LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ. Obete veľkej vojny majú v Liptovskom Mikuláši svoje pamätné miesto. Uplynulý utorok odhalili pamätnú tabuľu padlým na južnej stene evanjelického kostola Zbierka vo Vrbici.
Iniciátorom myšlienky je mesto Liptovský Mikuláš a členovia miestneho klubu Zväzu vojakov SR. Na tabuli je viac ako dvesto mien padlých obyvateľov zo všetkých terajších mestských častí metropoly stredného Liptova.
„Pri výbere mien sme čerpali z historických dokumentov a našli sme presne 215 obetí veľkej vojny v rokoch 1914 – 1918. Neznamená to ale, že číslo je konečné, obetí môže byť ešte viac. No, žiaľ, všetci padlí nemusia byť v dokumentoch zaznamenaní,“ povedal o pôvode mien riaditeľ liptovskej pobočky Štátneho archívu v Bytči Peter Vítek.
Dve tabule spája ručne kovaný kríž
Autori myšlienky dlho zvažovali, kde pamätnú tabuľu umiestnia. „Napokon nám zaujímavé riešenie ponúkol tunajší predsedajúci zborový farár evanjelickej cirkvi Marián Bochnička. Južná stena zrekonštruovaného kostolíka Zbierka vo Vrbici sa napokon stala ideálnym miestom. Ponuku sme preto prijali s nadšením,“ povedal Jaroslav Hric, riaditeľ mestského Múzea Janka Kráľa, ktoré projekt zastrešuje.
Keďže medzi obeťami sú katolíci, evanjelici, ale aj židia, P. Vítek doplnil, že miesto na evanjelickom kostole vo Vrbici dodáva celej myšlienka aj ekumenický rozmer.
Pamätník na pamiatku padlým vo Veľkej vojne tvoria dve tabule mien prepojené ručne kovaným krížom. Jeho autorom je umelecký kováč Igor Astasievsky.
Najviac obetí spomedzi všetkých konfliktov
Jakub Horvát, člen banskobystrického Klubu vojenskej histórie Golian, prišiel na slávnosť do Liptovského Mikuláša až z Bratislavy.
Pri novej pamätnej tabuli držal čestnú stráž v dobovej uniforme. Vojenský historik povedal, že cieľom je pripomínať širokej verejnosti vojenskú históriu.
„Na Slovensku počas veľkej vojny zahynulo najviac obetí spomedzi všetkých konfliktov, ktoré sa naším územím prehnali. Dokonca v nej padlo viac ľudí ako v druhej svetovej vojne,“ vysvetlil J. Horvát.
Vojenský historik doplnil, že do radov rakúsko-uhorskej armády narukovalo 400-tisíc mužov Slovákov. Pričom až 60-tisíc z nich bolo ťažko ranených a rovnaký počet sa už domov nikdy nevrátil. „Pripomenúť si obete tejto veľkej tragédie akoukoľvek formou vždy radi podporíme,“ dodal J. Horvát.
Pokračoval, že nová pamätná tabuľa obetiam Veľkej vojny v Liptovskom Mikuláši je síce ojedinelá, ale nie jedinečná. Takéto pamätníky vznikali na Slovensku najmä v 20. a 30. rokoch minulého storočia, teda zakrátko po prvej svetovej vojne.
„V súčasnosti je takáto iniciatíva ale skôr výnimkou. Predovšetkým na severovýchode Slovenska sa nachádza veľa vojenských cintorínov z tohto obdobia. Mnohé už síce zanikli, ale niektoré, našťastie, nadšenci v súčasnosti rekonštruujú. Je to ale v podstate jediná výraznejšia aktivita v tomto smere,“ dodal vojenský historik.
Chceli, aby dielo malo čo najdôstojnejšiu podobu
Pôvodne mesto plánovalo novú pamätnú tabuľu odhaliť 11. novembra, ktorý je celosvetovým Dňom vojnových veteránov, v deň, keď bolo podpísané prímerie v Compiègnskom lese, čím sa skončila prvá svetová vojna.
„Nechceli sme to, ako sa hovorí, šiť horúcou ihlou a posunuli sme to radšej na neskorší dátum, aby sa stihli doladiť viaceré nevyhnutné detaily. Odhalenie sme preto zaradili do programu spomienkového podujatia, ktoré bolo súčasťou osláv 72. výročia oslobodenia mesta Liptovský Mikuláš. Naša radnica udelila pri tejto príležitosti čestné občianstvo 95-ročnému brigádnemu generálovi Jánovi Iľanovskému. Celé dielo tak dostalo čo najdôstojnejšiu podobu,“ dodal J. Hric.
Celkové náklady na pamätník sa pohybujú približne na úrovni 3-tisíc eur a liptovskomikulášska radnica ich uhradí prostredníctvom mestského múzea z vlastných zdrojov. Mestské verejnoprospešné služby vybudovali k pamätnej tabuli prístupový dláždený chodník.
