Streda, 24. január, 2018 | Meniny má Timotej
Pridajte si svoje mesto

Drevorezbár má deväť detí, ale hračky rozdáva aj na onkológii

Ladislav Kurnota prešiel ťažkými životnými situáciami, no nikdy to nevzdal. Pochádza z Oravy, ale už niekoľko rokov žije v dolnom Liptove. Dnes ponúka vyše 500 výrobkov z ekologického materiálu vrátane hračiek a medzi zákazníkmi je stále obľúbenejší. Má syna a osem dcér. V jednej z nich už našiel nástupkyňu, ktorá chce v remesle pokračovať.

Ladislav Kurnota vystriedal niekoľko zamestnaní, ale nakoniec sa vrátil k remeslu - drevorezbárstvu.(Zdroj: archív L.K.)

Prečo ste sa rozhodli venovať rezbárstvu?

– Začiatky neboli jednoduché. Po základnej vojenskej službe som pracoval v Istebnom, v podniku, ktorý vyrábal ferozliatiny. Z toľkého prachu v zamestnaní som však dostal ťažký stupeň reštrukčno-ventilačnej choroby pľúc a musel som odísť. V zdravotnej karte som mal záznam o zákaze pracovať vo výškach a pri idúcich strojoch. Nastali obrovské problémy. Nikde ma nechceli zamestnať. Z úradu práce ma posielali kde sa dalo, neskôr mali dokonca pochybnosti, že sa zamestnať nechcem. Poslali mi výzvu, aby som sa zamestnal u výrobcu elektroinštalačného materiálu v Dolnom Kubíne, inak to budú riešiť cez políciu ako vyhýbanie sa pracovnej činnosti. V tom období som už bol druhýkrát ženatý, preto som si to nemohol dovoliť. Pracoval som tam dva mesiace, ale neskôr sa kancelária presťahovala do galvanizovne, kde som znovu nemohol pracovať kvôli chemikáliám a jedom, ktoré sa tam vyskytovali. Ocitol som sa znova na úrade práce. Peniaze vtedy veľmi chýbali, tak som sa rozhodol podnikať a využiť svoje vlohy z rezbárstva, ku ktorým ma viedol otec. U neho som aj začínal. Poskytol mi priestory a z dotácií od štátu som nakúpil stroje a náradie, ktoré som potreboval. Moje remeslo začalo výrobou črpákov, poličiek, drevených koníkov a rôznych drobných predmetov z dreva. Nebolo toho moc, ale na prežitie to stačilo.

Hovoríte, že vás k remeslu viedol otec. Chytilo vás už v detstve?

– Áno. Zaujímalo ma kreslenie a modelovanie. Ako osem- ročný som začal pomáhať otcovi. Vypaľoval som na drevené poličky rôzne ornamenty a kvety. Trvalo to tri roky. Potom som sa konečne odhodlal vziať do ruky otcov vyrezávací nožík a začal som tvoriť. Išlo mi to čoraz lepšie, nadobudol som zodpovednosť a rešpekt k otcovej tvorbe, a práve on mi ukázal, že sa toto remeslo dá aj výhodne speňažiť. S otcom sme tvorili tím. Ako desaťročného ma pustil prvýkrát k stroju – lupienkovej pílke, ktorú mám dodnes. Naučil ma držať dláto, tvoriť vzory a ďalšie veci. Ako 14-ročný som vyrobil prvú točenú kvetinovú stenu. Od tej doby to išlo akosi samo.

Teraz je rezbárstvo pre vás len záľuba, alebo aj hlavné zamestnanie?

– Venujem sa mu naplno. Okrem mňa je zdravotne ťažko postihnutá aj moja dcéra Lesanka, ktorej tiež treba finančne pomáhať, najmä kúpou pomôcok. Nebudem klamať, boli sme na tom dosť zle. Musel som sa obracať na rôzne nadácie. Chýbali nám peniaze, napriek tomu sa nevzdávame. Snažím sa podporovať umelcov, robím tvorivé dielne pre deti a aj keď sami moc nemáme, deťom pomáham neustále. Nosím hračky do nemocnice na onkológiu v Banskej Bystrici, pomáham deťom v detskom domove v Ružomberku. Riadim sa jednou peknou múdrosťou: Daruj a budeš obdarený. Veľmi ma hreje na duši, keď môžem potešiť deti maličkosťou, akou je hračka.

Ako ste svoje výrobky dostali na trh?

– Spočiatku cez rôzne predajne so suvenírmi. Začal som spolupracovať aj s Ústredím ľudovej umeleckej výroby, s ktorým pracujem dodnes. Salaše, pre ktoré som dodával, začali po revolúcii zanikať, a tak som musel dobre rozmýšľať, s čím pôjdem na trh, čo ponúknuť zákazníkom, aby som nemusel rušiť svoju živnosť. Najmä preto, že sa mi v tej dobe rozrástla rodina.

V Dolnom Kubíne som mal veľké problémy, najmä s úradmi. Potom sa mi zapáčil Ružomberok.

Ladislav Kurnota, drevorezbár

S čím ste nakoniec prerazili?

– Bolo veľmi náročné vymyslieť niečo, čo by pritiahlo zákazníkov. Jedného dňa som pre svoje deti vyrobil hračku z dreva. Bol to drevený panáčik s dlhým nosom, ktorého veľmi zbožňovali. Práve moje deti mi vnútili myšlienku výroby drevených hračiek. Hračku som musel do detailov premyslieť a nakresliť. Tak som rozžiaril očká svojim deťom a bol som spokojný. Najviac ma potešilo, keď deti jedného dňa prišli domov zo školy a doniesli časopis Ohník. Rozhodli sa, že sa zapoja do súťaže o naj-krajšieho Pinocchia. Spomedzi 650 rôznych výrobkov z dreva, drôtu či bavlny vyhrali moje deti prvé miesto. Obetovali prvú hračku, ktorú som im vyrobil – spomínaného panáčika s dlhým nosom. Vyhrali hlavnú cenu – počítač pre školu, knihy a pozvali ich na prevzatie ceny do Bratislavy. Odtiaľ si priniesli veľký zážitok a mne obrovský impulz ísť v podnikaní práve touto cestou – vyrábať hračky.

Čo konkrétne vyrábate v súčasnosti?

– Momentálne mám okolo 500 produktov rôznych návrhov. Okrem ekologických hračiek som ponuku rozšíril o dekorácie do bytu a záhrad, vianočné dekorácie ako ozdoby na stromček, svietniky alebo betlehemy. Celú ponuku výrobkov môžu zákazníci nájsť na internete. Mojím cieľom je čo najviac uspokojiť priania zákazníkov, snažím sa často plniť aj ich návrhy.

Čo všetko patrí do ekologického materiálu a ako sa k nemu dostanete?

– Pracujem s čistým drevom, ktoré kupujem na píle. Doma ho vysuším a opracujem. Tvorím bez laku a náteru, aby som sa vyhol farbeniu. Drevo pálim plameňom, vyleštím a takouto formou dám hotovému produktu kontrast. Tienim ho. Okrem dreva však do ekologického materiálu podľa Slovenskej obchodnej inšpekcie patrí všetko z Číny, čo má svoj certifikát. Sám mám problémy s pobočkou inšpekcie v Žiline, pretože chcú, aby každý môj výrobok mal certifikát. Zdá sa mi to smiešne. Každý môj výrobok je originál. Chcú podporovať kultúru, no na druhej strane umelcom zväzujú ruky. Kde má človek ako ja vziať 800 eur, aby vyrobil certifikovanú hračku?

S akým drevom najčastejšie pracujete?

- Moje výrobky sú výlučne zo smrekového dreva. Má v sebe čaro. Je veľmi ľahké a voňavé. Dokáže dodať človeku energiu. Ja sa energiu zo stromov snažím premeniť na produkt. U mňa v dielni to niekedy znie ako u zubára. Smrek je veľmi krehký, preto musím často pracovať s mikrozúbkou. Každý kus je tienistý a nikdy nie je rovnaký.

Ako propagujete svoje výrobky?

– Ako som už spomínal, veľmi dobre sa mi predáva na internetovej stránke. Okrem toho som svoje výrobky prezentoval na rôznych akciách po celom Slovensku. Často sa zúčastňujem jarmokov. Mojej výrobe sa darí aj vďaka ľudom, ktorí ju šíria prostredníctvom Facebooku.

Máte v dome vlastnú dielňu?

– Áno, už dva mesiace máme s dcérou Laurou vlastnú spoločnú dielňu. Ona v nej tiež pracuje a vytvára svoje diela. Tvoríme tím, ako som ja tvoril kedysi s otcom. Pomáha mi aj s objednávkami pre zákazníkov. Dcéra je veľmi kreatívna. Chodila na maliarstvo, ale bolo to pre ňu veľmi náročné aj napriek tomu, že má talent. Neskôr otvorili nový odbor – výrobu hračiek a tam prestúpila. Veľmi ma to potešilo, hlavne z toho hľadiska, že mám v rodine pokračovateľa v remesle.

Spomínali ste, že ste pracovali a bývali v Dolnom Kubíne. Prečo ste sa presťahovali do Ružomberka?

– V Dolnom Kubíne som mal veľké problémy. Najmä v úradníckych záležitostiach. Zhoršil sa mi pre to aj zdravotný stav a zostal som na plnom invalidnom dôchodku. Bývali sme v prenajatom dome, s ktorým boli tiež problémy. Ani manželka s deťmi sa necítili príjemne. Zažili sme tam veľa zlého. Ružomberok sa mi zapáčil. Vidno tu rozdiely najmä v úradoch. Živnosť som musel na istý čas prerušiť, pretože ma okradli. V Ružomberku som vďaka úradom absolvoval nový trojmesačný kurz podnikania, pomohli mi aj s dotáciou, a tak som začal znovu podnikať.

Neskôr ste sa z rodinného domu v Rybárpoli presťahovali do Liptovských Sliačov. Čo vás k tomu viedlo?

– V Rybárpoli sme bývali tri roky. Lenže sme jedenásťčlenná rodina a v dvojizbovom dome sme sa dosť tlačili. Neskôr sme našli trojizbový dom v Liptovských Sliačoch, kde sme bývali štyri roky. Teraz sa sťahujeme do Liptovskej Lúžnej. Chceli sme bývať konečne vo svojom a podarilo sa nám to. Spolu s dcérami sme kúpili rodinnú vilku s veľkým humnom. Zateplili sme ho, aby nám tam v dielni nebola zima.

Máte početnú rodinu. Jedna dcéra sa tiež venuje drevorezbárstvu. A čo ostatné deti?

– Mám osem dcér a jedného syna. Rod máme teda zachovaný. Štyri dcéry majú umelecký talent, tiež skúsili niečo tvoriť. Vedia vziať do rúk dláto aj nôž a sám som bol prekvapený, že majú trpezlivosť dokončiť to, čo začali. Časom sa však kvôli povinnostiam v manželstve remeslu prestali venovať. Všetko ukáže čas, či sa k tomu napokon vrátia alebo nie. Zatiaľ sa môjmu remeslu venuje naplno iba dcéra Laura.

Ako sa k vášmu remeslu postavil zvyšok rodiny? Podporuje vás?

– Moja rodina je úžasná. Keby ich nebolo, neviem, kde by som dnes bol. Veľmi ma podporujú. Často sa sami zapájajú, pracujeme celá rodina. Prispievajú svojimi návrhmi a pripomienkami. O tom je tá súdržnosť, ktorá ma neustále posúva vpred. Aj keď túto činnosť vykonávam vyše 40 rokov, stále sa mám čo učiť a moja rodina prichádza neustále s niečím novým.


  1. Ako dobre poznáte Liptov? 1 102
  2. Pred ambulanciou čakajú pacienti od pol piatej ráno 676
  3. J. Laco: Mužstvu chcem pomôcť z akejkoľvek pozície 371
  4. Na novej známke je zjazdová lyžiarka Foto 159
  5. Do doliny sa ťažké nákladiaky nedostanú 148
  6. Kedy možno auto zaparkovať pred rodinným domom 100
  7. Radostný počin dvoch bratov sa zrodil takmer bezodpadovo 71
  8. MAS bude zárukou dobrej spolupráce medzi obcami 64
  9. Vo Važci otvorili Otcovu stodolu na pomoc mužom 61
  10. Prebieha premiérová sezóna 60

Najčítanejšie správy

Mikuláš

Ako dobre poznáte Liptov?

Otestujte svoje vedomosti o Liptove. Pripravili sme pre vás prvý zo štvorice testov. Odpovedzte na zaujímavé otázky z histórie, geografie, športu, ale aj rekordoch a spoznajte liptovské naj.

Pred ambulanciou čakajú pacienti od pol piatej ráno

Pred zdravotníckou budovou na Jilemnického ulici vedľa starej polikliniky postáva hlúčik ľudí. Čakajú na otvorenie budovy, aby sa mohli zapísať na vyšetrenie.

J. Laco: Mužstvu chcem pomôcť z akejkoľvek pozície

Rodák z Bodíc by mal byť jednotkou v slovenskej bráne.

Na novej známke je zjazdová lyžiarka

Slovenská pošta vydala limitovanú edíciu poštovej známky pri príležitosti 23. zimných olympijských hier v juhokórejskom Pjongčangu. Zobrazuje motív športovkyne, zjazdovej lyžiarky.

Do doliny sa ťažké nákladiaky nedostanú

Stav jedného z mostov v Ľupčianskej doline je veľmi zlý, správca z neho preto vylúčil nákladné autá nad 18 ton.

Blízke regióny

Varovanie SHMÚ: Pre emisie z vykurovania oddnes v Martine dýchame viac smogu

​​​​​​​Precitlivenosť na zhoršené ovzdušie sa od dnešného dňa môže v Marine a okolí prejaviť najmä u starých ľudí, alergikov, astmatikov či malých detí a tehotných žien. Varovanie na zvýšené množstvo smogu platí do odvolania. Dôvodom sú emisie z vykurovania.

Ťažká cisterna zlomila most. Pozrite, ako zareagovala obec

Jasenovčania vyriešili havarijnú situáciu rýchlo. Nový most postavili za dva dni.

Prezident Andrej Kiska: Panelovka je hanba

Prezident republiky navštívil Turčianske Teplice. Po rokovaní s primátorom Igorom Husom sa stretol aj so študentami Spojenej školy - Gymnázia Mikuláša Galandu.

Martinský profesor patológie získal Krištáľové krídlo

​​​​​​​Špeciálnu diagnostickú metódu zaviedli v martinských laboratóriách ako prví, aby vyšetrili génové mutácie krvi onkologických pacientov. Za tento mimoriadny počin dostal prednosta Ústavu patologickej anatómie významné ocenenie.

Na stanicu konečne bezbariérovo? Železnice plánujú veľké zmeny

Na železničnej stanici pribudne nový bezbariérový podchod aj ďalšie nástupište. Komplexnú rekonštrukciu celej stanice však železnice neplánujú.

Všetky správy

Fico, Kaliňák či Danko to nie sú. Kto sú najmajetnejší politici na Slovensku

Aktivisti skontrolovali majetok verejných funkcionárov na základe verejných dát katastra nehnuteľností.

Kosík na videu z afrického väzenia odpovedá Kaliňákovi

Gašpar s Kaliňákom spochybňovali pravosť vyhlásenia bývalého siskára Ľuboša Kosíka o únose prezidentovho syna. Kosík poslal video ako dôkaz.

Urazili ste môjho priateľa, pán premiér

Viem, nemenovali ste ho. Ale označili ste ho jeho náboženským vyznaním. A to je nesmierne citlivá vec.

Zeman ťahal Drahoša do bahna, no on sa nedal. Znamená to prehru?

Český prezident sa po piatich rokoch ukázal v diskusii so súperom. Vôbec sa nezmenil.

Ďalší úder pre Rusov. Prišli takmer o všetky hviezdy a znovu hovoria o bojkote

Medzinárodný olympijský výbor vydal zoznam ruských športovcov, ktorí môžu štartovať v Pjongčangu. Chýbajú na ňom mnohé medailové nádeje.