Sobota, 24. október, 2020 | Meniny má KvetoslavaKrížovkyKrížovky

Vydarený projekt Podbrezín nikdy úplne nedokončili

Na Podbrezinách žije približne jedna tretina Mikulášanov. Najväčšie sídlisko v Liptove začali budovať pred takmer štyridsiatimi rokmi. Pôvodne veľmi vydarený projekt ale nikdy kompletne nedokončili. Napriek tomu to mnohým jeho obyvateľom veľmi neprekáža, na brehoch Smrečianky sa im žije dobre.

Podbreziny dnes. Podbreziny dnes. (Zdroj: Ján Krošlák)

Pri zrode najväčšieho projektu obytnej zóny v regióne stál veľký tím ľudí. Architekti – urbanisti, projektanti, stavbári, murári či remeselníci. Súčasťou početného prípravného tímu bol aj mikulášsky architekt a urbanista Vladimír Fajčík.

S výstavbou sídliska vo východnej časti sa počítalo už v územnom pláne mesta z roku 1977. Základný kameň položili v roku 1979. „V tom období bol trend budovať súmestia, teda mestá akoby naťahovať. V prípade Liptovského Mikuláša projektanti plánovali, že sa postupne spojí so susedným Liptovským Hrádkom,“ vysvetlil na úvod V. Fajčík. Dodal, že práve to bol dôvod, prečo stojí sídlisko vo východnej časti mesta.

Smrečianka bola veľkou výzvou

Lokalite na Podbrezinách nahrával aj fakt, že v polovici sedemdesiatych rokov začala platiť prísna ochrana poľnohospodárskej pôdy.

Pozemky na brehoch Smrečianky mali pôdu najnižšej kvality, boli to v podstate pasienky bez intenzívnejšieho poľnohospodárskeho využitia. Preto boli ideálnym miestom pre takýto rozsiahly obytný projekt.

Pamätníci si ešte spomínajú, že najbližším zastavaným územím od železnice boli v tom čase Vitálišovce. Malú obec spájala s Okoličným cesta, ktorá v súčasnosti vedie centrom súčasného sídliska. Veľkou výzvou pre urbanistov bola Smrečianka. Rieka predurčovala budúce sídlisko k tomu, aby malo dostatok zelene a oddychových aj relaxačných zón.

Tím viedol skúsený architekt

Spracovanie územného plánu zóny a urbanistickú štúdiu mal na starosti Stavoprojekt Žilina. Tím viedol Antonín Stuchl. „Bol to výnimočný slovenský urbanista a architekt, ktorý za celoživotné dielo získal v roku 2007 Cenu Emila Belluša. A. Stuchl sa od roku 1950 architektonicky podieľal na mnohých stavbách, tiež na tvorbe územných plánov. Najvýraznejšie to bolo v prípade Žiliny, centra Terchovej, Čadce, Turian a aj Podbrezín,“ doplnil V. Fajčík .

Mikulášsky architekt dodal, že projekt, ktorý vytvoril tím A. Stuchla, bol veľmi kvalitný. Bytovú výstavbu tvorili dvory do tvaru písmen U, ktoré boli otvorenou časťou otočené k Smrečianke na jej oboch brehoch. Pôvodný zámer je dnes jasne viditeľný v lokalitách, ktoré miestni volajú dolné a stredné Podbreziny.

Podbreziny postavili v etapách

Výstavbu sídliska realizovali postupne. Prvá etapa začínala na úrovni dnešného supermarketu na ľavom brehu Smrečianky až po súčasnú základnú školu. Druhá etapa pokračovala na pravom brehu Smrečianky, od dnešného centra sociálnych služieb až po cintorín pri železnici.

Tretia etapa začala v juhovýchodnej časti sídliska pod supermarketom a štvrtá, už zahustená, mimo pôvodného zámeru pokračovala nad základnou školu až po Vitálišovce. Celá výstavba trvala približne dvanásť rokov.

Podbreziny na začiatku vykurovali uhoľné kotolne, týkalo sa to najmä prvej a druhej etapy. Počas tretej etapy dotiahli na sídlisko plyn. Neskôr uhoľné kotolne plynofikovali.

„Projekt v južnej časti nového sídliska počítal s bohatou občianskou vybavenosťou. V pláne bol kultúrny dom, kostol a dokonca aj dve základné školy. Neskôr súčasnú Základnú školu Janka Kráľa rozšírili,“ zaspomínal V. Fajčík.

Ďalej spresnil, že počas výstavby začala platiť väčšia hustota osídlenia na jeden hektár. Zastavanosť vo štvrtej etape, teda na horných Podbrezín, sa tak zvýšila a pôvodná koncepcia otvorených dvorov smerom k rieke sa už nerealizovala.

Kto stál za návrhom sídliska

Antonín Stuchl sa narodil 15. novembra 1921 v Bratislave. Po ukončení štúdia na Katedre architektúry a pozemného staviteľstva na ČVÚT v Prahe a krátkom pôsobení v Štátnych lesoch v Prahe prišiel v roku 1950 pracovať do žilinského Stavoprojektu.

V roku 1965 bol na základe konkurzu poverený spracovaním územného plánu Žiliny a v roku 1968 navrhol územný plán Žiliny s dominantným postavením samo-statných peších ciest a peších námestí.

Je aj autorom centra Terchovej, Čadce, Turian a projektu sídliska Podbreziny v Liptovskom Mikuláš.

Bol laureátom Ceny Emila Belluša za významné celoživotné dielo a prínos pre slovenskú architektúru v oblasti architektonickej tvorby, pedagogickej a vedeckovýskumnej činnosti.

Ing. arch. Antonín Stuchl získal Uznanie za zásluhy o rozvoj a reprezentáciu mesta Žilina v roku 2008 za vynikajúce tvorivé výkony v oblasti urbanizmu a spracovanie územnoplánovacej dokumentácie mesta Žilina.

Antonín Stuchl zomrel 20. júla 2016 vo veku 94 rokov.

Do supermarketu chodili nakupovať Poliaci

Ako špecifický problém pri výstavbe spomenul zložité zakladanie stavieb. „Celé územie pod dnešným sídliskom bolo veľmi podmáčané spodnou vodou so Smrečianky. Predtým, než sa začala samotná výstavba, museli preto stavbári navoziť na pozemky približne jedenapolmetrovú vrstvu štrku, tá chráni suterény obytných domov pred spodnou vodou,“ opísal stavebný postup.

Slabá občianska vybavenosť v začiatkoch bola typická pre všetky socialistické sídliská vo vtedajšom Československu. Neobišla ani mikulášske Podbreziny.

Základné služby v osemdesiatych rokoch sústredili do pôvodnej budovu zo staveniska. Bolo v nej zdravotné stredisko a z robotníckej jedálne vznikla provizórna reštaurácia. Dnes už budova nestojí, pred niekoľkými rokmi vyhorela. Pre obvodných lekárov a poštu vyčlenili v bytovkách niekoľko bytov.

Rozvoj služieb začal v deväťdesiatych rokoch. V. Fajčík spoločne s kolegom Vladimírom Bátikom navrhli v spodnej časti sídliska veľký supermarket.

„Išlo o prvý takýto obchod na Slovensku. S nápadom prišla spoločnosť Verex a investícia sa im osvedčila natoľko, že supermarket poznali aj za hranicami. Pamätám si obdobie, keď tam húfne nakupovali najmä Poliaci. Bolo to v období, keď na Slovensku žiadne reťazce nefungovali,“ povedal V. Fajčík.

Dnes majú ľudia na sídlisku takmer všetko

Pokračoval, že neskôr, severne od supermarketu, vybudovali ďalšie služby. V novej budove otvorila prevádzku prvá banka, presťahovala sa tam pošta aj zdravotné stredisko. Pod jednou strechou tieto služby s malou obmenou využívajú ľudia aj dnes. Služby sa rozšírili aj o fitness centrum, hokejbalové ihrisko, kaviareň a potom aj pizzeriu či cukráreň.

„Na sklonku 90. rokov mesto upravilo centrum sídliska, vybudovalo oddychovú zónu s cyklochodníkom, lavičkami a novým osvetlením. Sídlisko má dnes veľmi slušnú vybavenosť v oblasti služieb. Dlhodobým problémom je ale parkovanie,“ dodal mikulášsky architekt. Napriek tomu, že v projekte ich navrhli dostatok, v skutočnosti sa vybudovala len jedna tretina z celkového počtu. Mesto síce v posledných rokoch vybudovalo ďalšie odstavné plochy, no stále je ich nedostatok. Riešením by určite bol parkovací dom.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh
  2. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí
  3. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY
  4. NAŽIVO: Ako na koronu reagujú úspešné firmy? Sledujte #akonato
  5. NAŽIVO: Čo čaká ekonomiku? Sledujte #akonato konferenciu
  6. Kupujte originálne tonerové kazety HP
  7. Investície s fixným ročným výnosom od 6 % do 8 %
  8. Zaplatiť za kávu či obed pomocou správy v čete? Už čoskoro
  9. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár
  10. Zelená Bratislava
  1. Tesco prináša zákazníkom potraviny za každých okolností
  2. Vedeli ste, že jablká majú svoj medzinárodný deň?
  3. Zostáva už len 7 dní na predloženie žiadosti o grant
  4. Svet môžeme zlepšiť dobrými skutkami
  5. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh
  6. Najnovšie technológie a inovácie na Gemeri? Normálka
  7. Zlaďte vaše šperky s jeseňou
  8. Nové laboratórium ekonomického experimentálneho výskumu na EUBA
  9. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí
  10. 5 vecí, ktoré definujú prémiové bývanie
  1. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 18 018
  2. Kam sa vybrať za jesennými výhľadmi? 13 739
  3. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte? 13 126
  4. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí 12 618
  5. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár 12 095
  6. Ako pracujú horskí nosiči? Vstávajú ráno o štvrtej 11 668
  7. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 10 692
  8. Ako vidia budúcnosť deti zo základných škôl? Budete prekvapení 9 874
  9. Korenie sexuálneho života po päťdesiatke. Tieto tipy vyskúšajte 9 740
  10. Jedlo v Bratislave: Tieto reštaurácie určite vyskúšajte 9 698
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Liptov - aktuálne správy

Energetici do ochrany vtáctva v Liptovskej Teplej investovali 30-tisíc eur

Na úseku dlhom 1,3 kilometra ošetrili 14 stĺpov a splnili tak požiadavku štátnych ochranárov.

Minister obrany vyzýva ľudí, aby pre testy na Oravu necestovali

Záujem o testovanie na Orave majú aj Liptáci. Ide o blízke regióny, ktoré majú veľkú spoločnú hranicu.

Ilustračná fotografia.

Zemiaky vyrástli kvalitné, už sú aj pod strechou

S množstvom aj kvalitou zemiakov sú v tomto roku spokojní.

Triedenie zemiakov v Smrečanoch.
Predlžujeme akciu o 24h

Ak nemôžete za novinami, noviny prídu k vám. Dnes to máte s 50% zľavou na celý rok

Akcia platí pre nových aj existujúcich predplatiteľov, ktorí si ho predĺžia.

Táto akcia platí len 24 hodín a nebude sa opakovať.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Koronavírus na Orave: V piatok zachytili takmer 1 700 pozitívnych (minúta po minúte)

Na Orave sa začala pilotná časť celoplošného testovania na Covid-19.

TMR zatvára strediská Jasná a Vysoké Tatry

V prípade priaznivého vývoja situácie na Slovensku by mohli znova otvoriť 6. novembra.

Na Liptove pribudol v piatok dosiaľ najvyšší počet infikovaných

Situácia sa začína zhoršovať už aj v okrese Ružomberok.

Minúta po minúte: Na Orave sa od rána tvoria dlhé rady, vyskytli sa aj problémy

Pokračuje pilotná fáza celoplošného testovania na Covid-19.

Už ste čítali?