Mladý Mikulášan v rozhovore povedal, čo okrem lyžovania robili v japonskom lyžiarskom stredisku Niseko na ostrove Hokkaido.
Cez víkend štartoval aj na štafetových pretekoch Liptov Ride. Bol ako freerider v tíme rýchle „Tuli“ šípy, ktorý skončil druhý.
Ako a kedy si sa dostal k lyžovaniu?
- K lyžovaniu som sa dostal veľmi skoro, a to hlavne vďaka mamine. Postupom času som sa dostal do miestneho lyžiarskeho klubu a stal sa zo mňa pretekár. Cez týždeň tréningy, cez víkendy preteky. Na kopci som niekedy trávil aj 7 dní v týždni, keďže za bytovkami sme mali kopec, ktorý fungoval aj večer vďaka umelému osvetleniu. Na tú dobu veľký luxus.
Čo ťa dostalo k lyžovaniu vo voľnom teréne?
- Na strednej škole som zistil, že ma veľká dráha pretekára nečaká. Lyžovanie mi však ostalo hlboko zakorenené v mojej DNA a bolo treba vymyslieť, ako pri ňom zostať. Hneď som si spravil kurz inštruktora lyžovania a opäť som mohol tráviť voľný čas na horách. Ako to už býva, všetko okolo freeridu som sa naučil od starších kamarátov a napozeral z amerických filmov, pretože takto to vtedy jednoducho chodilo. Svoj prvý žľab som zjazdil, samozrejme, doma v Jasnej. Už vtedy som vedel, že toto je cesta, ktorá ma bude plne uspokojovať a že toto chcem robiť, pokým sa bude dať.
“Na kopci som niekedy trávil aj 7 dní v týždni, keďže za bytovkami sme mali kopec, ktorý fungoval aj večer vďaka umelému osvetleniu. Na tú dobu veľký luxus.
„
Čo pre teba lyžovanie alebo lepšie povedané freeride znamená?
- Mám rád celú tú zmes pocitov, ktorú zažívam pri jazdení. Od ranného zistenia, že opäť napadol sneh, cez pocity strachu a nervozity nad žľabom, návalom radosti a šťastia pod žľabom či pocity uvoľnenia pred spaním. Lyžovanie a freeriding mi dal hlavne pokoru k horám, sebe samému a vnútorný pokoj a v neposlednom rade veľa dobrých ľudí kráčajúcich rovnakou cestou ako ja.
Túto zimu si strávil v Japonsku. Po finančnej stránke to určite nebola sranda.
- Už dlhšiu dobu som plánoval navštíviť stredisko Niseko na ostrove Hokkaido. Tento rok sa to konečne podarilo. Pôvodne som chcel ísť len na 2 – 3 týždne s cieľom dobre si pojazdiť.
Nakoniec som sa však rozhodol stráviť v Niseku takmer 3 mesiace. Keďže by to bolo finančne neúnosné, našiel som si prácu lyžiarskeho inštruktora a sprievodcu. Mojimi klientmi boli z väčšej časti Číňania a Austrálčania. Počas voľna sme s partiou jazdili svetoznámy prašan a relaxovali v onsenoch, japonských termálnych prameňoch. V kombinácii so svetoznámou tamojšou kuchyňou a pohostinnosťou musím konštatovať, že je to príjemné miesto pre život.
Marek a japonské kulinárske špeciality michelinského šéfkuchára. (zdroj: Archív (MD))Určite si bol na lyžiach aj v iných krajinách. Aké boli?
Okrem pre Stredoeurópana klasických destinácií ako Česko, Rakúsko alebo Švajčiarsko som sa bol pozrieť za snehom aj v Britskej Kolumbii v Kanade, kde sme počas krátkeho tripu stihli navštíviť známe strediská Whistler, Revelstoke a Kicking Horse.
Tvoje lyžiarske plány do budúcna?
Plánov je neúrekom (úsmev). Momentálne sa sústredím na cestu do strediska Mt. Buller v Austrálii, kde by som chcel prezimovať počas európskeho leta. V každom prípade by som sa ešte chcel vrátiť do Japonska a potom sa uvidí.
