Nedeľa, 17. december, 2017 | Meniny má Kornélia
Pridajte si svoje mesto

Vydarený projekt Podbrezín nikdy úplne nedokončili

Na Podbrezinách žije približne jedna tretina Mikulášanov. Najväčšie sídlisko v Liptove začali budovať pred takmer štyridsiatimi rokmi. Pôvodne veľmi vydarený projekt ale nikdy kompletne nedokončili. Napriek tomu to mnohým jeho obyvateľom veľmi neprekáža, na brehoch Smrečianky sa im žije dobre.

Podbreziny dnes. (Zdroj: Ján Krošlák)

Pri zrode najväčšieho projektu obytnej zóny v regióne stál veľký tím ľudí. Architekti – urbanisti, projektanti, stavbári, murári či remeselníci. Súčasťou početného prípravného tímu bol aj mikulášsky architekt a urbanista Vladimír Fajčík.

S výstavbou sídliska vo východnej časti sa počítalo už v územnom pláne mesta z roku 1977. Základný kameň položili v roku 1979. „V tom období bol trend budovať súmestia, teda mestá akoby naťahovať. V prípade Liptovského Mikuláša projektanti plánovali, že sa postupne spojí so susedným Liptovským Hrádkom,“ vysvetlil na úvod V. Fajčík. Dodal, že práve to bol dôvod, prečo stojí sídlisko vo východnej časti mesta.

Smrečianka bola veľkou výzvou

Lokalite na Podbrezinách nahrával aj fakt, že v polovici sedemdesiatych rokov začala platiť prísna ochrana poľnohospodárskej pôdy.

Pozemky na brehoch Smrečianky mali pôdu najnižšej kvality, boli to v podstate pasienky bez intenzívnejšieho poľnohospodárskeho využitia. Preto boli ideálnym miestom pre takýto rozsiahly obytný projekt.

Pamätníci si ešte spomínajú, že najbližším zastavaným územím od železnice boli v tom čase Vitálišovce. Malú obec spájala s Okoličným cesta, ktorá v súčasnosti vedie centrom súčasného sídliska. Veľkou výzvou pre urbanistov bola Smrečianka. Rieka predurčovala budúce sídlisko k tomu, aby malo dostatok zelene a oddychových aj relaxačných zón.

Tím viedol skúsený architekt

Spracovanie územného plánu zóny a urbanistickú štúdiu mal na starosti Stavoprojekt Žilina. Tím viedol Antonín Stuchl. „Bol to výnimočný slovenský urbanista a architekt, ktorý za celoživotné dielo získal v roku 2007 Cenu Emila Belluša. A. Stuchl sa od roku 1950 architektonicky podieľal na mnohých stavbách, tiež na tvorbe územných plánov. Najvýraznejšie to bolo v prípade Žiliny, centra Terchovej, Čadce, Turian a aj Podbrezín,“ doplnil V. Fajčík .

Mikulášsky architekt dodal, že projekt, ktorý vytvoril tím A. Stuchla, bol veľmi kvalitný. Bytovú výstavbu tvorili dvory do tvaru písmen U, ktoré boli otvorenou časťou otočené k Smrečianke na jej oboch brehoch. Pôvodný zámer je dnes jasne viditeľný v lokalitách, ktoré miestni volajú dolné a stredné Podbreziny.

Podbreziny postavili v etapách

Výstavbu sídliska realizovali postupne. Prvá etapa začínala na úrovni dnešného supermarketu na ľavom brehu Smrečianky až po súčasnú základnú školu. Druhá etapa pokračovala na pravom brehu Smrečianky, od dnešného centra sociálnych služieb až po cintorín pri železnici.

Tretia etapa začala v juhovýchodnej časti sídliska pod supermarketom a štvrtá, už zahustená, mimo pôvodného zámeru pokračovala nad základnou školu až po Vitálišovce. Celá výstavba trvala približne dvanásť rokov.

Podbreziny na začiatku vykurovali uhoľné kotolne, týkalo sa to najmä prvej a druhej etapy. Počas tretej etapy dotiahli na sídlisko plyn. Neskôr uhoľné kotolne plynofikovali.

„Projekt v južnej časti nového sídliska počítal s bohatou občianskou vybavenosťou. V pláne bol kultúrny dom, kostol a dokonca aj dve základné školy. Neskôr súčasnú Základnú školu Janka Kráľa rozšírili,“ zaspomínal V. Fajčík.

Ďalej spresnil, že počas výstavby začala platiť väčšia hustota osídlenia na jeden hektár. Zastavanosť vo štvrtej etape, teda na horných Podbrezín, sa tak zvýšila a pôvodná koncepcia otvorených dvorov smerom k rieke sa už nerealizovala.

Kto stál za návrhom sídliska

Antonín Stuchl sa narodil 15. novembra 1921 v Bratislave. Po ukončení štúdia na Katedre architektúry a pozemného staviteľstva na ČVÚT v Prahe a krátkom pôsobení v Štátnych lesoch v Prahe prišiel v roku 1950 pracovať do žilinského Stavoprojektu.

V roku 1965 bol na základe konkurzu poverený spracovaním územného plánu Žiliny a v roku 1968 navrhol územný plán Žiliny s dominantným postavením samo-statných peších ciest a peších námestí.

Je aj autorom centra Terchovej, Čadce, Turian a projektu sídliska Podbreziny v Liptovskom Mikuláš.

Bol laureátom Ceny Emila Belluša za významné celoživotné dielo a prínos pre slovenskú architektúru v oblasti architektonickej tvorby, pedagogickej a vedeckovýskumnej činnosti.

Ing. arch. Antonín Stuchl získal Uznanie za zásluhy o rozvoj a reprezentáciu mesta Žilina v roku 2008 za vynikajúce tvorivé výkony v oblasti urbanizmu a spracovanie územnoplánovacej dokumentácie mesta Žilina.

Antonín Stuchl zomrel 20. júla 2016 vo veku 94 rokov.

Do supermarketu chodili nakupovať Poliaci

Ako špecifický problém pri výstavbe spomenul zložité zakladanie stavieb. „Celé územie pod dnešným sídliskom bolo veľmi podmáčané spodnou vodou so Smrečianky. Predtým, než sa začala samotná výstavba, museli preto stavbári navoziť na pozemky približne jedenapolmetrovú vrstvu štrku, tá chráni suterény obytných domov pred spodnou vodou,“ opísal stavebný postup.

Slabá občianska vybavenosť v začiatkoch bola typická pre všetky socialistické sídliská vo vtedajšom Československu. Neobišla ani mikulášske Podbreziny.

Základné služby v osemdesiatych rokoch sústredili do pôvodnej budovu zo staveniska. Bolo v nej zdravotné stredisko a z robotníckej jedálne vznikla provizórna reštaurácia. Dnes už budova nestojí, pred niekoľkými rokmi vyhorela. Pre obvodných lekárov a poštu vyčlenili v bytovkách niekoľko bytov.

Rozvoj služieb začal v deväťdesiatych rokoch. V. Fajčík spoločne s kolegom Vladimírom Bátikom navrhli v spodnej časti sídliska veľký supermarket.

„Išlo o prvý takýto obchod na Slovensku. S nápadom prišla spoločnosť Verex a investícia sa im osvedčila natoľko, že supermarket poznali aj za hranicami. Pamätám si obdobie, keď tam húfne nakupovali najmä Poliaci. Bolo to v období, keď na Slovensku žiadne reťazce nefungovali,“ povedal V. Fajčík.

Dnes majú ľudia na sídlisku takmer všetko

Pokračoval, že neskôr, severne od supermarketu, vybudovali ďalšie služby. V novej budove otvorila prevádzku prvá banka, presťahovala sa tam pošta aj zdravotné stredisko. Pod jednou strechou tieto služby s malou obmenou využívajú ľudia aj dnes. Služby sa rozšírili aj o fitness centrum, hokejbalové ihrisko, kaviareň a potom aj pizzeriu či cukráreň.

„Na sklonku 90. rokov mesto upravilo centrum sídliska, vybudovalo oddychovú zónu s cyklochodníkom, lavičkami a novým osvetlením. Sídlisko má dnes veľmi slušnú vybavenosť v oblasti služieb. Dlhodobým problémom je ale parkovanie,“ dodal mikulášsky architekt. Napriek tomu, že v projekte ich navrhli dostatok, v skutočnosti sa vybudovala len jedna tretina z celkového počtu. Mesto síce v posledných rokoch vybudovalo ďalšie odstavné plochy, no stále je ich nedostatok. Riešením by určite bol parkovací dom.


  1. Tomáša zatkli pre drogy 2 501
  2. Do Korytnice vypravili vlak po štyroch desaťročiach 958
  3. Razenie tunela Čebrať chcú obnoviť vo februári Foto 639
  4. Zmeny v autobusoch 319
  5. Legendárna Kamenná chata aj po rekonštrukcii zostane kamenná 155
  6. Marek Uram zahviezdil aj v Rázusovie dome 96
  7. Do Korytnice vypravili vlak po štyroch desaťročiach 82
  8. Parkovisko pred stanicou otvoria pre všetky taxislužby v meste 54
  9. Železničnú zastávku na okraji mesta ničia najmä vandali Foto 53
  10. Projekt novej mestskej plavárne sa zasekol 36

Najčítanejšie správy

Mikuláš

Tomáša zatkli pre drogy

Vo štvrtok 14. decembra vo večerných hodinách vykonala polícia policajnú akciu, počas ktorej zatkla 26-ročného Tomáša z Liptovského Mikuláša.

Do Korytnice vypravili vlak po štyroch desaťročiach

Po viac ako štyridsiatich rokoch vypravili motorový vlak z ružomberskej hlavnej stanice na trať vedúcu do Korytnice. Ružomberskí nadšenci by boli radi, keby historický vláčik jazdil po trati pravidelne.

Razenie tunela Čebrať chcú obnoviť vo februári

Práce sa naplno rozbehnú až po tom, ako diaľničiari ukončia proces posúdenia vplyvov novej trasy tunela na životné prostredie.

Zmeny v autobusoch

Mala by sa zlepšiť nadväznosť na vlaky, uľahčí ľuďom dochádzanie za prácou, do školy a k lekárom.

Legendárna Kamenná chata aj po rekonštrukcii zostane kamenná

Kamenná chata pod Chopkom sa pre svoju neopakovateľnú atmosféru stala takmer kultovým miestom. V súčasnosti je zatvorená, majitelia ju zväčšujú a modernizujú.

Blízke regióny

Konečne! Kníhkaviareň aj v Martine

V rodnom Martine už ponúka svoje služby najnovší Martinus aj s kníhkaviarňou.

Mapa bola starovekým GPS, treba po nej prejsť prstom

Prvým GPS budú možno naši pravnuci nazývať mapy a atlasy, vďaka ktorým sme ešte nedávno dokázali precestovať celý svet. Túto a aj iné pravdy si môžete pozrieť na výstave Prstom po mape, ktorú sprístupnili v Literárnom múzeu SNK.

Tragická nehoda v Štiavniku. Žena nemala reflexné prvky

Polícia opakovane upozorňuje chodcov na potrebu používania reflexných prvkov.

Na Orave už niet hutníkov, firma siahla po cudzincoch

Nezamestnanosť láme pozitívne rekordy, čo zamestnávateľom komplikuje situáciu so získavaním pracovnej sily. Aj firmy na Orave sa musia obzerať po zahraničí. Už zamestnávajú takmer sto ľudí z krajín mimo Európskej únie.

Veľké dopravné zmeny v centre Žiliny. Nad železničnou stanicou postavia cestný nadjazd

Počas výstavby zostane križovatka ulíc 1. mája a Hviezdoslava v prevádzke. Práce potrvajú jeden a pol roka.

Všetky správy

Vidíte na obrázku cikcakovité čiary? Môžete zažiť slepotu

Zakrivená slepota nie je diagnóza, spôsobuje ju evolúcia.

Fico priznal, že kandidovať na prezidenta bola chyba. Kollára nazval pedofilom

Premiér tvrdí, že Smer má potenciál vyhrať ďalšie parlamentné voľby.

Fico otáča, odchod do penzie má dostať strop

V roku 2012 štát nastavil vek odchodu do dôchodku na strednú dĺžku dožitia.

Mimozemská loď? Pri čudnom objekte pochybujú aj vedci

Cez našu slnečnú sústavu preletelo teleso, ktoré prišlo z veľkej diaľky.