RUŽOMBEROK. Takmer stovka diskutujúcich sa stretla minulý utorok v židovskej synagóge na besede aktivistov z Občianskej iniciatívy Zabudnuté Slovensko. Zameriava na boj proti nárastu extrémizmu v našej republike.
Začiatok diskusie poznačila snaha o diskreditáciu Jána Benčíka, jedného z diskutujúcich. Mladík pred synagógou rozdával prichádzajúcim ľuďom kópie článku uverejneného v kontroverznom časopise Zem a vek. Titulok článku tvrdil, že Benčík kryje neonacistov a ohrozuje životy občanov. Ján Benčík je pritom známy svojím dlhoročným bojom proti extrémizmu na Slovensku a je nositeľom ocenenia Biela vrana.
Veľa vecí nám naháňa strach, tak hľadáme vinníka
Diskusia trvala viac ako dve hodiny, počas ktorých dostali priestor nielen odborní hostia, ale aj Ružomberčania, ktorí sa rozhodli prísť vysloviť svoj názor. Medzi zúčastnených patrili okrem J. Benčíka Andrej Bán, novinár a cestovateľ, politologička Aneta Világi a etnologička Monika Vrzgulová. Diskusiu prišli podporiť aj primátor mesta, Igor Čombor, hudobný hosť Peter Lipa či filozof a rodák z Partizánskej Ľupče Egon Gál. Práve on vyslovil názor, že v živote nestretol zlého človeka.
„A ako sa z človeka stáva extrémista? Je pár ľudí, ktorí to majú v sebe. Potrebujú nepriateľa, aby na neho zvalili vinu za všetko zlo sveta. Ale takých ľudí je málo na to, aby niečo ovplyvnili. A čím sa dajú zlákať tí ostatní? Sme stále nervóznejší, máme obavy z budúcnosti a je veľmi veľa vecí, ktoré nám naháňajú strach. V takejto situácii je veľmi jednoduché nájsť niekoho, kto je za to všetko zodpovedný, a to je prvý krok,“ povedal Gál.
Diskusia o extrémizme v ružomberskej synagóge. (zdroj: Miroslava Siváková)
Na internete nájdu podporu aj extrémne názory
Politologička Aneta Világi počas diskusie skonštatovala, že problém vidí najmä v tom, ako ľudia vnímajú ekonomickú situáciu na Slovensku. Nepociťujú zlepšenie na vlastnej koži, a preto sú nespokojní. Napriek tomu sme podľa nej na tom z makroekonomického hľadiska oveľa lepšie ako kedykoľvek predtým. Ako zásadne iný považuje spôsob, akým sa dnes v spoločnosti komunikuje. S nástupom internetu prišiel čas slobodného toku informácií medzi ľuďmi. To podľa nej znamená, že keď ste mali predtým nejaký názor, no neboli ste si istí, či ho môžete povedať verejne aj pred inými ľuďmi, dnes nám internetová komunikácia umožňuje nachádzať podporu pre takéto názory, aj pre tie extrémnejšie.
“Z makroekonomického hľadiska sme na tom nikdy neboli lepšie.
„
Jej teóriu potvrdila aj Monika Vrzgulová, etnologička, ktorá sa okrem iného venuje práci v Dokumentačnom stredisku holokaustu v Bratislave. „Vidím, že sa opakujú isté javy a pracujú s nimi aj súčasní politici. Nielen tí, ktorých označujeme za extrémistov, ale aj tí, ktorých označujeme za štandardných politikov. Tým myslím narábanie s predsudkami, stereotypmi či nenávistnú rétoriku. Stáva sa to vzorovým správaním, ktoré môže byť následne normálne aj v bežnej spoločnosti,“ vysvetlila.
Zvyšok besedy sa niesol v duchu búrlivých argumentov. Svoj priestor využili nielen študenti a ľudia, ktorých sa problematika priamo dotýka, ale aj niekoľkí členovia Ľudovej strany Naše Slovensko (ĽSNS). Poukazovali najmä na fakt, že hlavným dôvodom ich snáh o zmenu je frustrácia z nekonečného kruhu korupcie a oligarchie na Slovensku a žiadajú zavedenie morálnych princípov do politiky.
Navštevujú regióny s rastúcim extrémizmom
Michal Buchta, okresný predseda ĽSNS, počas besedy reagoval, že sa necíti byť nacista, fašista, ani neinklinuje k takýmto ideológiám. Ďalej zúčastnení členovia strany upozornili na neschopnosť slovenských médií vhodne zareagovať na podnety a prenechať priestor na názor aj ich strane.
Hlavným cieľom Občianskej iniciatívy Zabudnuté Slovensko je otvoriť počas besied priestor na komunikáciu o pálčivých témach súčasnosti, akými sú xenofóbia, násilie, fašizmus či extrémizmus. Prichádzajú do regiónov, v ktorých sa stretávame s vysokou podporou radikálnych strán a hnutí, aby vyjadrili občanom svoju spolupatričnosť, nespokojnosť so vzniknutou situáciou a občiansky postoj.
