Streda, 29. jún, 2022 | Meniny má Peter, Pavol, Petra

Mikulášska rodina Žuffovcov sa preslávila liptovským remeňom

V rodinách továrnikov, akými boli Žuffovci, spravidla najstarší synovia absolvovali cesty po Európe – vandrovky. Z princípu a povinne.

Rodokmeň patriarchálnej rodiny siaha do 13. storočia. Spravidla najstarší synovia odchádzali na skusy do sveta.
Jeden z nich Pavel Viktor Žuffa v úvode svojho pracovného denníka po európskom Rusku v roku 1931 si poznamenal, že Liptov nie je známy už iba bryndzou, ale aj liptovským remeňom.

Žuffovci neboli ani bohatí, ani šľachticmi
„Remeň bol v pozadí ich mnohorakých aktivít, ktoré vyúsťovali nielen do rozvoja garbiarskeho priemyslu, ale zároveň dvíhali národný, kultúrny a spoločenský život, vedu či šport. Podporovali cirkev, vzdelávanie, dobročinnosť a spolu s ďalšími rodinami vytvárali v mestečku charakteristické prostredie, kde sa snúbila vernosť svojim koreňom s toleranciou a otvorenosťou k podnetom, ktoré prichádzali zvonku,“ tvrdí autorka výstavy, venovanej tejto známej famílii Ľubica Rybárska.

Výstava o vrbických, huštáckych a svätomikulášskych továrnikoch v Mestskom múzeu Janka Kráľa v Liptovskom Mikuláši zaujme obyvateľov mesta aj potomkov tejto rodiny, historikov i novinárov.

„Žuffovci svoj pôvod odvodzovali od predka Ladislava de Revišné et Hodochyn alias Nemes Dedina aliter Žuffa doloženého z roku 1583. V písomných prameňoch nachádzame ich priezvisko zapísané ako Žuffa, Žufa či Zsuffa,“ vysvetlila Ľ. Rybárska.

Pokračovala, že podľa spomienok členov rodiny a nepriamych archívnych dokladov Žuffovci prišli do centra Liptova v druhej polovici 17. storočia a začali nový život spojený s poľnohospodárstvom, chovom dobytka a jeho predajom.

„Nebolo ďaleko ku ševcovskému či garbiarskemu remeslu, rozšírenému v susednej Vrbici, kde sa usadili,“ dodala autorka výstavy a zdôrazňuje, že Žuffovci neboli ani bohatí, ani šľachticmi.

Kože predávali aj iným remeselníkom
Michal a Juraj Žuffa sú koncom 17. stor. spomínaní v mestskom protokole v súvislosti s vymáhaním dlžôb. V roku 1687 k novoprijatým tovarišom cechu ševcov patril Michal Žuffa.

V roku 1701 Martinus Žufa, v roku 1705 Andreas Žufa, v roku 1744 Adamus Žuffa, v roku 1774 Martynus Žufa a v roku 1780 Joanes Zuffa. Ševci v dielničkách spracovávali hovädzie kože a šili jednoduchú obuv, najmä krpce.
V r.1818 sa narodil Ján Žuffa, ktorý zdedil garbiarske remeslo a stal sa obecným notárom, kasírom – viedol účtovníctvo vo Vrbici. Patril k blízkym spolupracovníkom farára M. M. Hodžu.

Meno Andrej Žuffa ml. je súčasťou tatranského názvoslovia, po ňom pomenovali žľab v severnej stene Kriváňa. S ním došlo po roku 1948 k uzatvoreniu dejín tejto fabrikantskej rodiny. Pred jeho očami znárodnili ich rodinný majetok a nielen to. O rok neskôr sa ocitol vo vykonštruovanom procese s Viliamom Žingorom. Zomrel v r. 1963.

V spomienkach hovorí o začiatkoch rodinného podniku. Aj o živote garbiara, zakladateľa továrne na remeň Mateja Žuffu st., ktorý po vyučení najprv pracoval v garbiarni Kováč a Stodola ako robotník. „Pracuvali denne 12 hodín, večere a rána v zime pri lojových kahancoch, na ktoré loj si miseli sami naškrabať zo surových koží.“ Spolu s mladším bratom, Andrejovým otcom, „po každodennej práci vo fabrike, doma, primitívne v súdkach začali vyrábať krpcovinu, ktorú po nedeliach predávali v dedinách.“

V júli 1883 rozsiahly požiar zničil Vrbicu i centrum susedného Sv. Mikuláša. Garbiarne oheň poškodil, okrem dielni Žuffovcov, ktorí okamžite požiadavky trhu po hotových kožiach uspokojili. Z dielní bratov Žuffovcov vychádzala prvotriedna kvalita. Zisky investovali do modernizácie a rozširovania výroby. Báli sa, že im ryby v potoku podochnú.

Rodiny Mateja aj Andreja sa rozrástli.
„Roku 1903 sa bratia rozhodli podeliť a tak Otec ako mladší vystúpil a kúpil v Palúdzke Kapalovský mlyn. Vtedy som sa ja vrátil z vandrovky, aby som pomáhal Otcovi. Začali sme hneď stavať, ale hneď na začiatku sme mali veľké ťažkosti. Vtedajší župan Palugyay bol proti tomu dôvodiac, že mu zdražejú poľní robotníci a v potoku Palúčanka že mu ryby vydochnú. Potom sme mali veľké začiatočné ťažkosti vo výrobe a hlavne chybuval nám dostatočný kapitál. Od svojho brata dostal výplatu 80.000 K. Neskoršie Otec zaviedol s veľkým úspechom veľmi komplicíruvanú, na tie časy novú surovinu, tzv. kipsky z Indie, čo znamenalo nové obdobie v našom odbore nám donieslo značný finančný úspech. Až prišla prvá svetová vojna a s ňou veľký rozmach,“ píše Andrej Žuffa ml.

Na pohon strojov využívali vodu
V roku 1914 tu zamestnávali 90 robotníkov. Trieslom činené zvrškové kože všetkých druhov i chrómový a teľací box patrili k žiadanému artiklu. Drevom okrúžené jamy pod farou vedľa palučanského ihriska ešte v šesťdesiatych rokoch 20. stor. boli pre hráčov postrachom. V nedeľu počas zápasov sa v nich občas ocitla aj futbalová lopta.

Brat Milan, vzdelaný garbiarsky chemik, neskôr ako riaditeľ otcovej fabriky nahrádzal trieslo prírodné za syntetické. Vďaka jeho patentom zmodernizovali výrobné procesy, rozšírili sortiment. „V krízových dvadsiatych a tridsiatych rokoch sa mnohorako angažoval pri záchrane mikulášskeho kožiarskeho priemyslu, argumentoval, dovolával sa pomoci v najvyšších vládnych kruhoch, písal do novín, vo vlastnej fabrike podnikal kroky, aby úpadku či zániku mikulášskych garbiarní zabránil,“ ozrejmuje Ľ. Rybárska.

Po otcovej smrti v roku 1919 viedol Andrej fabriku s bratmi Pavlom a Milanom.
Na výstave sú aj knihy o Žuffovcoch. Vladimír Žuffa v publikácii Ladislava Takáča Len sa nikdy nevzdať spomína: „...ako maják sa mi zjavila vidina mužnej postavy môjho brata Milana. Neúnavný, skromný, rozumný, ušľachtilý, ale prakticky rozmýšľajúci bojovník za lepšiu budúcnosť našich detí. V zápale sebaobetavého boja so životom utŕžená duševná rana aj jeho hnala do priepasti, keď sa mu zdalo, že stratil cieľ aj zmysel svojho ďalšieho života v najaktívnejšom veku. Avšak mohutná sila jeho duše ho z toho vtedy vytiahla a odovzdala ďalšiemu osudu.“

Všetci Žuffovci neboli garbiarmi
Pavel Žuffa zomrel v roku 1970, neoficiálny dedič garbiarskej a kožušníckej výroby zostal pracovať v Kožiarskych závodoch. Ale Matej Žuffa ml. vyštudoval za elektrotechnického inžiniera. Po povojnovej reorganizácii energetiky bol námestníkom riaditeľa Oblastného riaditeľstva pre priemysel energetický v Bratislave.

Po februári 1948 ho z tejto pozície odvolali bez udania dôvodu. Pavel Žuffa ml. bol elektrotechnik a vynálezca. Vladimír Žuffa lekárnik, ktorému režim umožnil až po r. 1961 vrátiť sa do rodného Liptova. „Bojujem a do posledného dychu budem bojovať, čo ako už skleslou energiou a slabo účinnými prostriedkami, proti lži, za pravdu, proti ľudskej zverskosti a bezohľadnosti,“ píše Ivanovi Viestovi (bratovi jedného z vojenských veliteľov SNP, fašistami zavraždeného gen. R. Viesta).

Jedna z mála žien, ktoré sa v Žuffovskej famílii presadili, Soňa Kovačevičová, napísala o rodičoch Pavlovi a Oľge Žuffovcoch v knihe Preskakovanie polienok: „Otec od detstva patril medzi najväčších huncútov Palúdzky a Mikuláša. Moju vecnú matku a starú matku jeho výčiny rozčuľovali do nepríčetnosti. K hnevu dávali príčinu otcove zábavy pri Cigáňovi, ktoré končili tým, že mame prišiel i s cigánskou kapelou zahrať „tuš“ – pesničku na dobrú noc či ráno. Nazlostená mama schmatla vedro vody a s vetou: „Keď tuš, tak tuš“ vyliala vedro vody na otca i muzikantov.“
Výstava z dlhodobého cyklu Mikulášske rody v mestskom múzeu potrvá do apríla.

Najčítanejšie na My Liptov

Inzercia - Tlačové správy

  1. Na čo nezabudnúť, ak plánujete na leto malé i väčšie výlety
  2. Večer stál chlieb dvojnásobok ako ráno. Ako hyperinflácia pripravila ľudí o úspory?
  3. Plyn v doprave môže byť medzičlánkom k nízkoemisnej budúcnosti
  4. Špičková starostlivosť aj pre detských pacientov
  5. Spoločnosť Mars inšpiruje: Lepší svet pre domácich miláčikov
  6. Slovenské oplátky ocenil aj svet. Receptúru pozná jeden človek
  7. Leto v Čechách a na Morave: Tipy na výlety v susednej krajine
  8. Danube InGrid zvyšuje energetickú stabilitu aj v Bratislave
  1. Študenti spoznali nové výrobné trendy v Schaeffler Skalica
  2. Špičková starostlivosť aj pre detských pacientov
  3. Na čo nezabudnúť, ak plánujete na leto malé i väčšie výlety
  4. Leto v Čechách a na Morave: Tipy na výlety v susednej krajine
  5. Spoločnosť Mars inšpiruje: Lepší svet pre domácich miláčikov
  6. Slovenské oplátky ocenil aj svet. Receptúru pozná jeden človek
  7. Modernizácia VÚSCH rozšíri a skvalitní zdravotnú starostlivosť
  8. Danube InGrid zvyšuje stabilitu elektrizačnej sústavy
  1. Štyri veci, vďaka ktorým lepšie zvládnete infláciu 11 204
  2. Djerba: odlišná príchuť dovolenky v Tunisku 8 357
  3. Analytik Horňák: Niektorí výrobcovia budú musieť znížiť ceny 5 156
  4. Toto sú výhody, ktoré majú prémioví predplatitelia na SME.sk 3 954
  5. Čítajte odomknuté články na mobile, počítači a aj v tablete 3 752
  6. Vyhrajte letnú dovolenku s víkendovým vydaním denníka SME 3 151
  7. 91 kreslených správ o Slovensku, Ukrajine a celom svete 1 707
  8. ČSOB hľadá zamestnancov: Skvelá kampaň, chystajte životopis! 1 187

Blogy SME

  1. Vladimír Krátky: Šialenstvo raketové vs. šialenstvá iné ?
  2. Vanda Tuchyňová: Svedectvo byváleho krajského predsedu OĽANO v Žiline
  3. Irena Šimuneková: Trenčiansky luh a okolie
  4. Martina Paulenová: Narodeninový darček
  5. Marek Brenčič: Ukrajine prajem, aby bežala úspešný maratón
  6. Vladimír Krátky: Kam sa hrabe Wiener šniceľ na naše bryndzáky !
  7. Tomáš Bilik: Ako sa mesto (ne) rozvíja ?
  8. Janka Bittó Cigániková: Takto by sme nemocnice (nie len) z plánu obnovy riešili my
  1. Soňa Bulbeck: Ako šklbú turistov inde... 10 465
  2. Jiří Ščobák: Ruské straty budú o 20 000 mŕtvych vyššie, než uvádza Ukrajina (analýza situácie na bojisku) 7 432
  3. Věra Tepličková: Igi zasa ukazuje figy alebo O tom, ako sa Edo unáhlil 5 895
  4. Jozef Černek: Turecko, letecky s dvomi deťmi, časť prvá - cesta tam 3 926
  5. Juraj Kumičák: Ako Rusi veľkú vojnu vyhrali... (časť IVa) 3 627
  6. Tomáš Jacko: Keď upratovačka zarába viac než univerzitný profesor 3 545
  7. Post Bellum SK: Kocáb: Boli schopní aj tmu vydávať za dôkaz toho, že tam nie sú jadrové hlavice 3 256
  8. Miroslav Lukáč: Kto je ešte dnes rusofil, potrebuje odbornú pomoc. 3 193
  1. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 42. - Arktída - Príbeh havárie vzducholode Italia podľa priameho účastníka Běhounka
  2. Lívia Hlavačková: Týždenne zjete jednu kreditku v podobe mikroplastov
  3. Jiří Ščobák: Ruské straty budú o 20 000 mŕtvych vyššie, než uvádza Ukrajina (analýza situácie na bojisku)
  4. Jiří Ščobák: Bude Ukrajina po vojne prosperovať? A my s ňou?
  5. Monika Nagyova: Nebyť matkou je úžasné
  6. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 41. - Arktída - Roald Amundsen, Umberto Nobile a Expedícia Norge - 1926
  7. Jiří Ščobák: Skepsia okolo kryptomien: Ktoré kryptomeny naozaj nie sú pre začiatočníkov?
  8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 40. - Arktída - Expedícia MacMillan s účasťou amerického letectva z roku 1925
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Liptov - aktuálne správy

Strihanie pásky. Zľava Filip Pudiš, Igor Pudiš a Milan Kašák.

Dnes už smelo možno povedať, že futbalový štadiónik v Liptovskej Teplej má slušnú infraštruktúru. Aj vďaka novej tribúne, ktorú pred pár dňami oficiálne dali do užívania.


Ján Svrček 14 h
Na mieste sú informačné tabule, ale aj drevené zábrany. Tie nedávno obnovili.

Výstup na Ďumbier má dve trasy. Letnú a zimnú. Kým letná platí pod Ďumbierom, zimná uzávera sa na ďalších nízkotatranských chodníkoch končí.


20 h
Cvyklo pohár a novinka v jeho seriály - Porubský vrchár

Cvyklo pohár, séria MTB Liptova, má za sebou už svoje druhé kolo, ktoré bolo zároveň novinkou tohto ročníka. Prebiehalo v Závažnej Porube a nieslo názov Porubský vrchár.


27. jún
Víťazný tím 8. ligy - OŠK Podtureň.

Futbalisti z Podturne po tom, čo klesli do poslednej súťaže, 8. ligy, mali jednoznačný cieľ – vrátiť sa do sedmičky. Počas sezóny kvalitu potvrdzovali a jednoznačne v nej dominovali.


27. jún

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Ďalší duchovný, ktorý pôsobil v tej istej oravskej farnosti, na svoj trest čaká.


14 h

Priehradu ešte len napúšťajú po rozsiahlej rekonštrukcii. Je mimo prevádzky.


15 h

V obci Zákopčie odstraňujú následky po ničivej povodni.


27. jún

Všetky metódy plašenia zlyhali.


a 1 ďalší 27. jún

Blogy SME

  1. Vladimír Krátky: Šialenstvo raketové vs. šialenstvá iné ?
  2. Vanda Tuchyňová: Svedectvo byváleho krajského predsedu OĽANO v Žiline
  3. Irena Šimuneková: Trenčiansky luh a okolie
  4. Martina Paulenová: Narodeninový darček
  5. Marek Brenčič: Ukrajine prajem, aby bežala úspešný maratón
  6. Vladimír Krátky: Kam sa hrabe Wiener šniceľ na naše bryndzáky !
  7. Tomáš Bilik: Ako sa mesto (ne) rozvíja ?
  8. Janka Bittó Cigániková: Takto by sme nemocnice (nie len) z plánu obnovy riešili my
  1. Soňa Bulbeck: Ako šklbú turistov inde... 10 465
  2. Jiří Ščobák: Ruské straty budú o 20 000 mŕtvych vyššie, než uvádza Ukrajina (analýza situácie na bojisku) 7 432
  3. Věra Tepličková: Igi zasa ukazuje figy alebo O tom, ako sa Edo unáhlil 5 895
  4. Jozef Černek: Turecko, letecky s dvomi deťmi, časť prvá - cesta tam 3 926
  5. Juraj Kumičák: Ako Rusi veľkú vojnu vyhrali... (časť IVa) 3 627
  6. Tomáš Jacko: Keď upratovačka zarába viac než univerzitný profesor 3 545
  7. Post Bellum SK: Kocáb: Boli schopní aj tmu vydávať za dôkaz toho, že tam nie sú jadrové hlavice 3 256
  8. Miroslav Lukáč: Kto je ešte dnes rusofil, potrebuje odbornú pomoc. 3 193
  1. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 42. - Arktída - Príbeh havárie vzducholode Italia podľa priameho účastníka Běhounka
  2. Lívia Hlavačková: Týždenne zjete jednu kreditku v podobe mikroplastov
  3. Jiří Ščobák: Ruské straty budú o 20 000 mŕtvych vyššie, než uvádza Ukrajina (analýza situácie na bojisku)
  4. Jiří Ščobák: Bude Ukrajina po vojne prosperovať? A my s ňou?
  5. Monika Nagyova: Nebyť matkou je úžasné
  6. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 41. - Arktída - Roald Amundsen, Umberto Nobile a Expedícia Norge - 1926
  7. Jiří Ščobák: Skepsia okolo kryptomien: Ktoré kryptomeny naozaj nie sú pre začiatočníkov?
  8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 40. - Arktída - Expedícia MacMillan s účasťou amerického letectva z roku 1925

Už ste čítali?

SkryťZatvoriť reklamu