LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ. Prvýkrát zorganizovali brigádu na bývalom židovskom cintoríne manželia Perašínovci pred šiestimi rokmi. Prišlo na ňu takmer 20 bezdomovcov a brigádovali za misku za šošovice.
„Aj teraz sme chceli uvariť šošovicu, ale povedali nám, že tých strukovín už bolo dosť, aby sme navarili radšej guláš. Tak sme navarili guláš,“ povedala Viera Perašínová, ktorá spolu s manželom už veľa rokov pomáha nielen bezdomovcom, ale aj ľuďom v núdzi.
Polievky v Palúdzke už variť nebudú
Šéfkuchárom bol profesionál, vyučený kuchár Robo, ktorý býva v azylovom dome a v zime pomáhal variť polievky pre bezdomovcov. Posledných päť rokov ich varili a podávali v Palúdzke, o čo sa starali dobrovoľníci z katolíckej charity, Červeného kríža, Bratskej jednoty baptistov, prispela aj evanjelická cirkev, mesto a viacerí ľudia s dobrým srdcom.
„Bol to posledný obed, ktorý sme v Palúdzke varili, už sa tam polievky variť ani podávať nebudú. Pre mnohých to bolo ďaleko. Hľadáme priestory bližšie k centru mesta, kde by sme chceli zriadiť aj stacionár, kam by mohli prísť hocikedy cez deň a uvariť si tam napríklad čaj alebo bifónku,“ prezradila V. Perašínová.
Poznajú ju všetci bezdomovci, ktorí chodievajú v zime na polievky. Mnohým ľuďom pomohla postaviť sa znovu na nohy, prekonať ťažké obdobie. U Perašínovcom našli útočisko, pochopenie, podporujú ich morálne aj materiálne. Keby prišli na prvoaprílovú brigádu všetci, ktorým pomohli, bolo by raz-dva upratané... Pochvala patrí tým, ktorí prišli.
„Všetci si myslia, že vieme len piť, ale vieme aj robiť. Ale zohnať robotu je ťažko, preto pijeme,“ povedal jeden z brigádnikov-bezdomovcov.
Dostali guláš, kávu aj mafiny
Okrem bezdomovcov prišla na brigádu aj mladá mamička Silvia so svojimi dvoma deťmi. Prežila veľa trápenia, bola zúfalá, ocitla sa aj na ulici, ale teraz je už „za vodou.“ Má nielen byt, ale aj prácu. Jej dcéra Eny chodí do prvej triedy a bola najmladšou brigádničkou. Zametala a hrabala ostošesť.
„Človek sa môže dostať na dno, ale keď bojuje a má na blízku takých správnych a úžasných ľudí, ako sú Perašínovci, tak to zvládne,“ povedala Silvia. Jej syn Filip sa pokúšal zametať aj so zlomenou nohou, ale zavadzali mu barly.
Mafiny sa ušli aj jemu – čokoládová aj jablková. Napiekla ich a priniesla Veronika Bániková, sociálna manažérka pre MRK z Mestského úradu v Liptovskom Mikuláši. (MRK je skratka pre marginalizovanú rómsku komunitu).
„Keď som za ňou prišla na mestský úrad a povedala som jej, že ideme vyčistiť bývalý židovský cintorín, bola ochotná a ústretová. Veľmi nám pomohla a odbúrala mi kopec roboty. Vybavila na VPS-ke náradie – hrable, metly, lopaty, vrecia, aj ich priviezla. Okrem toho doniesla balíčky, v ktorých boli hygienické potreby, napr. uterák a sprchový gél. Zapojila sa hneď do práce a popri tom debatovala s bezdomovcami, zaujímala sa o ich problémy. Som veľmi rada, že som na mestskom úrade stretla človeka s takým dobrým srdcom a ochotou pomôcť,“ tešila sa V. Perašínová.
Aj ona s manželom priložili ruku k dielu a vrecia sa rýchlo zapĺňali lístím a rôznymi odpadkami. Najviac vraj bolo ohorkov z cigariet. Keď brigádnici vyhladli, do plastových misiek im naservírovali guláš, kto chcel, dostal dupľu.
Organizátori nezabudli ani na pitný režim, nechýbali minerálky a v parku voňala okrem guláša aj zalievaná čierna káva. Popoludní sa k brigádnikom pridali aj manželia Zárevúcki, ktorí išli náhodou okolo a pomohli nakladať nahrabané lístie do vriec.
Z náhrobníkov mal byť pamätník. Bude?
To, že sa Perašínovci rozhodli urobiť brigádu už druhýkrát na bývalom židovskom cintoríne nebola náhoda.
„V Liptovskom Mikuláši kedysi žilo veľa Židov, ktorí sa zaslúžili o rozkvet mesta. Počas druhej svetovej vojny boli prenasledovaní, veľmi trpeli a takmer všetkých odvliekli do koncentračných táborov. Všetko im zobrali, ešte aj ten cintorín. Preto sa už roky snažíme o to, aby sa tu vybudoval aspoň skromný pamätník s tabuľkou, že tu kedysi bol židovský cintorín. Myslím si, že sme to mikulášskym Židom dlžní,“ povedala V. Perašínová.
Mrzí ju, že o pamätníku sa už veľa rokov hovorí a píše, všeličo bolo sľúbené, ale nič sa nedeje. Na internete môžete napríklad nájsť článok pod titulkom Židovský pamätník vytvorí Jaroslav Uhel, ktorý už v roku 2011 priniesol spravodajský portál Mikuláš24.
V našich novinách sme v roku 2013, kedy bývalý židovský cintorín pri Štúrovej ulici nazvali Parkom spomienok, uverejnili článok Na bývalom židovskom cintoríne postavia pamätník z náhrobkov. Plánovali ho vytvoriť zo siedmich náhrobných kameňov.
Náhrobné kamene zo židovských hrobov boli dlho za plotom dvora Verejnoprospešných služieb v Ondrašovej. Cez škáry v plote ich bolo dobre vidno, kým nezarástli burinou. Viera Perašínová z dobrovoľníkmi z YMCA ich vyčistili dúfajúc, že ich použijú pri budovaní pamätníka alebo aspoň uložia na dôstojnejšie miesto.
„Židovské náhrobníky už v Ondrašovej nie sú. Počula som, že ich previezli do VPS-ky v Okoličnom. Vraj ich naberali na auto bagrom a tam ich vysypali. Bojím sa, či sa pri tom nepoškodili...“ vyjadrila svoje obavy V. Perašínová.
