LIPTOV. S prekládkou železnice mali železničiari začať už v prvej polovici tohto roka. Problémy s riešením prístupovej cesty projekt skomplikovali, vyčlenené peniaze sa už nestihnú použiť v tomto programovacom období v Liptovskom Mikuláši a presúvajú ich inde.
Donedávna sa uvádzal začiatok prác v prvej polovici tohto roka. O veľkú investíciu vo výške 600 miliónov eur Liptov ale zrejme príde. Železnice zaradili projekt prekládky trate vrátane novej stanice a prístupovej cesty do rezervných projektov.
Nová stanica potrebuje novú cestu
Trať mala viesť popri diaľnici s tým, že mesto Liptovský Mikuláš má mať novú železničnú stanicu na druhej strane Váhu medzi vodnoslalomárskym areálom a Hlbokým. V súčasnosti prepája mesto s druhou stranou Váhu most z Vrlíkovej ulice. Kapacita cesty by ako hlavná spojnica medzi centrom mesta a novou železničnou stanicou v žiadnom prípade nestačila. Preloženie stanice bez poriadnej cesty by mimoriadne skomplikovalo dopravu v husto obývanej časti Nábrežia.
Projektanti preto hľadali iné riešenie. Navrhli nový most, ktorý by bol predĺžením Belopotockého ulice na druhú stranu Váhu a zároveň je to naj-kratšia cesta z mesta k preloženej stanici. V územnom pláne sa s týmto riešením počíta od 80. rokov minulého storočia.
To sa nepáčilo skupine aktivistov, ktorí spísali proti takémuto riešeniu petíciu. Ich petícia a spochybnenie prístupovej cesty k novej stanici cez Belopotockého ulicu sa dostali na pôdu Výboru Európskeho parlamentu pre petície. Tá začala projekt prešetrovať a vyžiadala jeho opätovné posúdenie, čo je jedným z dôvodov výrazného oddialenia samotnej realizácie.
Nové posúdenie vplyvov na životné prostredie
Prekládku trate preradili z prioritných projektov medzi záložné.
„Projekt modernizácie železničnej trate v úseku Paludza – Liptovský Hrádok, súčasťou ktorej je aj premiestnenie železnice a stanice v Liptovskom Mikuláši, je zaradený do zásobníka projektov Operačného programu Integrovaná infraštruktúra,“ vysvetlilo v stanovisku ministerstvo dopravy.
Rezervné projekty zrealizujú vtedy, ak sa ministerstvu podarí získať dodatočné financie alebo sa upustí od niektorého z prioritných projektov.
„Projektová príprava tohto úseku je vo finálnej fáze, ale projekt je potrebné ešte opätovne posúdiť z hľadiska vplyvov na životné prostredie a tiež z hľadiska oprávnenosti vyvolaných investícii v meste Liptovský Mikuláš, či priamo súvisia s výstavbou železnice.“
Mesto musí obhájiť spojnicu so železnicou
Ministerstvo dopravy s mestom a železnicami ako investorom rokuje o riešení dopravného napojenia obyvateľov a firiem na budúcu preloženú železničnú trať.
„V otázke novej cesty, ktorú mesto požaduje v súvislosti s plánovaným umiestnením železničnej a tiež autobusovej stanice z mesta, dospeli obe strany i k takému variantu, ktorý zohľadňuje pripomienky obyvateľov,“ spresnilo ministerstvo dopravy.
Mesto musí preukázať opodstatnenosť vyvolaných investícií, teda novej cesty. Tie predstavovali takmer pätinu celkových nákladov na modernizáciu úseku od Paludze po Liptovský Hrádok.
„Keďže ide o projekt, ktorý je plánovaný na financovanie z európskych fondov, ministerstvo dopravy ako riadiaci orgán ho bude musieť obhájiť pred Európskou komisiou, a to vrátane preukázania efektívneho a hospodárneho vynakladania investícií,“ dodali z ministerstva dopravy.
Nestihli dať do poriadku pozemky
Presun medzi rezervné projekty potvrdila aj Martina Pavlíková, hovorkyňa Železničnej spoločnosti Slovensko, ktorá je investorom stavby. Konkretizovala viacero dôvodov.
„V súčasnosti nie je možné získať stavebné povolenie z dôvodov neukončených procesov majetkovoprávneho usporiadania, čo je podmienka k zabezpečeniu inžinierskej činnosť. Tento proces je časovo veľmi náročný a zdĺhavý, a preto stav majetkovoprávneho usporiadania nie je ešte dokončený,“ povedala Pavlíková.
Ďalším faktorom je požiadavka Európskej únie na zabezpečenie nového procesu EIA posudzovanie vplyvov na životné prostredie úseku.
„Na proces bude mať jednoznačne vplyv aj postoj a stanoviská mesta, dotknutých organizácií, a teda aj aktivistov, ktorí v meste rozbehli viaceré akcie. Zabezpečenie tohto procesu má teda logický dosah na termíny realizácie modernizácie,“ doplnila.
Železničiari získali pre stavby modernizácie železničnej infraštruktúry balík peňazí, ktorý musia použiť do určitého obdobia.
Investovať ich v Liptovskom Mikuláši už nestihnú, a tak ich presunuli na iné projekty.
Mesto prišlo o historickú investíciu
Radnica si od projektu sľubovala zlepšenie dopravnej situácie v meste, označili ju za historickú investíciu, ktorá posunie mesto výrazne dopredu. Primátor otvorene hovorí o znepokojení nad tým, že sa projekt odsunul.
„Odklad spôsobí, že sa mesto bude ďalšie roky dusiť jednou dopravnou tepnou,“ povedal primátor Ján Blcháč.
Keby sa realizovala prekládka, mala popri nej vzniknúť úplne nová cesta z Demänovej k novej stanici, ďalej k mostu cez Váh v Okoličnom a napojí sa na súčasnú hlavnú cestu pri Stošiciach. Jej podstatný úsek má byť súčasťou projektu preložky železnice vrátane stanice, ktorá potrebuje napojenie na cestnú sieť.
Primátor ďalej informoval, že okrem toho, že sa aktivisti obrátili na Európsku komisiu, projekt s potrebnou infraštruktúrou spochybnili vlani aj pred Národným kontrolným úradom.
„Mali sme niekoľko rokovaní s ministerstvom dopravy a Železnicami Slovenskej republiky a žiadali o urýchlenie procesov posúdenia vplyvov na životné prostredie. V rámci nového posúdenia sa mohli uskutočniť zmeny, ktoré by boli vhodné pre mesto, a verím že aj aktivistov,“ dodal primátor. Navrhli novú cestu, spojnicu mesta so železničnou stanicou, ktorá by sa napojila na novú cestu na Priemyselnej ulici. Aj tento most je zakreslený v územnom pláne. „Obávam sa, že ak sa prekládka s cestou neurobia, tak v ďalších desaťročiach k tomu nedôjde. Mesto a región tým výrazne utrpia,“ uzavrel Blcháč.
Stanovisko petičného výboru
- Ohraďan: "Primátor od začiatku neakceptoval názory ľudí z petície"
Z posledných vyjadrení Železníc Slovenskej republiky vyplýva, že prekládka železničnej trate nie je odsunutá na neurčito, ale presunutá do rezervných projektov.
Fakt, že sa modernizácia železničnej trate nebude realizovať v tomto programovom období, je aj pre petičný výbor veľmi nepriaznivou informáciou. Naše protesty smerovali výlučne proti výstavbe mosta v predĺžení ulice Belopotockého a nie proti prekládke železničnej trate, čo sme viackrát verejne aj mediálne deklarovali.
Most bol vyvolanou investíciou mesta Liptovský Mikuláš a s prekládkou priamo nesúvisí. Túto skutočnosť potvrdilo aj ministerstvo dopravy v liste zo dňa 17. augusta 2016.
ŽSR vo svojom oficiálnom stanovisku uvádza 3 dôvody, pre ktoré bol projekt prekládky presunutý medzi rezervné. Prvým z dôvodov je neusporiadanie pozemkov. V tejto súvislosti chceme zdôrazniť, že pozemky nie sú vysporiadané aj z dôvodu ob-štrukcií zo strany primátora mesta, ktorý návrhy na ich usporiadanie opakovane stiahol z programu rokovania mestského zastupiteľstva. Tým prakticky neumožnil poslancom, aby o vysporiadané pozemkov rozhodli. Druhým dôvodom je neexistujúci posudok vplyvov na životné prostredie, čo je v prípade projektu tak veľkého rozsahu banálna chyba investora.
Okrem toho sa v stanovisku ŽSR uvádza, že na realizáciu prekládky trate v našom meste už nie je dostatok finančných prostriedkov. Kde sa peniaze roztratili a prečo už nie sú k dispozícii, sa treba pýtať priamo kompetentných.
Chápem, že v tejto situácii je pre vedenie mesta aj pre ŽSR najjednoduchšie hľadať vinníka medzi aktivistami. V skutočnosti však celý projekt padá na zlej príprave, neexistujúcom posúdení vplyvov na životné prostredie (EIA) a na primátorovi mesta, ktorý od začiatku neakceptoval názory 1600 občanov podpísaných v našej petícii.
ANDREJ OHRAĎAN, člen petičného výboru proti výstavbe mosta
