Nedeľa, 25. október, 2020 | Meniny má AurelKrížovkyKrížovky

Ochranári ani krajský úrad ťažbu na Smrekovici nepovolili

V chránenej oblasti sa premnožil podkôrny hmyz. Mesto ako vlastník priľahlých hospodárskych porastov sa obáva, že mu napácha veľké škody na stromoch určených na spracovanie.

Smrekovica patrí medzi najvýznamnejšie chránené územia. Miestami má charakter pralesa.Smrekovica patrí medzi najvýznamnejšie chránené územia. Miestami má charakter pralesa. (Zdroj: Ján Krošlák)

RUŽOMBEROK. Mestské lesy Ružomberok požiadali začiatkom februára o výnimku, aby mohli vyťažiť kalamitné drevo v prírodných rezerváciách Smrekovica a Jánošíkova kolkáreň. Ide o výnimočné lokality smrekového pásma lesa vo Veľkej Fatre na juh od Ružomberka so štvrtým a piatym stupňom ochrany.
Okresný úrad v Žiline udelenie výnimky zamietol i keď ťažba mala prebiehať len na územiach vo vlastníctve mesta. Vychádzal pritom zo stanoviska Štátnej ochrany prírody SR, konkrétne Správy Národného parku Veľká Fatra.

Mestské lesy chceli zo spomínanej oblasti vyťažiť poškodené drevo, ktoré má na svedomí veterná smršť Žofia ešte z roku 2014.

„Po veternej kalamite v smrečinách prichádza druhá vlna – lykožrút a podkôrniková kalamita. Stalo sa to aj tu,“ skonštatoval Milan Šlávka, riaditeľ Mestských lesov Ružomberok. Parazit sa podľa neho premnožil tak, že už jednotlivo aj plošne napáda zdravé stromy.

„Čo je však horšie, pozorujeme, že obidve rezervácie sa stali zdrojom šírenia lykožrúta do okolitých zdravých hospodárskych porastov,“ priblížil hlavnú pohnútku žiadosti o povolenie ťažby, ktorou chceli chrániť mestský majetok.


Na suchom a poškodenom dreve by moc nezarobili

Ťažba mala trvať podľa odhadu približne tri mesiace a počas nej by z chráneného územia odviezli zhruba 2 600 metrov kubických kalamitného, prevažne smrekového, dreva. Riaditeľ Šlávka sa vyjadril, že napadnuté stromy sú roztrúsené jednotlivo alebo v skupinkách asi na ploche sto hektárov v každej z rezervácií.

Mestské lesy chceli vyťažené drevo speňažiť, no tvrdia, že im nešlo v prvom rade o zisk, ale o zastavenie lykožrúta. „Väčšinou ide o suchárové a značne znehodnotené drevo. Takisto ťažba by bola pre nás mimoriadne drahá, lebo by prebiehala v náročných horských podmienkach,“ vysvetlil M. Šlávka a dodal, že z tržby chceli financovať obnovu okolitých porastov.

Keď mestská eseročka požiadala o výnimku, do procesu sa zapojili aj tri mimovládne ochranárske združenia. Všetky boli proti.

Výsledok už vedia, ale papier ešte nemajú

Rozhodujúce slovo má však v takýchto prípadoch Okresný úrad Žilina, ktorý zastrešuje celý kraj.

„Vyžiadali sme si odborné stanovisko Správy Národného parku Veľká Fatra. Udelenie výnimky neodporučila, pretože spracovanie kalamity predstavuje zásah, ktorý môže spôsobiť podstatné negatívne zmeny vo funkcii a rozmanitosti ekosystému. V oboch rezerváciách uplatňujeme režim bez ovplyvňovania horského lesa človekom,“ povedala Daniela Krišpinská z krajského odboru starostlivosti o životné prostredie.

Keby tak lykožrút poznal a rešpektoval hranice prírodnej rezervácie...

Milan Šlávka, riaditeľ Mestských lesov Ružomberok

O stanovisku správcu chráneného územia už vedia všetky dotknuté strany. Jeho oficiálne potvrdenie úradom bude len formalita a malo by prebehnúť do konca marca. Potom bude mať žiadateľ ešte možnosť odvolať sa na Ministerstvo životného prostredia SR.

Spoločnosť podľa riaditeľa Šlávku túto možnosť nevyužije a rozhodnutie krajského úradu bude rešpektovať. Zo zákona jej pritom vznikne nárok na finančné odškodnenie, pretože jej zabránili užívať vlastný majetok.


Niektoré stromy majú viac ako dvesto rokov

„Ťažba by, pochopiteľne, zaťažila celú lokalitu a narušila ekosystém, ale myslíme si, že by do budúcnosti priniesla viac kladov ako negatív,“ povedal s tým, že do procesu plánovali zapojiť niekoľko lanových približovacích systémov a dva až tri traktory.

Lesník Boris Demovič zo Štátnej ochrany prírody, Správy Národného parku Veľká Fatra vidí opodstatnenie žiadosti o povolenie ťažby v tom, že obhospodarovateľ lesa má podľa zákona povinnosť chrániť ho pred poškodením. Na druhej strane je podľa neho stav rezervácií z prírodovedeckého hľadiska dobrý.

„Sme len svedkami prirodzeného vývoja lesa, ktorý prechádza fázami od obnovy cez dorastanie až po rozpad. Veterné a podkôrnikové kalamity sú bežným prejavom začínajúceho rozpadu horskej smrečiny,“ zhodnotil Demovič a dodal, že niektoré stromy majú 250 rokov a dosahujú fyziologický limit.

Ochranári pokladajú za dôležité, aby aspoň v rezerváciách prebiehal vývoj lesa prirodzene, bez zásahu človeka. Ťažba by podľa nich narušila prirodzený kolobeh živín, prirodzenú obnovu a viedla by k strate biotopov pre organizmy viazané na mŕtve drevo.


V niečom sa zhodnú, ale vedec nie je hospodár

„Rezervácia má slúžiť aj na výskumné a vedecké účely. Ťažba by toto poslanie zlikvidovala. Ak sa ťažiť nebude, nič zlé sa nestane. Naopak, aspoň na pár miestach budeme svedkami zázraku života horského lesa tak, ako v ňom prebiehal po milióny rokov. Na územie to môže mať len pozitívny vplyv,“ ozrejmil ochranár.

S týmito tvrdeniami nemajú v zásade problém ani Mestské lesy Ružomberok, ale na situáciu hľadia aj z hospodárskeho hľadiska.

„Je škoda, že lykožrút nepozná hranice rezervácie a rozširuje sa do hospodárskych lesov, kde znehodnocuje drevo určené na ťažbu. V ňom môžete rozmiestňovať lapače hmyzu a postrekovať koľko chcete, nikdy sa parazitov nezbavíte úplne, ak prichádzajú z územia, do ktorého nemôžete zasiahnuť,“ uzavrel riaditeľ ružomberského podniku Milan Šlávka.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh
  2. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY
  3. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí
  4. NAŽIVO: Čo čaká ekonomiku? Sledujte #akonato konferenciu
  5. NAŽIVO: Ako na koronu reagujú úspešné firmy? Sledujte #akonato
  6. Kupujte originálne tonerové kazety HP
  7. Investície s fixným ročným výnosom od 6 % do 8 %
  8. Zaplatiť za kávu či obed pomocou správy v čete? Už čoskoro
  9. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  10. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár
  1. Kvalitné sporenie si dokážete vybaviť z pohodlia domova
  2. Tesco prináša zákazníkom potraviny za každých okolností
  3. Vedeli ste, že jablká majú svoj medzinárodný deň?
  4. Zostáva už len 7 dní na predloženie žiadosti o grant
  5. Svet môžeme zlepšiť dobrými skutkami
  6. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh
  7. Najnovšie technológie a inovácie na Gemeri? Normálka
  8. Zlaďte vaše šperky s jeseňou
  9. Nové laboratórium ekonomického experimentálneho výskumu na EUBA
  10. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí
  1. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 19 725
  2. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí 16 606
  3. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte? 13 271
  4. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár 12 454
  5. Kam sa vybrať za jesennými výhľadmi? 11 376
  6. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 11 126
  7. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh 10 950
  8. Ako pracujú horskí nosiči? Vstávajú ráno o štvrtej 10 894
  9. Ako vidia budúcnosť deti zo základných škôl? Budete prekvapení 10 127
  10. Jedlo v Bratislave: Tieto reštaurácie určite vyskúšajte 9 934
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Liptov - aktuálne správy

Lekár z martinského infekčného: Koronavírus je zákerný, ubližuje slabším

S Martinom Babušíkom, lekárom Infekčnej kliniky a cestovnej medicíny Univerzitnej nemocnice Martin, sme sa rozprávali o chorobe, ktorá hýbe celým Slovenskom. Koronavírus podľa neho mnohí ustoja aj bez príznakov, no pre nemálo ľudí má aj fatálne následky. A na tých musíme myslieť.

 Martin Babušík, vedúci lekár na jednotke intenzívnej starostlivosti 
Kliniky infektológie a cestovnej medicíny v Univerzitnej nemocnici Martin.

Energetici do ochrany vtáctva v Liptovskej Teplej investovali 30-tisíc eur

Na úseku dlhom 1,3 kilometra ošetrili 14 stĺpov a splnili tak požiadavku štátnych ochranárov.

Minister obrany vyzýva ľudí, aby pre testy na Oravu necestovali

Záujem o testovanie na Orave majú aj Liptáci. Ide o blízke regióny, ktoré majú veľkú spoločnú hranicu.

Ilustračná fotografia.

Zemiaky vyrástli kvalitné, už sú aj pod strechou

S množstvom aj kvalitou zemiakov sú v tomto roku spokojní.

Triedenie zemiakov v Smrečanoch.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Koronavírus na Orave: V sobotu zachytili 1600 pozitívnych prípadov (minúta po minúte)

Na Orave bol o celoplošné testovanie na Covid-19 opäť záujem.

Nemocnica v Nitre má 104 infikovaných zamestnancov

Reprofilizovaných je už 92 lôžok. Na Zobor zatiaľ preložili trinásť ľudí, ktorí potrebujú doliečenie.

Prípravy na Kysuciach v plnom prúde, testovať sa bude aj v reštaurácii či v kolkárni

Sme na jednej lodi, musíme sa zomknúť, hovorí starosta Čierneho.

Už ste čítali?