Streda, 24. január, 2018 | Meniny má Timotej
Pridajte si svoje mesto

Vydarený projekt Podbrezín nikdy úplne nedokončili

Na Podbrezinách žije približne jedna tretina Mikulášanov. Najväčšie sídlisko v Liptove začali budovať pred takmer štyridsiatimi rokmi. Pôvodne veľmi vydarený projekt ale nikdy kompletne nedokončili. Napriek tomu to mnohým jeho obyvateľom veľmi neprekáža, na brehoch Smrečianky sa im žije dobre.

Podbreziny dnes. (Zdroj: Ján Krošlák)

Pri zrode najväčšieho projektu obytnej zóny v regióne stál veľký tím ľudí. Architekti – urbanisti, projektanti, stavbári, murári či remeselníci. Súčasťou početného prípravného tímu bol aj mikulášsky architekt a urbanista Vladimír Fajčík.

S výstavbou sídliska vo východnej časti sa počítalo už v územnom pláne mesta z roku 1977. Základný kameň položili v roku 1979. „V tom období bol trend budovať súmestia, teda mestá akoby naťahovať. V prípade Liptovského Mikuláša projektanti plánovali, že sa postupne spojí so susedným Liptovským Hrádkom,“ vysvetlil na úvod V. Fajčík. Dodal, že práve to bol dôvod, prečo stojí sídlisko vo východnej časti mesta.

Smrečianka bola veľkou výzvou

Lokalite na Podbrezinách nahrával aj fakt, že v polovici sedemdesiatych rokov začala platiť prísna ochrana poľnohospodárskej pôdy.

Pozemky na brehoch Smrečianky mali pôdu najnižšej kvality, boli to v podstate pasienky bez intenzívnejšieho poľnohospodárskeho využitia. Preto boli ideálnym miestom pre takýto rozsiahly obytný projekt.

Pamätníci si ešte spomínajú, že najbližším zastavaným územím od železnice boli v tom čase Vitálišovce. Malú obec spájala s Okoličným cesta, ktorá v súčasnosti vedie centrom súčasného sídliska. Veľkou výzvou pre urbanistov bola Smrečianka. Rieka predurčovala budúce sídlisko k tomu, aby malo dostatok zelene a oddychových aj relaxačných zón.

Tím viedol skúsený architekt

Spracovanie územného plánu zóny a urbanistickú štúdiu mal na starosti Stavoprojekt Žilina. Tím viedol Antonín Stuchl. „Bol to výnimočný slovenský urbanista a architekt, ktorý za celoživotné dielo získal v roku 2007 Cenu Emila Belluša. A. Stuchl sa od roku 1950 architektonicky podieľal na mnohých stavbách, tiež na tvorbe územných plánov. Najvýraznejšie to bolo v prípade Žiliny, centra Terchovej, Čadce, Turian a aj Podbrezín,“ doplnil V. Fajčík .

Mikulášsky architekt dodal, že projekt, ktorý vytvoril tím A. Stuchla, bol veľmi kvalitný. Bytovú výstavbu tvorili dvory do tvaru písmen U, ktoré boli otvorenou časťou otočené k Smrečianke na jej oboch brehoch. Pôvodný zámer je dnes jasne viditeľný v lokalitách, ktoré miestni volajú dolné a stredné Podbreziny.

Podbreziny postavili v etapách

Výstavbu sídliska realizovali postupne. Prvá etapa začínala na úrovni dnešného supermarketu na ľavom brehu Smrečianky až po súčasnú základnú školu. Druhá etapa pokračovala na pravom brehu Smrečianky, od dnešného centra sociálnych služieb až po cintorín pri železnici.

Tretia etapa začala v juhovýchodnej časti sídliska pod supermarketom a štvrtá, už zahustená, mimo pôvodného zámeru pokračovala nad základnou školu až po Vitálišovce. Celá výstavba trvala približne dvanásť rokov.

Podbreziny na začiatku vykurovali uhoľné kotolne, týkalo sa to najmä prvej a druhej etapy. Počas tretej etapy dotiahli na sídlisko plyn. Neskôr uhoľné kotolne plynofikovali.

„Projekt v južnej časti nového sídliska počítal s bohatou občianskou vybavenosťou. V pláne bol kultúrny dom, kostol a dokonca aj dve základné školy. Neskôr súčasnú Základnú školu Janka Kráľa rozšírili,“ zaspomínal V. Fajčík.

Ďalej spresnil, že počas výstavby začala platiť väčšia hustota osídlenia na jeden hektár. Zastavanosť vo štvrtej etape, teda na horných Podbrezín, sa tak zvýšila a pôvodná koncepcia otvorených dvorov smerom k rieke sa už nerealizovala.

Kto stál za návrhom sídliska

Antonín Stuchl sa narodil 15. novembra 1921 v Bratislave. Po ukončení štúdia na Katedre architektúry a pozemného staviteľstva na ČVÚT v Prahe a krátkom pôsobení v Štátnych lesoch v Prahe prišiel v roku 1950 pracovať do žilinského Stavoprojektu.

V roku 1965 bol na základe konkurzu poverený spracovaním územného plánu Žiliny a v roku 1968 navrhol územný plán Žiliny s dominantným postavením samo-statných peších ciest a peších námestí.

Je aj autorom centra Terchovej, Čadce, Turian a projektu sídliska Podbreziny v Liptovskom Mikuláš.

Bol laureátom Ceny Emila Belluša za významné celoživotné dielo a prínos pre slovenskú architektúru v oblasti architektonickej tvorby, pedagogickej a vedeckovýskumnej činnosti.

Ing. arch. Antonín Stuchl získal Uznanie za zásluhy o rozvoj a reprezentáciu mesta Žilina v roku 2008 za vynikajúce tvorivé výkony v oblasti urbanizmu a spracovanie územnoplánovacej dokumentácie mesta Žilina.

Antonín Stuchl zomrel 20. júla 2016 vo veku 94 rokov.

Do supermarketu chodili nakupovať Poliaci

Ako špecifický problém pri výstavbe spomenul zložité zakladanie stavieb. „Celé územie pod dnešným sídliskom bolo veľmi podmáčané spodnou vodou so Smrečianky. Predtým, než sa začala samotná výstavba, museli preto stavbári navoziť na pozemky približne jedenapolmetrovú vrstvu štrku, tá chráni suterény obytných domov pred spodnou vodou,“ opísal stavebný postup.

Slabá občianska vybavenosť v začiatkoch bola typická pre všetky socialistické sídliská vo vtedajšom Československu. Neobišla ani mikulášske Podbreziny.

Základné služby v osemdesiatych rokoch sústredili do pôvodnej budovu zo staveniska. Bolo v nej zdravotné stredisko a z robotníckej jedálne vznikla provizórna reštaurácia. Dnes už budova nestojí, pred niekoľkými rokmi vyhorela. Pre obvodných lekárov a poštu vyčlenili v bytovkách niekoľko bytov.

Rozvoj služieb začal v deväťdesiatych rokoch. V. Fajčík spoločne s kolegom Vladimírom Bátikom navrhli v spodnej časti sídliska veľký supermarket.

„Išlo o prvý takýto obchod na Slovensku. S nápadom prišla spoločnosť Verex a investícia sa im osvedčila natoľko, že supermarket poznali aj za hranicami. Pamätám si obdobie, keď tam húfne nakupovali najmä Poliaci. Bolo to v období, keď na Slovensku žiadne reťazce nefungovali,“ povedal V. Fajčík.

Dnes majú ľudia na sídlisku takmer všetko

Pokračoval, že neskôr, severne od supermarketu, vybudovali ďalšie služby. V novej budove otvorila prevádzku prvá banka, presťahovala sa tam pošta aj zdravotné stredisko. Pod jednou strechou tieto služby s malou obmenou využívajú ľudia aj dnes. Služby sa rozšírili aj o fitness centrum, hokejbalové ihrisko, kaviareň a potom aj pizzeriu či cukráreň.

„Na sklonku 90. rokov mesto upravilo centrum sídliska, vybudovalo oddychovú zónu s cyklochodníkom, lavičkami a novým osvetlením. Sídlisko má dnes veľmi slušnú vybavenosť v oblasti služieb. Dlhodobým problémom je ale parkovanie,“ dodal mikulášsky architekt. Napriek tomu, že v projekte ich navrhli dostatok, v skutočnosti sa vybudovala len jedna tretina z celkového počtu. Mesto síce v posledných rokoch vybudovalo ďalšie odstavné plochy, no stále je ich nedostatok. Riešením by určite bol parkovací dom.


  1. Ako dobre poznáte Liptov? 1 102
  2. Pred ambulanciou čakajú pacienti od pol piatej ráno 676
  3. J. Laco: Mužstvu chcem pomôcť z akejkoľvek pozície 371
  4. Na novej známke je zjazdová lyžiarka Foto 159
  5. Do doliny sa ťažké nákladiaky nedostanú 148
  6. Kedy možno auto zaparkovať pred rodinným domom 100
  7. Radostný počin dvoch bratov sa zrodil takmer bezodpadovo 71
  8. MAS bude zárukou dobrej spolupráce medzi obcami 64
  9. Vo Važci otvorili Otcovu stodolu na pomoc mužom 61
  10. Prebieha premiérová sezóna 60

Najčítanejšie správy

Mikuláš

Ako dobre poznáte Liptov?

Otestujte svoje vedomosti o Liptove. Pripravili sme pre vás prvý zo štvorice testov. Odpovedzte na zaujímavé otázky z histórie, geografie, športu, ale aj rekordoch a spoznajte liptovské naj.

Pred ambulanciou čakajú pacienti od pol piatej ráno

Pred zdravotníckou budovou na Jilemnického ulici vedľa starej polikliniky postáva hlúčik ľudí. Čakajú na otvorenie budovy, aby sa mohli zapísať na vyšetrenie.

J. Laco: Mužstvu chcem pomôcť z akejkoľvek pozície

Rodák z Bodíc by mal byť jednotkou v slovenskej bráne.

Na novej známke je zjazdová lyžiarka

Slovenská pošta vydala limitovanú edíciu poštovej známky pri príležitosti 23. zimných olympijských hier v juhokórejskom Pjongčangu. Zobrazuje motív športovkyne, zjazdovej lyžiarky.

Do doliny sa ťažké nákladiaky nedostanú

Stav jedného z mostov v Ľupčianskej doline je veľmi zlý, správca z neho preto vylúčil nákladné autá nad 18 ton.

Blízke regióny

Varovanie SHMÚ: Pre emisie z vykurovania oddnes v Martine dýchame viac smogu

​​​​​​​Precitlivenosť na zhoršené ovzdušie sa od dnešného dňa môže v Marine a okolí prejaviť najmä u starých ľudí, alergikov, astmatikov či malých detí a tehotných žien. Varovanie na zvýšené množstvo smogu platí do odvolania. Dôvodom sú emisie z vykurovania.

Ťažká cisterna zlomila most. Pozrite, ako zareagovala obec

Jasenovčania vyriešili havarijnú situáciu rýchlo. Nový most postavili za dva dni.

Prezident Andrej Kiska: Panelovka je hanba

Prezident republiky navštívil Turčianske Teplice. Po rokovaní s primátorom Igorom Husom sa stretol aj so študentami Spojenej školy - Gymnázia Mikuláša Galandu.

Martinský profesor patológie získal Krištáľové krídlo

​​​​​​​Špeciálnu diagnostickú metódu zaviedli v martinských laboratóriách ako prví, aby vyšetrili génové mutácie krvi onkologických pacientov. Za tento mimoriadny počin dostal prednosta Ústavu patologickej anatómie významné ocenenie.

Na stanicu konečne bezbariérovo? Železnice plánujú veľké zmeny

Na železničnej stanici pribudne nový bezbariérový podchod aj ďalšie nástupište. Komplexnú rekonštrukciu celej stanice však železnice neplánujú.

Všetky správy

Fico, Kaliňák či Danko to nie sú. Kto sú najmajetnejší politici na Slovensku

Aktivisti skontrolovali majetok verejných funkcionárov na základe verejných dát katastra nehnuteľností.

Kosík na videu z afrického väzenia odpovedá Kaliňákovi

Gašpar s Kaliňákom spochybňovali pravosť vyhlásenia bývalého siskára Ľuboša Kosíka o únose prezidentovho syna. Kosík poslal video ako dôkaz.

Urazili ste môjho priateľa, pán premiér

Viem, nemenovali ste ho. Ale označili ste ho jeho náboženským vyznaním. A to je nesmierne citlivá vec.

Zeman ťahal Drahoša do bahna, no on sa nedal. Znamená to prehru?

Český prezident sa po piatich rokoch ukázal v diskusii so súperom. Vôbec sa nezmenil.

Ďalší úder pre Rusov. Prišli takmer o všetky hviezdy a znovu hovoria o bojkote

Medzinárodný olympijský výbor vydal zoznam ruských športovcov, ktorí môžu štartovať v Pjongčangu. Chýbajú na ňom mnohé medailové nádeje.