Fortunaligista spod Čebraťa po zimnej prestávke odohral o zápas viac, keď v dohrávke z decembra zdolal Michalovce 3:1.
Ružomberskí futbalisti jesenný súčet obohatili o deväť bodov a v aktuálnej tabuľke im patrí štvrtá priečka pred piatou Trnavou.
Aj o vstupe mužstva do jarnej edície sezóny 2016/2017 sme hovorili so skúseným brankárom MFK Ružomberok Ľubošom Hajdúchom.
Aké pocity u vás zatiaľ prevládajú z futbalového roka 2017?
– Trošku zmiešané, myslím si, že naša bilancia mohla byť aj lepšia, no nie je ani najhoršia. Mne k spokojnosti chýbajú štyri body, ktoré nám ušli pri remízach v Zlatých Moravciach a doma s Podbrezovou.
Naposledy mužstvo v Žiline vytiahlo jeden z najlepších výkonov za posledné obdobie vonku, no napriek tomu aktuálny líder preťal vašu jarnú neporaziteľnosť. Prehra 1:3 príliš bolela?
– Áno, zahrali sme dobre, hoci na umelej tráve. Stretnutie sa lámalo v pasáži, keď sme najprv po priamom kope trafili žrď a brvno a vzápätí domáci otvorili skóre. Trošku som im aj ja k tomu dopomohol nie najvydarenejším odkopom. Ani potom sme sa nepoddali, no už to bolo ťažšie.
Ako by ste tento smoliarsky moment zo 60. min. opísali?
– Lopta, ktorú mi dal Jano Maslo, bola o niečo prudšia, ako som čakal, navyše na umelom trávniku sa ešte aj zrýchlila. Z prvej som ju chcel poslať čo najďalej od brány, vôbec som nešpekuloval nad tým, kde doplachtí. Žiaľ, trafil som presne žilinského hráča, ten si ju veľmi dobre sklepol a do šance poslal Mráza, ktorý sa už sám rútil na mňa. Ak môj odkop dopadol o pol metra vedľa, všetko by bolo v poriadku.
O vás je známe, že sa aktívne snažíte zapájať do deja, využívať aj nohy a zakladať akcie mužstva. No v jarnej časti ste už podobne urobili chybu v Dunajskej Strede, ako si to vysvetľujete?
– Možno to teraz z mojich úst vyznie hlúpo, ale s odkopmi od brány problémy nemám. V týchto prípadoch išlo skôr o zhodu náhod, keď aj šťastie stálo na strane súpera. Samozrejme, nemalo sa mi to stať, ale nemyslím si, že by moja koncentrácia počas zápasu padla.
Prejdime k vašej novej etape v Liptove. V lete 2009 ste opustili ružomberskú futbalovú loď a zamierili do gréckeho Levandiakosu. Potom nasledovali ďalšie zahraničné adresy poľská Nieciecza a v Maďarsku Káposvár a Puskásova akadémia. Po návrate v januári 2016 celý rok bola z vás v MFK len brankárska dvojka, najprv ste kryli chrbát Tofiloskému a potom Macíkovi, čo vám vtedy prechádzalo hlavou?
– Netvrdím, že som bol s takouto rolou úplne zmierený, ale bral som to, aj vzhľadom na svoj vek, ako fakt. Prišiel som s tým, že ak dostanem šancu, bude to dobre, ak nie, tak maximálne sa budem snažiť pomáhať tomu brankárovi, ktorý pôjde medzi žrde. Tak to aj fungovalo.
Tá príležitosť prišla teraz na jar, keď ste doteraz odchytali všetky stretnutia. Ako to vnímate?
– Keďže neviem, kedy príde koniec mojej kariéry, ku každému zápasu pristupujem tak, akoby bol posledný v mojom živote.
Šiesteho marca ste dovŕšili 37 rokov, dokedy ešte plánujete chytať?
– U nás sa v takomto prípade hovorí už o dôchodkovom veku futbalistu, no v zahraničí a aj vo vážnych ligách je to inak. Tam nájdete aj starších hráčov... Nechcem nič vyhlasovať, že dokedy kariéru potiahnem. Uvidíme, teraz to neriešim.
Čo zdravotný stav?
– Je dobrý, som s ním spokojný. Celkove telo drží pokope.
Čo poviete na reprezentačnú prestávku vo Fortuna lige, padla vám vhod, alebo viac by Ružomberku vyhovovalo hrať bez prerušenia?
– Ťažká otázka. Možno je aj dobre, že jeden víkend sa stojí. Chalani si dajú dokopy nejaké šrámy a všetci sa po prehre v Žiline nakopneme pred veľmi dôležitým domácim zápasom s Trnavou.
Môže v nedeľu cesta k trom bodom proti Spartaku viesť zopakovaním výkonu pod Dubňom, či treba ešte dačo pridať?
– Bude to úplne iný duel. Žilina je výkonnostne iný level než Trnava. Na jej šta-dióne sme si museli dávať väčší pozor vzadu. Doma budeme hrať určite aktívnejšie, treba urobiť všetko preto, aby sme Trnavu zdolali.
Koho vnímate ako najväčších súperov v boji o konečnú štvrtú priečku, ktorá môže byť aj vstupenkou do pohárovej Európy?
– Tak, ako to vyplýva z tabuľky – Trnavu a Trenčín. Myslel som si, že vážnym kandidátom bude aj Dunajská Streda, ale stráca body.
Šesť bodov má na Ružomberok k dobru tretia Podbrezová. Čo k tomu možno dodať?
– Len to, čo som povedal. Chýbajú mi štyri body, s nimi by sme boli iba o kúsok za mužstvom z Horehronia.
