Tomáš Nosák od jari 2016 oblieka dres OFK Liptovská Lúžna, kde prišiel z B mužstva Fomatu Martin.
Lúžňanský útočník pracuje ako manažér ľudských zdrojov a robí aj ekonóma v rodinnej firme.
V úvodnom kole ste piatimi gólmi dopomohli k demontáži Jamníka 9:2. V ďalších dvanástich zápasoch na vaše konto pribudlo v úvodzovkách len dvanásť zásahov. Ako vy vnímate celkový nástrel?
– Šancí bolo aj viac, ale aj tak som spokojný. Myslím si, že sedemnásť gólov za polovicu sezóny je celkom slušné číslo.
Rovnaký počet zásahov ste mali aj na jar.
– Veru, tak. V jeseni si ma však súperi oveľa viac všímali. Pravidelne dvaja a niekedy i traja hráči boli stále na mňa zavesení. Až som sa v duchu smial, ako prísne ma strážia. Tréner Daubner už zvažuje urobiť aj jednu zmenu, ide o presun do stredu zálohy.
Kde sa na trávniku najlepšie cítite?
– Jednoznačne v útoku. V živote som na inom poste ani nehral. Akurát v dvoch zápasoch sa ma snažili prerobiť na ľavého záložníka, no vyznelo to veľmi biedne. Akoby som ani nebol na ihrisku.
“Bez futbalového myslenia nedokáže hráč napredovať.
„
Aký máte recept na góly?
– Ak chce byť útočník dobrý a, samozrejme, produktívny, musí vedieť čítať hru, predvídať, kam pôjde lopta, kde sa odrazí. V zápase je mimoriadne dôležité futbalové myslenie. Keď hráčovi chýba, je vo svojom napredovaní výrazne limitovaný.
Vráťme sa ešte k vašej produktivite. Je reálne dostať sa na konci sezóny na okrúhlych štyridsať streleckých zápisov?
– Bolo by pekné, keby sa to podarilo. Nezávisí to však iba odo mňa.
Proti ktorej obrane sa vám v jesennej časti hralo najťažšie?
– Proti Važcu. Svoje urobil však aj podmočený terén. Hralo sa za stáleho dažďa, na ihrisku boli kaluže vody. Prehrali sme doma 1:2 a musím uznať, že to bol nielen najnepríjemnejší, ale aj najsilnejší súper.
Práve Važec po polovici súťažného ročníka velí13-člennému pelotónu v II. triede. Je v silách momentálne tretej Lúžnej ohroziť postupové ambície lídra?
– Ak zachytíme začiatok odvetnej časti, prečo nie. V 3. kole cestujeme do Važca, ktorý má momentálne o šesť bodov viac. V prípade víťazstva by už naše manko bolo len trojbodové. Opakujem, veľmi dôležitý bude jarný štart.
Čo v jeseni mohlo byť lepšie?
– V prvej polovici nám ušli niektoré zápasy. Mužstvu chýbala aj väčšia skúsenosť, vyzretosť. Bolo nutné zostavu dopĺňať dorastencami. Rozdiel medzi dospeláckym a mládežníckym futbalom nie je zanedbateľný. Chýbala tiež stabilita základnej jedenástky. Neviem, či niekedy dva-tri zápasy po sebe sme nastúpili v rovnakom zložení.
Vlani v lete sa novým koučom Liptovskej Lúžnej stal Rudolf Daubner. Čo táto zmena priniesla?
– Ja tento krok vnímam pozitívne. Prišiel človek, ktorý hrával futbal aj na vyššej úrovni, so snahou dať hre mužstva nejakú koncepciu a systém. Zmeny v dedinskom futbale, kde každý bol roky zvyknutý na klasické rozostavenie 4 – 4 – 2, sa nepresadzujú ľahko. Niektorí chlapci ani veľmi nechápu, čo tréner od nich chce. On to však myslí dobre, čo ja kvitujem.
Na záver prejdime ešte k vám. Posledný februárový deň ste oslávili tridsiate narodeniny, koľko rokov ešte hodláte behať po futbalových ihriskách?
– Pokiaľ budem vládať, chcel by som čo najdlhšie. Musím zaklopať, čo sa týka nôh, zatiaľ je všetko v poriadku, zranenia ma obchádzajú. Futbal je stále moja veľká láska. Rád by som išiel v šľapajach svojho niekdajšieho hrajúceho trénera v Turčianskej Štiavničke Vladimíra Víteka. Má štyridsaťšesť a stále hráva a je na ihrisku platný.
