Zeman Samuel Pongrác prijal židovských prisťahovalcov priaznivo a s očakávaním, že napomôžu v Mikuláši rozvoj obchodu. Nemýlil sa. Začiatkom 20. storočia žilo v päťtisícovom Mikuláši vyše tisíc Židov, ktorí mali v rukách 90 percent obchodu a vlastnili mnohé výrobné podniky.
Židia a kresťania mali dobré vzťahy
Začiatkom 18. storočia nastal v meste rozmach židovskej obce. Volali ho aj židovské Atény, mesto plné mudrcov, znalcov Písma. Už v roku 1731 si Židia v meste postavili prvú drevenú synagógu. Kamennú synagógu posvätili v roku 1846, viackrát ju poškodili požiare. Dnešnú podobu získala po prestavbe v roku 1906 podľa projektu Leopolda Baumhorna.
V susedstve synagógy stála židovská škola, ktorú navštevovali aj mnohé kresťanské deti. Kresťania aj židia sa navzájom tolerovali a mali dobré susedské aj priateľské vzťahy.
Mikulášski Židia boli aj vynikajúcimi advokátmi, lekármi, vedcami, umelcami, viacerých si Mikulášania zvolili za svojich richtárov. Prvým židovským richtárom v Liptovskom Mikuláši aj v celom Uhorsku sa stal v roku 1865 Izák Diner. Jeho dcéra Karolína Reicherová predala neskôr veľké pozemky pod stavbu parlamentu v Budapešti.
Liehovar vyrábal aj elektrinu
Židia založili v Liptovskom Mikuláši prvé kino, prvú banku aj likérku. Kino v priestoroch Hotela Royal (dnes Európa) prevádzkoval od roku 1912 Artur Neumann.
Armin Stark založil rafinériu liehu, ktorá neskôr vyrábala a dodávala elektrickú energiu pre Liptovský Svätý Mikuláš. (zdroj: ARCHÍV (MJK))Prvá banková inštitúcia v meste, Liptovský vzájomný výpomocný spolok, vznikla v roku 1866 zásluhou lekára Fridricha Ullmanna a lekárnika Ľudovíta Balla.
Podnikateľ Armin (Herman) Stark kúpil od Samuela Dinera, brata mikulášskeho richtára Izáka Dinera, malý liehovar a v roku 1867 položil základy prosperujúcej rafinérie liehu, ktorá neskôr vyrábala a dodávala elektrickú energiu pre Liptovský Svätý Mikuláš.
Prvú továreň na likéry začali budovať v roku 1904 Rudolf a Adolf Steinovci. Rudolf Stein mal vraj zo svojej továrne priamo do bytu zavedené rúrky, z ktorých ponúkal hostí likérom. Fabriku po ňom prevzal jeho syn Eugen, ale netešil sa z nej dlho. Vznik slovenského štátu a vojnové udalosti ho pripravili nielen o majetok, ale aj o život. Odvliekli ho do koncentračného tábora a zahynul na neznámom mieste.
Hotely, továrne aj bryndziarne
Hotel Kriváň patril Rudolfovi Feuereisenovi a hotel Royal, neskôr Európa, bratom Scheinovcom. V textilke Henricha Klingera si v roku 1921 zarábalo na živobytie 180 robotníkov, mnohí pracovali aj v továrni na spracovanie kože Ľudovíta Pazeríniho.
Najstarším priemyselným podnikom na výrobu bryndze v meste bola firma Filipa Pewného, ktorú založili v roku 1873. Bratia Rudolf a Adolf Steinovci postavili v roku 1906 vo Vrbici (od r. 1923 súčasť Liptovského Mikuláša) bryndziareň. V roku 1909 zaregistrovali novú firmu s názvom Bryndziareň bratov Steinovcov. Po roku 1918 firma vystupovala pod názvom KARPATHIA, továreň Liptovskej bryndze Bratia Stein.
Preslávili sa aj za hranicami
Od roku 1752 existovala v Mikuláši židovská škola – ješiva. Za najväčšiu osobnosť, ktorá v rámci tejto školy v Mikuláši pôsobila, literatúra považuje rabína Eleazara Löwiho, ktorý žil v L. Mikuláši v rokoch 1821 – 1830. Pod jeho vedením židovská škola dosiahla svoj vrchol. Vzdelávalo sa tu viac ako 60 budúcich rabínov. Škola vychovala takých židovských mysliteľov, ako učenca a rektora krajinskej rabínskej školy v Budapešti Wilhelma Bachera či znalca talmudu a profesora na akadémii pre vedu a židovstvo v Berlíne Eduarda Banetha. V roku 1845 založil Móric Maukš novú školu, kde sa vzdelávali aj hluchonemí žiaci.
V Liptovskom Mikuláši sa narodil Samuel Fischer, ktorý v roku 1881 založil v Berlíne významné vydavateľstvo Fischer Verlag. Existuje dodnes. Mikulášskym rodákom bol Ervin Hexner. Po vojne emigroval do USA a podieľal sa na príprave medzinárodných me-nových dohôd prijatých v Bretton Woods v roku 1944. Stali sa základom Medzinárodného menového fondu a Svetovej banky. V rokoch 1946 – 1958 pracoval v ich vedení.
Rodákom z L. Mikuláša je aj lekár a spisovateľ Pavol Strauss (*1912 – †1994). Jeho diela vychádzali v zahraničí a na Slovensku až po roku 1989.
Krutý koniec v koncentračných táboroch
S nástupom fašizmu nastali pre Židov kruté časy. Parlament novovzniknutého Slovenského štátu prijal protižidovské zákony, ktoré Židov zbavili majetku, občianskych aj ľudských práv. V roku 1942 deportovali z Liptovského Mikuláša do koncentračných táborov viac ako osemsto Židov. Na ich pamiatku odhalili v roku 1992 odhalili na synagóge pamätnú tabuľu obetiam holokaustu.
(Spracované z materiálu vedúceho Archívu v Liptovskom Mikuláši Petra Víteka Významní židia v Liptove .)
