Čombor prirovnal dostavbu D1 k rozvojovej africkej krajine

RUŽOMBEROK. Primátor Ružomberka Igor Čombor, primátor Banskej Bystrice Ján Nosko a generálny riaditeľ Železiarní Podbrezová Vladimír Soták s podporou niekoľkých dolnoliptovských starostov zorganizovali minulý týždeň protestnú tlačovú besedu.

Jej cieľom bolo poukázať na kritický stav rozostavanej diaľnice D1 medzi Bratislavou a Košicami. Veľmi ostro kritizovali vládu aj Národnú diaľničnú spoločnosť (NDS) najmä preto, že výstavba úseku Hubová – Ivachnová, ktorá sa začala v roku 2013, sa pred dvoma rokmi zasekla. Projekt má pritom zabezpečené financovanie, vysúťaženého zhotoviteľa, všetky potrebné povolenia a stavebníci poznajú nové pretrasovanie. Predstavitelia regiónu nechápu ani pohnútky diaľničiarov ukončiť zmluvu so súčasným zhotoviteľom a hľadať nového, čím by sa celý proces opäť predĺžil.

Nenormálny svetový unikát

„Čo je dôvodom výhovoriek a nečinnosti? Funkcionári vôbec nevedia, kedy bude úsek hotový. Či to bude o päť, desať alebo 15 rokov. Ak sa proces bude stále preťahovať a výstavba odkladať, život sa v týchto končinách zmení v peklo, ľudia tu nebudú môcť žiť,“ reagoval na aktuálnu situáciu ružomberský primátor Igor Čombor. Označil ju za nenormálnu, nehoráznu a svetový unikát. Prirovnal ju k dianiu v rozvojových afrických krajinách.

Ružomberkom prechádza denne viac ako 40-tisíc áut a z hľadiska dopravy čoraz častejšie kolabuje. Miestne papierne plánujú do troch rokov rozšíriť výrobu, následkom čoho má do mesta ročne prichádzať ďalších 40-tisíc nákladiakov. Preto je dostavba diaľničného obchvatu mesta ešte naliehavejšia. Rovnako ani plánovaná rýchlostná cesta R1 medzi Ružomberkom a Banskou Bystricou nemôže existovať skôr ako diaľnica, na ktorú sa má napojiť.

Chcú zmenu krajov

Zástupcovia stredného Slovenska na tlačovke avizovali, že sa dostavbou diaľnice budú zaoberať intenzívnejšie a jej priebeh chcú pravidelne kontrolovať. Ohlásili aj vznik iniciatívy Stredné Slovensko. Má združovať všetky regióny od Oravy, cez Liptov, Horehronie až po maďarské hranice. Podľa Čombora sa vývoj tejto časti Slovenska zastavil a treba s tým niečo urobiť.

„Terajšie usporiadanie územných celkov nám nevyhovuje. Keď už z nás robia takých chudákov, chceme sa pridať k strednému Slovensku, kde sme vždy patrili a spoločne bojovať proti úpadku stredoslovenského územia. Orava a Liptov sa pridajú k Banskej Bystrici a urobia všetko pre to, aby vystúpili zo Žilinského samosprávneho kraja,“ vyhlásil.

Tlačová konferencia k dostavbe D1 v Ružomberku. Zľava: J. Murina, V. Soták, I. Čombor, J. Nosko, J. Bobek, M. Javorka. (zdroj: Miro Gejdoš)

Poverenie od Pána Boha

Šéf Železiarní Podbrezová Vladimír Soták zastupoval Klub 500, združenie vlastníkov veľkých spoločností, ktoré majú nad 500 zamestnancov. Kritizoval štát, že nie je schopný dokončiť kľúčový projekt diaľnice a presúva z neho peniaze na opravu menej významných ciest. Veľké medzery vidí aj v plánovaní a kontrole výstavby.

Za spoluvinníka súčasnej situácie označil aj bývalého ministra dopravy Jána Figeľa, ktorý v roku 2010 pozastavil výstavbu diaľnice D1, pretože ju chcel preprojektovať a postaviť lacnejšie.

„Mohol by zastaviť výstavbu len vtedy, keby mal poverenie od Pána Boha, že on to zaňho dokončí. Ale on nemal, lebo od Pána Boha sme dostali len rozum a slobodnú vôľu. Musíme preto rozmýšľať a pracovať pragmaticky. Treba okamžite konať. Ak prídeme o eurofondy na túto stavbu, kedy a kto zabezpečí náhradné financovanie?“ pýtal sa Soták, jeden z najvplyvnejších podnikateľov Slovenska.

Pamätník neschopnosti

Starostovia výstavbou najviac dotknutých obcí, teda Likavky, Martinčeka a Liskovej, vidia najväčší problém v negatívnom vplyve na kvalitu života ich obyvateľov.

„Nákladné autá nám zničili cesty, z obce sa stalo stavenisko, vyrástli nám tu viadukty a piliere, ale na diaľnici nikto nepracuje. Teraz sa tam sotva mihne jedno auto a päť robotníkov. Ľudia boli pripravení na to, že to bude trvať tri roky. O pár mesiacov sa už mala kolaudovať. Tri roky sa dá čakať, ale nie sedem alebo desať,“ vyjadril svoj postoj Marián Javorka, starosta Likavky. Dodal, že región je plný svinstva, alergií a rapídne rastie počet rakovinových ochorení. Pomôcť majú práve cesty, ktoré pôjdu mimo zastavaného územia.

„Betónové piliere a nedostavané mosty nám tu ostali ako pamätníky neschopnosti NDS,“ doplnil starosta Liskovej Jozef Murina.

Juraj Bobek, starosta Martinčeka, povedal, že jedinú prístupovú cestu do dediny majú totálne rozbitú, pretože slúži ako stavenisková komunikácia, ale s jej opravou musia čakať, kým nebude hotová diaľnica. Nikto však nevie, kedy to bude, pretože NDS stále posúva termín dokončenia. Aktuálne je to rok 2020, hoci pôvodne to malo byť tento rok.

Nekončené odkladanie

Najnáročnejšou časťou výstavby dolnoliptovskej časti D1 je tunel Čebrať. Je to zároveň jeden z hlavných dôvodov meškania. Jeho pôvodnú trasu musela NDS zavrhnúť, lebo hrozili zosuvy. Potreba pretrasovania je známa od roku 2015, ale tunel nikto nerazí.

Jeho zhotoviteľ má pritom podľa stanoviska, ktoré poslal ružomberskému primátorovi, všetky potrebné súhlasy a kapacitu na obnovenie práce a razenie novou trasou.

Generálny riaditeľ NDS Ján Ďurišin tvrdí, že tunel Čebrať bol jednou z prvých vecí, ktorú začal po nástupe do funkcie intenzívne riešiť. „Využívame všetky možnosti, ako urýchliť proces výstavby a ukončiť úsek v čo najkratšom čase. Musíme však mať istotu, že riešenie, ktoré vyberieme ako najvhodnejšie z technického aj ekonomického hľadiska, sa bude dať na sto percent zrealizovať a dlhodobo fungovať. A na to potrebujeme podrobný prieskum a nepriestrelnú technickú analýzu,“ protirečil Ďurišin zhotoviteľovi a zástupcom dotknutých samospráv.

Aj ministerstvo musí čakať

Juraj Méry, generálny riaditeľ sekcie riadenia projektov z Ministerstva dopravy SR, vyzval nedávno Ďurišina, aby vypracoval detailný harmonogram krokov potrebných k úspešnému dokončeniu úseku. Odpoveďou mu bola žiadosť o predĺženie termínu do konca februára. Méry ho následne upozornil, že v prípade ďalšej nečinnosti Národnej diaľničnej spoločnosti môže dôjsť k uplatneniu finančnej náhrady do výšky viac ako 23 miliónov eur.