Rudolf Pado
„Participatívny rozpočet je demokratický nástroj, ktorý umožňuje ľuďom priamo sa zapojiť do rozhodovania o využití financií z rozpočtu mesta. Jeho prostredníctvom môžu ľudia určiť, čo chcú vo svojom meste zlepšiť, aké verejné služby sú potrebné a aké sú ich predstavy o využití verejného majetku. Môžu sa tiež priamo zapojiť do tvorby a realizácie verejnoprospešných projektov financovaných z mestského rozpočtu.“ Toľko suchá definícia.
Rudolf Pado zo združenie Tatry. (zdroj: Archív Rudolfa Pada )V ľudskej reči povedané, je to nápad bežných ľudí, ktorí napíšu projekt s jednoduchým rozpočtom, v prípade jeho schválenia podpíšu zmluvu o poskytnutí finančnej dotácie, peniaze im mesto prevedie na účet a títo ľudia – v spolupráci s inými stakeholdermi – projekt zrealizujú, a to až po fázu jeho vyúčtovania a reportingu.
Títo ľudia sa na malých projektoch učia veci organizovať, zabezpečovať, vzájomne spolupracovať, čo môže byť predstupeň pre uchádzanie sa o finančné prostriedky z náročnejších grantových schém.
V roku 2016, v malom mestečku v obklopení Tatier – Liptovskom Mikuláši, po množstve zorganizovaných spontánnych občianskych aktivít zdola, bez záujmu vrchnosti, kohosi z radnice osvietilo, uvedomujúc si, že aj z dobrovoľníctva a participácie sa dá vytĺcť politický kapitál.
V meste, kde sa státisíce dotačných eur neparticipačne rozpúšťajú v športových kluboch, v ktorom existuje samostatný grantový program pre podporu športu a kultúry, je ochrana a tvorba životného prostredia polonahou a bosou popoluškou.
V dvadsaťpäťmiliónovom rozpočte sa roky nenájde ani euro na systematickú podporu organizácií, ktoré sa venujú predmetnej problematike.
Každý normálny človek by preto očakával, že aspoň participácia bude striktne viazaná na oblasť ochrany a tvorby životného prostredia, verejné priestranstvá a dobrovoľníctvo.
V tejto atmosfére a v medziach týchto východísk sa v roku 2016 započal, v meste pre všetkých, participačný chaos.
Za koordinátora rozpočtu bol vymenovaný, samozrejme, poslanec Matej Géci, u ktorého dodnes márne pátram po jeho osobnom príbehu z oblasti dobrovoľníctva a participácie.
Výzva na predkladanie projektov sa neobmedzila len na podporu skrášľovania verejných priestranstiev v zmysle princípu „ľudia s ľuďmi pre ľudí“, a tak sa úmyselne otvoril priestor pre predkladanie projektov aj z oblasti športu či investičných projektov.
O projektoch sa nehlasovalo napríklad elektronickou formou, ale „ľudia sa na verejnom zvažovaní dohodli.“
Časový harmonogram participatívneho rozpočtu bol nezvládnutý. Zoznam schválených projektov má dátum 7. novembra 2016, projekty bolo pritom nutné zrealizovať do decembra.
Ak za projekt pokladáme „dlhodobú systematickú činnosť sledujúcu istý cieľ“, tak koľko z 12 schválených projektov v celkovej sume 24 806 eur spĺňa tieto kritériá?
Workoutové ihriská a posilňovne v prírode patria do oblasti športu a tento má predsa vlastnú dotačnú schému. Za detské ihriská nenesie náhodou zodpovednosť mesto? Čo má revitalizácia sociálnych zariadení, zjavne investičný projekt, spoločné s participáciou? Aj časť ďalších projektov nevykazuje žiadne znaky dlhodobej dobrovoľníckej práce so zapojením stakeholderov, sú len jednorazovým osadením čohosi kdesi.
Za vrchol liptovskomikulášskej participačnej frašky však pokladám fakt, že mesto nepreviedlo finančné zdroje na účet úspešného žiadateľa, ktorý mal predmetný projekt realizovať, ale vymyslelo si, že bude na všetok materiál – stromy, lavičky ale aj iné, centrálne organizovať verejné obstarávanie, prieskum trhu, čo je neuveriteľný participačný nezmysel.
Výsledkom je stav, ktorý sa dá nazvať projektovým podvodom. Počas apríla 2017 nie sú niektoré projekty, ktoré boli formálne účtovne ukončené k decembru 2016, dokončené – nie sú osadené lavičky, realizované niektoré výsadby ... To, čo vám neprejde v žiadnej súkromnej nadácii, rozpor medzi čerpaním rozpočtu a realizovanými aktivitami, nieto ešte v eurofondových schémach, je v meste pre všetkých košér.
A na brány mesta už pritom klope nová participačná hra, tentoraz o 50 000 eur. Blížia sa voľby ...
RUDOLF PADO, predseda Občianskeho združenie TATRY
Poslanec Matej Géci reaguje
Základným pilierom participatívneho rozpočtu sú projekty predkladané občanmi.
Poslanec mestského zastupiteľstva v Liptovskom Mikuláš Matej Géci (zdroj: Archív (MG))V myšlienke participatívneho rozpočtu nemá a nikdy nebude mať svoje miesto určovanie kritérií, aké typy projektov sa môžu predkladať, alebo iné obmedzenia, ktoré by potláčali žiadateľom ich kreativitu či nápaditosť.
Občania rozhodnú, ktorý projekt získa ich sympatie a aj o sume, akou má byť podporený. Je to ich slobodná voľba a ich právo.
Je na jednotlivých žiadateľoch, aby svoj projekt napísali tak zmysluplne, že pri verejnom hlasovaní nájde svoju podporu a bude prínosom pre širokú verejnosť.
V minulom roku sa podporilo 12 projektov a verím, že tento rok ich bude omnoho viac..
MATEJ GÉCI
Autor: Rudolf Pado, Matej Géci
