vidlami, potom jeho starú mamu vyhnali z katolíckej fary a podobne. Došlo to tak ďaleko, že keď v roku 1931 pochovali na miestnom cintoríne do spoločného hrobu manželov, ženu cez noc vykopali a hodili cez plot cintorína len preto, že bola husitka,“ priblížil situáciu Jan Hradil, biskup Cirkvi československej husitskej.
Historik Peter Vítek označil spomínanú nevraživosť za posledné náboženské nepokoje v rámci Liptova.
Veľkým medzníkom husitskej cirkvi v našej krajine sa stal rok 1939, kedy ju ľudácky režim slovenského štátu zakázal a zhabal jej majetok. Vtedy mala na Slovensku 16 farností.
Počet veriacich rýchlo klesal a napokon nezostal v Liptovskej Osade na dlhé roky ani jeden.
Musíme hľadať to spoločné
„Prvého kňaza sme na Slovensko mohli poslať až v roku 1988,“ povedal biskup Hradil. Na osadskú faru prišiel duchovný s rodinou v roku 2005. Predchádzal tomu súd s obcou o navrátenie cirkevného majetku, teda kostola a fary. Aj keď miestni obyvatelia prijali navrátilcov bez problémov, husitskú komunitu sa im nepodarilo obnoviť.
„Keďže som biskupom pre Slovensko, usúdil som, že by sme sa do Liptovskej Osady nemali vracať v plnom rozsahu, lebo to v minulosti spôsobilo veľa zla. My by sme na kresťanstve mali hľadať to, čo nás spája a nie to, čo nás rozdeľuje,“ zaujal stanovisko J. Hradil.
V súčasnosti sa už v obci nenachádza ani jeden člen československej cirkvi. Presťahovala sa aj rodina farára. Veriaci sa však chcú z času na čas vracať a stretávať v kostole, ktorý už opäť patrí obci, ale podľa zmluvy ho môžu aj naďalej príležitostne využívať pre svoje potreby.
Cirkev československá husitská
- Založila ju skupina reformných a modernistických katolíckych kňazov 8. januára 1920 v Prahe. Bola to reakcia na rozpad rakúsko-uhorskej monarchie a vyhlásenie Československej republiky. Hlavným iniciátorom vzniku bol pokrokový katolícky duchovný doktor Karel Farský, ktorého zároveň zvolili za prvého patriarchu cirkvi.
- Od roku 1971 má prívlastok husitská. Hlási sa k historickej tradícii starokresťanskej, cyrilometodskej, českobratskej a reformačnej. Na čele stojí pražský patriarcha. Cirkev sa územne delí na diecézy a tie na náboženské obce. Na Slovensku je jedinou diecézou bratislavská. Zastrešuje tri obce: Bratislavu, Košice a Martin, pod ktorý spadá aj Liptovská Osada.
- K tejto viere sa na Slovensku hlási necelých dvetisíc ľudí, v Česku takmer 40-tisíc. Husiti majú na Slovensku niekoľko modlitební. Kedysi mali aj kostoly, ale o všetky prišli počas totalitných režimov. Posledný stojí v Liptovskej Osade, ale už nie je ich majetkom.
- Od ostatných kresťanských cirkví sa odlišuje tým, že sa hlási k Biblii aj tradícii, ale prijíma len to, čo je v úplnej zhode s Bibliou. Majú sedem sviatostí. K Večeri pánovej pristupujú pod obidvoma spôsobmi. Spovedajú sa spoločne aj súkromne. Duchovní môžu žiť v manželstve a môžu sa nimi stať aj ženy.
- Cirkev je otvorená diskusii a vedeckému prínosu. Veľký dôraz kladie na ekumenizmus, slobodu svedomia a postoj jednotlivca. Jej učenie nie je prísne dogmatické, ale dynamické. Snaží sa nájsť vyššie poznanie. Nadväzuje na kultúrne a duchovné dedičstvo Jána Husa. Hlási sa k demokratickému odkazu prvej Československej republiky.
- Symbolmi cirkvi sú kríž a kalich.
