Počas svojej doterajšej kariéry pôsobil na niekoľkých futbalových adresách. Do Partizánskej Ľupče zavítal v polovici súťažného ročníka 2015/2016 z Ľubele.
Hneď na jar sa blysol 17-gólovým nástrelom. S 31-ročným Michalom Kúkolom sme hovorili ešte pred duelom sedemnásteho kola s Važcom. To bol v aktuálnej sezóne v streleckej tabuľke na cifre osemnásť.
Bol to váš veľký sólový part, za 28 minút ste v Liptovskom Trnovci vybavili pre Partizánsku Ľupču víťazstvo 4:0. Možno povedať, že Kúkol bol za machra?
– Až tak by som to nepreceňoval, hrali sme s posledným tímom tabuľky. Ale štyri góly sú dosť, nepadnú futbalistovi každý deň.
Je to maximálny počet v jednom zápase vo vašej kariére?
– Nie, medzi dospelákmi som skóroval už aj päťkrát, ešte v drese Demänovej, keď sa vyhralo nad Beňadikovou 10:0.
Momentálne na Tomáša Nosáka z Liptovskej Lúžnej, ktorý velí tabuľke kanonierov, strácate tri zásahy. Hodláte sa pobiť o celkový primát?
– Čoby nie! Chcem byť svojmu mužstvu v koncovke čo najviac prospešný. No uvidíme, ako bude sypať ďalším hráčom.
M. Kúkol. (zdroj: ARCHÍV (MK))V čom sú vaše prednosti v role strelca?
– Nie som žiadny kanonier na pohľadanie. Skôr zakončovateľ s dobrým výberom miesta. Napríklad, v Trnovci som dvakrát skóroval po sólových brejkoch.
Ako to bolo s vašimi doterajšími pôsobiskami?
– Pochádzam z Ľubele, s ktorou sú späté moje futbalové začiatky v žiackej kategórii. V mládežníckom veku som hrával aj v Ružomberku, na-vštevoval som tam základnú i strednú školu. Keď som mal osemnásť, prišiel prestup do Svätého Kríža, vtedy účastníka V. ligy. Najvyššia súťaž, v ktorej som hrával, bola IV. liga v Dúbrave. Ešte som bol v Demänovej. Párkrát ma stopli výpadky kvôli zraneniam. Trikrát mi operovali ľavé koleno, ktoré prešlo aj plastikou krížneho väzu.
Už vyše roka nastupujete v drese Partizánskej Ľupče, ako sa v tamojšom klube cítite?
– Som tu spokojný a momentálne nad žiadnou zmenou ani neuvažujem. Sme veľmi dobrá partia a to je pre mňa najdôležitejšie. S touto obcou mám úzke puto. Tu sa narodil a do sedemnástich rokov aj býval otec, kým sa nepresťahoval do Ľubele. Takže v Ľupči máme i kopec rodiny. Ešte by som dodal, že v zime mužstvo prevzal tréner Ľudovít Šmigura, čo považujem za dobrú voľbu, ktorá mňa osobne veľmi potešila.
V prvej polovici súťažného ročníka 2016/2017 Partizánska Ľupča len skúpo rozdávala radosť svojim fanúšikom – tri víťazstvá a dvanásť bodov. Kedy po skončení sezóny zavládne spokojnosť?
– Áno, jeseň nebola bohvieaká. Vôbec nám nevyšla. Teraz sme z troch zápasov dva vyhrali, čo považujem za sľubný vstup. Aj keď na úvod sme od Komjatnej dostali nepríjemnú príučku 5:0. Zbytočne sa na dačo vyhovárať, priznávam, zle sme hrali. Naopak, domáci podali veľmi dobrý výkon. Naším cieľom je skončiť do 8. miesta.
Čo vaša hráčska budúcnosť?
– Všetko bude závisieť od zdravia. Futbal ma stále baví, no uvidíme, ako sa bude správať moje telo a hlavne už spomínané problémové koleno.
