Piatok, 30. september, 2022 | Meniny má Jarolím

Drevorezbár má deväť detí, ale hračky rozdáva aj na onkológii

Ladislav Kurnota prešiel ťažkými životnými situáciami, no nikdy to nevzdal. Pochádza z Oravy, ale už niekoľko rokov žije v dolnom Liptove. Dnes ponúka vyše 500 výrobkov z ekologického materiálu vrátane hračiek a medzi zákazníkmi je stále obľúbenejší. Má syna a osem dcér. V jednej z nich už našiel nástupkyňu, ktorá chce v remesle pokračovať.

Ladislav Kurnota vystriedal niekoľko zamestnaní, ale nakoniec sa vrátil k remeslu - drevorezbárstvu.Ladislav Kurnota vystriedal niekoľko zamestnaní, ale nakoniec sa vrátil k remeslu - drevorezbárstvu. (Zdroj: archív L.K.)

Prečo ste sa rozhodli venovať rezbárstvu?

– Začiatky neboli jednoduché. Po základnej vojenskej službe som pracoval v Istebnom, v podniku, ktorý vyrábal ferozliatiny. Z toľkého prachu v zamestnaní som však dostal ťažký stupeň reštrukčno-ventilačnej choroby pľúc a musel som odísť. V zdravotnej karte som mal záznam o zákaze pracovať vo výškach a pri idúcich strojoch. Nastali obrovské problémy. Nikde ma nechceli zamestnať. Z úradu práce ma posielali kde sa dalo, neskôr mali dokonca pochybnosti, že sa zamestnať nechcem. Poslali mi výzvu, aby som sa zamestnal u výrobcu elektroinštalačného materiálu v Dolnom Kubíne, inak to budú riešiť cez políciu ako vyhýbanie sa pracovnej činnosti. V tom období som už bol druhýkrát ženatý, preto som si to nemohol dovoliť. Pracoval som tam dva mesiace, ale neskôr sa kancelária presťahovala do galvanizovne, kde som znovu nemohol pracovať kvôli chemikáliám a jedom, ktoré sa tam vyskytovali. Ocitol som sa znova na úrade práce. Peniaze vtedy veľmi chýbali, tak som sa rozhodol podnikať a využiť svoje vlohy z rezbárstva, ku ktorým ma viedol otec. U neho som aj začínal. Poskytol mi priestory a z dotácií od štátu som nakúpil stroje a náradie, ktoré som potreboval. Moje remeslo začalo výrobou črpákov, poličiek, drevených koníkov a rôznych drobných predmetov z dreva. Nebolo toho moc, ale na prežitie to stačilo.

Hovoríte, že vás k remeslu viedol otec. Chytilo vás už v detstve?

– Áno. Zaujímalo ma kreslenie a modelovanie. Ako osem- ročný som začal pomáhať otcovi. Vypaľoval som na drevené poličky rôzne ornamenty a kvety. Trvalo to tri roky. Potom som sa konečne odhodlal vziať do ruky otcov vyrezávací nožík a začal som tvoriť. Išlo mi to čoraz lepšie, nadobudol som zodpovednosť a rešpekt k otcovej tvorbe, a práve on mi ukázal, že sa toto remeslo dá aj výhodne speňažiť. S otcom sme tvorili tím. Ako desaťročného ma pustil prvýkrát k stroju – lupienkovej pílke, ktorú mám dodnes. Naučil ma držať dláto, tvoriť vzory a ďalšie veci. Ako 14-ročný som vyrobil prvú točenú kvetinovú stenu. Od tej doby to išlo akosi samo.

Teraz je rezbárstvo pre vás len záľuba, alebo aj hlavné zamestnanie?

– Venujem sa mu naplno. Okrem mňa je zdravotne ťažko postihnutá aj moja dcéra Lesanka, ktorej tiež treba finančne pomáhať, najmä kúpou pomôcok. Nebudem klamať, boli sme na tom dosť zle. Musel som sa obracať na rôzne nadácie. Chýbali nám peniaze, napriek tomu sa nevzdávame. Snažím sa podporovať umelcov, robím tvorivé dielne pre deti a aj keď sami moc nemáme, deťom pomáham neustále. Nosím hračky do nemocnice na onkológiu v Banskej Bystrici, pomáham deťom v detskom domove v Ružomberku. Riadim sa jednou peknou múdrosťou: Daruj a budeš obdarený. Veľmi ma hreje na duši, keď môžem potešiť deti maličkosťou, akou je hračka.

Ako ste svoje výrobky dostali na trh?

– Spočiatku cez rôzne predajne so suvenírmi. Začal som spolupracovať aj s Ústredím ľudovej umeleckej výroby, s ktorým pracujem dodnes. Salaše, pre ktoré som dodával, začali po revolúcii zanikať, a tak som musel dobre rozmýšľať, s čím pôjdem na trh, čo ponúknuť zákazníkom, aby som nemusel rušiť svoju živnosť. Najmä preto, že sa mi v tej dobe rozrástla rodina.

V Dolnom Kubíne som mal veľké problémy, najmä s úradmi. Potom sa mi zapáčil Ružomberok.

Ladislav Kurnota, drevorezbár

S čím ste nakoniec prerazili?

– Bolo veľmi náročné vymyslieť niečo, čo by pritiahlo zákazníkov. Jedného dňa som pre svoje deti vyrobil hračku z dreva. Bol to drevený panáčik s dlhým nosom, ktorého veľmi zbožňovali. Práve moje deti mi vnútili myšlienku výroby drevených hračiek. Hračku som musel do detailov premyslieť a nakresliť. Tak som rozžiaril očká svojim deťom a bol som spokojný. Najviac ma potešilo, keď deti jedného dňa prišli domov zo školy a doniesli časopis Ohník. Rozhodli sa, že sa zapoja do súťaže o naj-krajšieho Pinocchia. Spomedzi 650 rôznych výrobkov z dreva, drôtu či bavlny vyhrali moje deti prvé miesto. Obetovali prvú hračku, ktorú som im vyrobil – spomínaného panáčika s dlhým nosom. Vyhrali hlavnú cenu – počítač pre školu, knihy a pozvali ich na prevzatie ceny do Bratislavy. Odtiaľ si priniesli veľký zážitok a mne obrovský impulz ísť v podnikaní práve touto cestou – vyrábať hračky.

Čo konkrétne vyrábate v súčasnosti?

– Momentálne mám okolo 500 produktov rôznych návrhov. Okrem ekologických hračiek som ponuku rozšíril o dekorácie do bytu a záhrad, vianočné dekorácie ako ozdoby na stromček, svietniky alebo betlehemy. Celú ponuku výrobkov môžu zákazníci nájsť na internete. Mojím cieľom je čo najviac uspokojiť priania zákazníkov, snažím sa často plniť aj ich návrhy.

Čo všetko patrí do ekologického materiálu a ako sa k nemu dostanete?

– Pracujem s čistým drevom, ktoré kupujem na píle. Doma ho vysuším a opracujem. Tvorím bez laku a náteru, aby som sa vyhol farbeniu. Drevo pálim plameňom, vyleštím a takouto formou dám hotovému produktu kontrast. Tienim ho. Okrem dreva však do ekologického materiálu podľa Slovenskej obchodnej inšpekcie patrí všetko z Číny, čo má svoj certifikát. Sám mám problémy s pobočkou inšpekcie v Žiline, pretože chcú, aby každý môj výrobok mal certifikát. Zdá sa mi to smiešne. Každý môj výrobok je originál. Chcú podporovať kultúru, no na druhej strane umelcom zväzujú ruky. Kde má človek ako ja vziať 800 eur, aby vyrobil certifikovanú hračku?

S akým drevom najčastejšie pracujete?

- Moje výrobky sú výlučne zo smrekového dreva. Má v sebe čaro. Je veľmi ľahké a voňavé. Dokáže dodať človeku energiu. Ja sa energiu zo stromov snažím premeniť na produkt. U mňa v dielni to niekedy znie ako u zubára. Smrek je veľmi krehký, preto musím často pracovať s mikrozúbkou. Každý kus je tienistý a nikdy nie je rovnaký.

Ako propagujete svoje výrobky?

– Ako som už spomínal, veľmi dobre sa mi predáva na internetovej stránke. Okrem toho som svoje výrobky prezentoval na rôznych akciách po celom Slovensku. Často sa zúčastňujem jarmokov. Mojej výrobe sa darí aj vďaka ľudom, ktorí ju šíria prostredníctvom Facebooku.

Máte v dome vlastnú dielňu?

– Áno, už dva mesiace máme s dcérou Laurou vlastnú spoločnú dielňu. Ona v nej tiež pracuje a vytvára svoje diela. Tvoríme tím, ako som ja tvoril kedysi s otcom. Pomáha mi aj s objednávkami pre zákazníkov. Dcéra je veľmi kreatívna. Chodila na maliarstvo, ale bolo to pre ňu veľmi náročné aj napriek tomu, že má talent. Neskôr otvorili nový odbor – výrobu hračiek a tam prestúpila. Veľmi ma to potešilo, hlavne z toho hľadiska, že mám v rodine pokračovateľa v remesle.

Spomínali ste, že ste pracovali a bývali v Dolnom Kubíne. Prečo ste sa presťahovali do Ružomberka?

– V Dolnom Kubíne som mal veľké problémy. Najmä v úradníckych záležitostiach. Zhoršil sa mi pre to aj zdravotný stav a zostal som na plnom invalidnom dôchodku. Bývali sme v prenajatom dome, s ktorým boli tiež problémy. Ani manželka s deťmi sa necítili príjemne. Zažili sme tam veľa zlého. Ružomberok sa mi zapáčil. Vidno tu rozdiely najmä v úradoch. Živnosť som musel na istý čas prerušiť, pretože ma okradli. V Ružomberku som vďaka úradom absolvoval nový trojmesačný kurz podnikania, pomohli mi aj s dotáciou, a tak som začal znovu podnikať.

Neskôr ste sa z rodinného domu v Rybárpoli presťahovali do Liptovských Sliačov. Čo vás k tomu viedlo?

– V Rybárpoli sme bývali tri roky. Lenže sme jedenásťčlenná rodina a v dvojizbovom dome sme sa dosť tlačili. Neskôr sme našli trojizbový dom v Liptovských Sliačoch, kde sme bývali štyri roky. Teraz sa sťahujeme do Liptovskej Lúžnej. Chceli sme bývať konečne vo svojom a podarilo sa nám to. Spolu s dcérami sme kúpili rodinnú vilku s veľkým humnom. Zateplili sme ho, aby nám tam v dielni nebola zima.

Máte početnú rodinu. Jedna dcéra sa tiež venuje drevorezbárstvu. A čo ostatné deti?

– Mám osem dcér a jedného syna. Rod máme teda zachovaný. Štyri dcéry majú umelecký talent, tiež skúsili niečo tvoriť. Vedia vziať do rúk dláto aj nôž a sám som bol prekvapený, že majú trpezlivosť dokončiť to, čo začali. Časom sa však kvôli povinnostiam v manželstve remeslu prestali venovať. Všetko ukáže čas, či sa k tomu napokon vrátia alebo nie. Zatiaľ sa môjmu remeslu venuje naplno iba dcéra Laura.

Ako sa k vášmu remeslu postavil zvyšok rodiny? Podporuje vás?

– Moja rodina je úžasná. Keby ich nebolo, neviem, kde by som dnes bol. Veľmi ma podporujú. Často sa sami zapájajú, pracujeme celá rodina. Prispievajú svojimi návrhmi a pripomienkami. O tom je tá súdržnosť, ktorá ma neustále posúva vpred. Aj keď túto činnosť vykonávam vyše 40 rokov, stále sa mám čo učiť a moja rodina prichádza neustále s niečím novým.

Najčítanejšie na My Liptov

Inzercia - Tlačové správy

  1. Atos má „platinovú“ medailu EcoVadis za postoj k udržateľnosti
  2. Piešťanská firma ovládla svet zubárskych kresiel
  3. Notebook s dvomi obrazovkami. Ako dlho si naň budete zvykať?
  4. Púštne kráľovstvo: Prečo by ste mali navštíviť Jordánsko?
  5. Dochádzate do Bratislavy? Auto nechajte doma
  6. 5 príkladov, kedy banke nejde len o peniaze
  7. Školy môžu získať podporu pre zelené projekty
  8. Európska noc výskumníkov prináša zážitky s vedou opäť naživo
  1. Náklady na domácnosť pomôže ušetriť aj kompostér FoodCycler
  2. Notebook s dvomi obrazovkami. Ako dlho si naň budete zvykať?
  3. Dochádzate do Bratislavy? Auto nechajte doma
  4. Púštne kráľovstvo: Prečo by ste mali navštíviť Jordánsko?
  5. SITA Slovenská tlačová agentúra zlepšuje dostupnosť služieb
  6. 4 veci, na ktoré si treba dať pozor pri zateplení šikmej strechy
  7. 5 príkladov, kedy banke nejde len o peniaze
  8. Atos má „platinovú“ medailu EcoVadis za postoj k udržateľnosti
  1. Osem cestovateľských tipov, kam sa vybrať cez jesenné prázdniny 9 864
  2. Európska noc výskumníkov prináša zážitky s vedou opäť naživo 4 846
  3. Riskovali viac než iní. Jeden z nich sa slávy nedožil 4 818
  4. Piešťanská firma ovládla svet zubárskych kresiel 3 972
  5. Vyskúšajte vylepšenú aplikáciu SME aj s novou SME Minútou 3 749
  6. Digitálne dvojča v Konštrukta-TireTech 3 720
  7. Tejto zelenine patrí štvrté miesto na svete. Máte ju doma? 3 088
  8. Najradšej by ste sa pri čítaní správ nechali zahrabať? 2 486

Blogy SME

  1. Michal Maslej: Prosím, pýtajte sa kandidátov
  2. Jozef Ďanovský: Zápisky psychoterapeuta
  3. Martin Kiňo: RODINNÉ FIRMY: Pri zapojení príbuzných do podnikania je potrebný racionálny prístup (5. časť)
  4. Ľuboš Vodička: Kostoly za hradbami: Kuchyňa
  5. Ján Serbák: Zaujímavosti zo storočných novín (30.9. - 6.10.1922)
  6. Jozef Sitko: Náhoda? Či reálne avízo o krádeže mojich blogov?
  7. Miroslav Lukáč: Hyeny útočia vo svorke, tak ako i politici. Aj u nás sme zaznamenali mobilizáciu. Aj psy sa bránia útokom.
  8. Ľubomír Maretta: Samota
  1. Roman Kebísek: Malý prehľad prepadov Jánošíka, ku ktorým sa priznal 9 978
  2. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Ľudia nosia vo vreckách nože a ešte sa tým chvastajú. 9 490
  3. Ján Valchár: Prečo je čiastočná mobilizácia v Rusku dobrou správou? 9 067
  4. Matúš Lazúr: Čo bude špendlíkom ktorý spôsobí prasknutie realitnej bubliny? 7 557
  5. Janka Bittó Cigániková: Katarína Hatráková a Romana Tabák sa dnes stali symbolom pokrytectva a bezcharakternosti 5 648
  6. Ján Valchár: Mohylizácia ruských brancov. Presne podľa plánu. 3 696
  7. Ján Valchár: Prečo je čiastočná mobilizácia dobrá, diel tretí. 3 558
  8. Marek Strapko: Irán vs. Rusko 3 399
  1. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 48. - Arktída - Hubert Wilkins a Detroitská arktická expedícia 3/3 - rok 1928
  2. Jiří Ščobák: Co konkrétního se hovoří o finanční gramotnosti na Slovensku?
  3. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Ľudia nosia vo vreckách nože a ešte sa tým chvastajú.
  4. Jiří Ščobák: Plaval jsem přes Dunaj a byla to brnkačka!
  5. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 47. - Arktída - Hubert Wilkins a Detroitská arktická expedícia 2/3 - rok 1927
  6. Jiří Ščobák: Energie a plyn: Zvládneme túto zimu v poriadku? Prečo je dôležité, aby trh s plynom fungoval ako celok? Odporučili by ste fixovať ceny energií?
  7. Jiří Ščobák: Ako sa nedať podviesť v online svete? (pustite/dajte prečítať aj svojim rodičom!)
  8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 46. - Arktída - Hubert Wilkins a Detroitská arktická expedícia 1/3 - rok 1926
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Liptov - aktuálne správy

Prečítajte si výber TOP športových správ z regiónov.


38m
Tradičnú svadbu zaľúbeným párom opäť zorganizujú v kostole Panny Márie v Múzeu liptovskej dediny v Pribyline.

Liptovské múzeum zaznamenalo vo svojich expozíciách počas hlavnej letnej sezóny čiastočne nižšiu návštevnosť oproti predchádzajúcim dvom rokom.


TASR 3 h

Tipujte bez rizika a vyhrajte.


21 h
Tu bude stáť nová ružomberská plaváreň

Ružomberok bude mať novú mestskú plaváreň za vyše sedem miliónov eur. Zmluvu o dielo s víťazným uchádzačom verejného obstarávania podpísali predstavitelia mesta v tomto týždni.


TASR 29. sep

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Blogy SME

  1. Michal Maslej: Prosím, pýtajte sa kandidátov
  2. Jozef Ďanovský: Zápisky psychoterapeuta
  3. Martin Kiňo: RODINNÉ FIRMY: Pri zapojení príbuzných do podnikania je potrebný racionálny prístup (5. časť)
  4. Ľuboš Vodička: Kostoly za hradbami: Kuchyňa
  5. Ján Serbák: Zaujímavosti zo storočných novín (30.9. - 6.10.1922)
  6. Jozef Sitko: Náhoda? Či reálne avízo o krádeže mojich blogov?
  7. Miroslav Lukáč: Hyeny útočia vo svorke, tak ako i politici. Aj u nás sme zaznamenali mobilizáciu. Aj psy sa bránia útokom.
  8. Ľubomír Maretta: Samota
  1. Roman Kebísek: Malý prehľad prepadov Jánošíka, ku ktorým sa priznal 9 978
  2. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Ľudia nosia vo vreckách nože a ešte sa tým chvastajú. 9 490
  3. Ján Valchár: Prečo je čiastočná mobilizácia v Rusku dobrou správou? 9 067
  4. Matúš Lazúr: Čo bude špendlíkom ktorý spôsobí prasknutie realitnej bubliny? 7 557
  5. Janka Bittó Cigániková: Katarína Hatráková a Romana Tabák sa dnes stali symbolom pokrytectva a bezcharakternosti 5 648
  6. Ján Valchár: Mohylizácia ruských brancov. Presne podľa plánu. 3 696
  7. Ján Valchár: Prečo je čiastočná mobilizácia dobrá, diel tretí. 3 558
  8. Marek Strapko: Irán vs. Rusko 3 399
  1. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 48. - Arktída - Hubert Wilkins a Detroitská arktická expedícia 3/3 - rok 1928
  2. Jiří Ščobák: Co konkrétního se hovoří o finanční gramotnosti na Slovensku?
  3. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Ľudia nosia vo vreckách nože a ešte sa tým chvastajú.
  4. Jiří Ščobák: Plaval jsem přes Dunaj a byla to brnkačka!
  5. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 47. - Arktída - Hubert Wilkins a Detroitská arktická expedícia 2/3 - rok 1927
  6. Jiří Ščobák: Energie a plyn: Zvládneme túto zimu v poriadku? Prečo je dôležité, aby trh s plynom fungoval ako celok? Odporučili by ste fixovať ceny energií?
  7. Jiří Ščobák: Ako sa nedať podviesť v online svete? (pustite/dajte prečítať aj svojim rodičom!)
  8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 46. - Arktída - Hubert Wilkins a Detroitská arktická expedícia 1/3 - rok 1926

Už ste čítali?

SkryťZatvoriť reklamu