V 13-kolovej jesennej časti sa 26-ročný útočník 21-krát trafil do brány. Stal sa tak najlepším polčasovým strelcom tretej triedy.
Niekoľko otázok sme položili útočníkovi Patrikovi Pastvovi.
Do akej miery ste spokojný s doterajším gólovým kontom?
– Myslím si, že mohla tam byť ešte aj väčšia cifra. Dva zápasy sa predčasne skončili, keďže počet hráčov súpera klesol pod minimálnu hranicu. Nie vždy som odohral celých deväťdesiat minút, alebo nastúpil som iba na polčas, aby aj ostatní chalani dostali príležitosť. Navyše, v závere jesennej časti sa mi už dáko strelecky nedarilo.
Na akú absolútnu métu ste sa v Beňadikovej dostali?
– V dvoch stretnutiach sa mi podarilo štyri razy skórovať. Hneď v úvodných dvoch kolách proti Liptovskému Ondreju (7:4) a v Galovanoch (4:0).
Keď sme pri góloch, aký ste typ zakončovateľa?
– Skôr technický ako bombardér. Keď je možnosť, tak mierim na bránu a nešpekulujem. Dokážem byť pred bránou tam, kde treba. Asi sa viem správne postaviť.
Čo všetko vo futbale máte za sebou?
– Ako dorastenec som odišiel z Liptovského Mikuláša do Palúdzky. Odtiaľ zase do Závažnej Poruby a pol roka som bol v Dúbrave.
A zrazu ste sa ocitli v najnižšej liptovskej súťaži. Aké pohnútky vás k tomu viedli?
– Pôsobenie v Dúbrave mi úplne zobralo chuť do futbalu. Organizačne v tamojšom klube všetko fungovalo na jednotku, no nesadol som si s trénerom. Nedával mi veľa príležitostí, buď som vôbec nehral, alebo iba polčas. Potom v lete sa ozval Martin Šimček, ktorý je z Beňadikovej, že dali dokopy futbalovú partiu, ktorá sa chce stretávať len tak pre radosť. Napokon bolo z toho mužstvo, ktoré Beňadiková prihlásila do súťaže. Inak by asi futbal v dedine nepokračoval, keďže nemal kto hrávať.
Ak by ste sa neocitli, trochu aj náhodou, v spomínanom kolektíve, vytratil by sa Patrik Pastva zo zelených trávnikov?
– Nie, určite by som niekde hrával. Vôbec však neviem, kde by som zakotvil.
V novom tíme sa určite cítite dobre...
– Áno, som nadmieru spokojný, futbal ma zase baví, no jeseň, hoci sa žiadny zápas neprehral, mohla byť ešte vydarenejšia. Boli stretnutia, ktoré herne nevyšli celkom optimálne.
Ako futbalistu vás napĺňa III. trieda?
– Priznám sa, že nie. My však jednoznačne chceme postúpiť, nič iné ani neberieme.
Má súčasný káder na to, aby obstál aj v II. triede?
– Som o tom presvedčený. V dvojke môžeme hrať o horné priečky.
Ako dedina prijala nový mančaft?
– Určite pozitívne. Ľudia sú radi, že futbal nezanikol, že je situácia iná ako v predchádzajúcej sezóne, keď chýbali hráči.
Na záver ešte otázka priamo na vás. V súťažnom ročníku 2014/2015 sa Miroslav Švárny z Prosieka blysol v III. triede až päťdesiatimi gólovými nástrelmi, je reálne ho prekonať?
– Čoby nie. Uvidíme, ako sa nám bude dariť v jarnej časti a ako mne bude padať.
