DEMÄNOVSKÁ DOLINA. Odborníci, nielen kulinárski, vedia, že žaby sú pozoruhodné tvory, ktoré majú v našom ekosystéme nezastupiteľné miesto.
Počet žiab ale postupne klesá, preto sa ochrancovia prírody spolu s dobrovoľníkmi usilujú aj o ich zákonnú ochranu.
Napríklad v údolí Čierneho Váhu, ale aj inde v Liptove, stavajú popri cestách zábrany a žaby prenášajú na druhú stranu, aby neskončili pod kolesami áut.
Žaby totiž pravidelne každý rok putujú na miesta, kde prišli na svet. Tam sa chcú rozmnožovať. Pripomínajú vzťah ľudí k rodnej hrudi.
Peter Rybín vyfotografoval tento vodný svet žiab v Demänovskej doline na hladine Vrbického plesa ozaj tak rozprávkovým spôsobom, že v nich možno rozoznať žabie príhody z ich krátkeho života.
Novú generáciu žiab by mali ľudia vnímať ako užitočnú bodku za „žabou“ sezónou, ktorá v apríli každým rokom vrcholí.
Pri hľadaní vhodného miesta na rozmnožovanie zavítajú i do záhrad. Ale žabacie vajíčka potrebujú čistú, živú, zdravú vodu. V žaburinách sa vyliahnu žubrienky a tento zázrak pokračuje – žubrienkam narastú končatiny a chvost.
Premena na mladé žabky je očividná a ešte čosi je zrejmé. Vrbické pleso je plné živej vody, hoci aj s takými druhmi rýb, ktoré sa živia vajíčkami i žubrienkami. Žubrienky fungujú ako prirodzená čistička vodnej nádrže, pretože žerú riasy, no nepohrdnú ani larvami komárov.
Žabí jedálny lístok je zase náprotivok nebezpečných chemických prípravkov, ktoré majú hubiť škodce – hmyz, červy a húsenice. Žaby trávia zimu zalezené v zemi, v pareniskách, medzi kameňmi v skalkách, ale aj v opustených myšacích dierach, pod hromadou polien v rohu záhrady.
V záhradách sa najčastejšie stretneme so skokanom hnedým a ropuchou obecnou. Väčšina vajíčok a žubrienok i mladých žabičiek, žiaľ, končí ako potrava predátorov. Tí čo prežijú, sa rozmnožujú až o dva-tri roky neskôr. Žaby nikomu a ničomu neškodia. Sú pre nás i prírodu nenahraditeľné.
