Piatok, 23. február, 2018 | Meniny má Roman, Romana
Pridajte si svoje mesto

Vydarený projekt Podbrezín nikdy úplne nedokončili

Na Podbrezinách žije približne jedna tretina Mikulášanov. Najväčšie sídlisko v Liptove začali budovať pred takmer štyridsiatimi rokmi. Pôvodne veľmi vydarený projekt ale nikdy kompletne nedokončili. Napriek tomu to mnohým jeho obyvateľom veľmi neprekáža, na brehoch Smrečianky sa im žije dobre.

Podbreziny dnes. (Zdroj: Ján Krošlák)

Pri zrode najväčšieho projektu obytnej zóny v regióne stál veľký tím ľudí. Architekti – urbanisti, projektanti, stavbári, murári či remeselníci. Súčasťou početného prípravného tímu bol aj mikulášsky architekt a urbanista Vladimír Fajčík.

S výstavbou sídliska vo východnej časti sa počítalo už v územnom pláne mesta z roku 1977. Základný kameň položili v roku 1979. „V tom období bol trend budovať súmestia, teda mestá akoby naťahovať. V prípade Liptovského Mikuláša projektanti plánovali, že sa postupne spojí so susedným Liptovským Hrádkom,“ vysvetlil na úvod V. Fajčík. Dodal, že práve to bol dôvod, prečo stojí sídlisko vo východnej časti mesta.

Smrečianka bola veľkou výzvou

Lokalite na Podbrezinách nahrával aj fakt, že v polovici sedemdesiatych rokov začala platiť prísna ochrana poľnohospodárskej pôdy.

Pozemky na brehoch Smrečianky mali pôdu najnižšej kvality, boli to v podstate pasienky bez intenzívnejšieho poľnohospodárskeho využitia. Preto boli ideálnym miestom pre takýto rozsiahly obytný projekt.

Pamätníci si ešte spomínajú, že najbližším zastavaným územím od železnice boli v tom čase Vitálišovce. Malú obec spájala s Okoličným cesta, ktorá v súčasnosti vedie centrom súčasného sídliska. Veľkou výzvou pre urbanistov bola Smrečianka. Rieka predurčovala budúce sídlisko k tomu, aby malo dostatok zelene a oddychových aj relaxačných zón.

Tím viedol skúsený architekt

Spracovanie územného plánu zóny a urbanistickú štúdiu mal na starosti Stavoprojekt Žilina. Tím viedol Antonín Stuchl. „Bol to výnimočný slovenský urbanista a architekt, ktorý za celoživotné dielo získal v roku 2007 Cenu Emila Belluša. A. Stuchl sa od roku 1950 architektonicky podieľal na mnohých stavbách, tiež na tvorbe územných plánov. Najvýraznejšie to bolo v prípade Žiliny, centra Terchovej, Čadce, Turian a aj Podbrezín,“ doplnil V. Fajčík .

Mikulášsky architekt dodal, že projekt, ktorý vytvoril tím A. Stuchla, bol veľmi kvalitný. Bytovú výstavbu tvorili dvory do tvaru písmen U, ktoré boli otvorenou časťou otočené k Smrečianke na jej oboch brehoch. Pôvodný zámer je dnes jasne viditeľný v lokalitách, ktoré miestni volajú dolné a stredné Podbreziny.

Podbreziny postavili v etapách

Výstavbu sídliska realizovali postupne. Prvá etapa začínala na úrovni dnešného supermarketu na ľavom brehu Smrečianky až po súčasnú základnú školu. Druhá etapa pokračovala na pravom brehu Smrečianky, od dnešného centra sociálnych služieb až po cintorín pri železnici.

Tretia etapa začala v juhovýchodnej časti sídliska pod supermarketom a štvrtá, už zahustená, mimo pôvodného zámeru pokračovala nad základnou školu až po Vitálišovce. Celá výstavba trvala približne dvanásť rokov.

Podbreziny na začiatku vykurovali uhoľné kotolne, týkalo sa to najmä prvej a druhej etapy. Počas tretej etapy dotiahli na sídlisko plyn. Neskôr uhoľné kotolne plynofikovali.

„Projekt v južnej časti nového sídliska počítal s bohatou občianskou vybavenosťou. V pláne bol kultúrny dom, kostol a dokonca aj dve základné školy. Neskôr súčasnú Základnú školu Janka Kráľa rozšírili,“ zaspomínal V. Fajčík.

Ďalej spresnil, že počas výstavby začala platiť väčšia hustota osídlenia na jeden hektár. Zastavanosť vo štvrtej etape, teda na horných Podbrezín, sa tak zvýšila a pôvodná koncepcia otvorených dvorov smerom k rieke sa už nerealizovala.

Kto stál za návrhom sídliska

Antonín Stuchl sa narodil 15. novembra 1921 v Bratislave. Po ukončení štúdia na Katedre architektúry a pozemného staviteľstva na ČVÚT v Prahe a krátkom pôsobení v Štátnych lesoch v Prahe prišiel v roku 1950 pracovať do žilinského Stavoprojektu.

V roku 1965 bol na základe konkurzu poverený spracovaním územného plánu Žiliny a v roku 1968 navrhol územný plán Žiliny s dominantným postavením samo-statných peších ciest a peších námestí.

Je aj autorom centra Terchovej, Čadce, Turian a projektu sídliska Podbreziny v Liptovskom Mikuláš.

Bol laureátom Ceny Emila Belluša za významné celoživotné dielo a prínos pre slovenskú architektúru v oblasti architektonickej tvorby, pedagogickej a vedeckovýskumnej činnosti.

Ing. arch. Antonín Stuchl získal Uznanie za zásluhy o rozvoj a reprezentáciu mesta Žilina v roku 2008 za vynikajúce tvorivé výkony v oblasti urbanizmu a spracovanie územnoplánovacej dokumentácie mesta Žilina.

Antonín Stuchl zomrel 20. júla 2016 vo veku 94 rokov.

Do supermarketu chodili nakupovať Poliaci

Ako špecifický problém pri výstavbe spomenul zložité zakladanie stavieb. „Celé územie pod dnešným sídliskom bolo veľmi podmáčané spodnou vodou so Smrečianky. Predtým, než sa začala samotná výstavba, museli preto stavbári navoziť na pozemky približne jedenapolmetrovú vrstvu štrku, tá chráni suterény obytných domov pred spodnou vodou,“ opísal stavebný postup.

Slabá občianska vybavenosť v začiatkoch bola typická pre všetky socialistické sídliská vo vtedajšom Československu. Neobišla ani mikulášske Podbreziny.

Základné služby v osemdesiatych rokoch sústredili do pôvodnej budovu zo staveniska. Bolo v nej zdravotné stredisko a z robotníckej jedálne vznikla provizórna reštaurácia. Dnes už budova nestojí, pred niekoľkými rokmi vyhorela. Pre obvodných lekárov a poštu vyčlenili v bytovkách niekoľko bytov.

Rozvoj služieb začal v deväťdesiatych rokoch. V. Fajčík spoločne s kolegom Vladimírom Bátikom navrhli v spodnej časti sídliska veľký supermarket.

„Išlo o prvý takýto obchod na Slovensku. S nápadom prišla spoločnosť Verex a investícia sa im osvedčila natoľko, že supermarket poznali aj za hranicami. Pamätám si obdobie, keď tam húfne nakupovali najmä Poliaci. Bolo to v období, keď na Slovensku žiadne reťazce nefungovali,“ povedal V. Fajčík.

Dnes majú ľudia na sídlisku takmer všetko

Pokračoval, že neskôr, severne od supermarketu, vybudovali ďalšie služby. V novej budove otvorila prevádzku prvá banka, presťahovala sa tam pošta aj zdravotné stredisko. Pod jednou strechou tieto služby s malou obmenou využívajú ľudia aj dnes. Služby sa rozšírili aj o fitness centrum, hokejbalové ihrisko, kaviareň a potom aj pizzeriu či cukráreň.

„Na sklonku 90. rokov mesto upravilo centrum sídliska, vybudovalo oddychovú zónu s cyklochodníkom, lavičkami a novým osvetlením. Sídlisko má dnes veľmi slušnú vybavenosť v oblasti služieb. Dlhodobým problémom je ale parkovanie,“ dodal mikulášsky architekt. Napriek tomu, že v projekte ich navrhli dostatok, v skutočnosti sa vybudovala len jedna tretina z celkového počtu. Mesto síce v posledných rokoch vybudovalo ďalšie odstavné plochy, no stále je ich nedostatok. Riešením by určite bol parkovací dom.


  1. Vieme, kadiaľ povedie mestský cyklochodník 333
  2. Slovensko vymenil za Slovinsko 139
  3. Pozrite sa, na čo poslúži potok Ľupčianka 126
  4. Kde sa dá v Liptove dobre zalyžovať? Ponúkajú sa malé strediská 109
  5. Na dani z ubytovania vybrali Liptáci milión 105
  6. Nemocnica začala prevádzkovať lekáreň 76
  7. Pomáhala do posledného dychu 76
  8. V Iľanove sa už lyžuje, Mikulášania to majú zadarmo 57
  9. Mikulášanovi našli v byte sto gramov marihuany Foto 49
  10. Pod Poludnicou chcú pokračovať v budovaní kádra 49

Najčítanejšie správy

Mikuláš

Vieme, kadiaľ povedie mestský cyklochodník

Mesto Liptovský Mikuláš sa ešte tento rok pustí do budovania nového cyklochodníka. Pôjde priamo cez mesto, prepojí stanicu s centrom mesta a sídliskami.

Slovensko vymenil za Slovinsko

Jakub Šiarnik je od septembra cez študijný program Erasmus v Slovinsku. Po víťazstve na pretekoch Hore-dole Derešom sme slovenskú skialpinistickú jednotku vyspovedali.

Pozrite sa, na čo poslúži potok Ľupčianka

Pri Partizánskej Ľupči pripravujú rybník. Aké ryby budú v ňom plávať?

Kde sa dá v Liptove dobre zalyžovať? Ponúkajú sa malé strediská

Pravá zima nechala na seba čakať. Začiatok sezóny vyzeral katastrofálne, počasie sa umúdrilo tak ,ako sa na toto ročné obdobie patrí, a vďaka mrazu a snehu mohli spustiť prevádzku aj menšie strediská a dedinské lyžiarske vleky.

Na dani z ubytovania vybrali Liptáci milión

Ubytovatelia platia mestám a obciam daň z ubytovania. Posledných šesť rokov výber dane v Liptove rastie, dokonca za posledné tri roky prekračuje hranicu milióna eur.

Blízke regióny

Zlodeji sa vlámali do niekoľkých bytov

Polícia vyzýva ľudí, aby venovali zvýšenú pozornosť cudzím ľuďom, ktorí sa pohybujú pri vchode ich bytovky a okolí.

Policajti si ho všimli, pozrite, koľko nafúkal

Auto so zhasnutými svetlami upútalo pozornosť policajnej hliadky.

Odbočiť skratkou do Šútova už roky vodiči nesmú, no predbiehajú sa stále

Až smrť mladej rodiny spred niekoľkých rokov rozhýbala kompetentných, aby vyriešili nebezpečnú križovatku pri Šútove. Odvtedy je trasa s vysokou nehodovosťou bezpečnejšia, i keď miestni vravia, že riziká tu stále sú.

Udrie arktická zima. Ako sme na ňu pripravení?

V najbližších dňoch nás čaká najchladnejšie obdobie tejto zimy.

S dopravným inžinierom aj o kritických miestach v Turci

Bez chodníkov nemožno semafory inštalovať. Tvrdí v našom rozhovore Martin Polka na margo problémovej križovatky pod Bystričkou.

Všetky správy

Auto narazilo do skupiny detí, zranených je dvanásť školákov

Nehoda sa stala pri Spišskom Bystrom v okrese Poprad.

Murínová: Poliaková podala taký výkon, až mi tiekli slzy

Fialková navonok vyzerala, že je v poriadku, ale vnútorne s tým stále bojovala, priznáva jej trénerka Anna Murínová.

Ruská provokácia? Dobre vedia, že to nesmú, hneval sa Čech

Boj o hokejové finále sa začal už deň pred zápasom. Je to psychologická vojna, vraví manažér českých hokejistov.

Ako sa dá objednať vládny vrtuľník na súkromnú svadbu

Na svadbe vysokého funkcionára bol policajný vrtuľník. Ministerstvo ukázalo výpis, že zaň bolo zaplatené. Faktúra chýba.

Rusko je prvým finalistom hokejového turnaja, Česko mu nedalo ani gól

Českí hokejisti si zahrajú iba o bronzové medaily.