Pri zrode najväčšieho projektu obytnej zóny v regióne stál veľký tím ľudí. Architekti – urbanisti, projektanti, stavbári, murári či remeselníci. Súčasťou početného prípravného tímu bol aj mikulášsky architekt a urbanista Vladimír Fajčík.
S výstavbou sídliska vo východnej časti sa počítalo už v územnom pláne mesta z roku 1977. Základný kameň položili v roku 1979. „V tom období bol trend budovať súmestia, teda mestá akoby naťahovať. V prípade Liptovského Mikuláša projektanti plánovali, že sa postupne spojí so susedným Liptovským Hrádkom,“ vysvetlil na úvod V. Fajčík. Dodal, že práve to bol dôvod, prečo stojí sídlisko vo východnej časti mesta.
Smrečianka bola veľkou výzvou
Lokalite na Podbrezinách nahrával aj fakt, že v polovici sedemdesiatych rokov začala platiť prísna ochrana poľnohospodárskej pôdy.
Pozemky na brehoch Smrečianky mali pôdu najnižšej kvality, boli to v podstate pasienky bez intenzívnejšieho poľnohospodárskeho využitia. Preto boli ideálnym miestom pre takýto rozsiahly obytný projekt.
