Na vznik povodní vplýva extrémne veľa faktorov. Napríklad časovopriestorový priebeh zrážok a ich intenzita, ročné obdobie, stav lesnej či poľnohospodárskej pôdy. Dôležitá je aj hrúbka aktívneho pôdneho horizontu, obsahu humusu.
Úlohu zohráva aj kvalita lesných porastov, a to aj z hľadiska hustoty siete lesných ciest a ich stavu, charakteru obhospodarovania krajiny, napríklad pomeru trvalých trávnych porastov a zornenej pôdy či druhu pestovaných plodín.
Podstatná je aj kvalita nelesnej drevinovej vegetácie, výskyt mokradí v území a stav inundačných území potokov a riek.
Svoju úlohu zohráva aj urbanizácia krajiny, rozloha pevných povrchov v obciach a mestách a kompenzačné opatrenia.
Povodeň spôsobil pomalý dážď
Dovolím si tvrdiť, že z hľadiska množstva zrážok, ich intenzity a časovopriestorového priebehu nešlo v oblasti Liptova o žiadny výnimočný zrážkový úhrn.
Išlo o pomalý dážď, žiadne prívaly, počas asi dvojdňového časového horizontu. Dva až päťdňové pomalé preprchávanie, ktoré je veľmi vítaným typom zrážok z hľadiska zasakovania a napĺňania podzemných kolektorov, je najoptimálnejším typom jarných a jesenných zrážok, ktoré boli v minulosti aj na Liptove úplne bežné.
Ak v minulosti takáto zrážka v lokalitách ako Demänovská dolina či Jánska dolina nevyvolávali žiadne škody, je zrejmé, že o dramatickosti súčasnej situácie rozhodol významný stupeň pozmenenia krajiny v spádovej oblasti zrážok.
Je potrebné si uvedomiť, že napríklad zo severnej strany Liptovskej kotliny, teda Západných Tatier, kde v uplynulých rokoch neboli až také dramatické lesnícke zásahy ako v Nízkych Tatrách, plus tu vnímam vysoký stupeň starostlivosti o trvalé trávne porasty na sever od Liptovského Mikuláša, nedošlo k tak intenzívnemu ohrozeniu majetku obcí a štátu.
To čo sa v ostatných rokoch odohralo v Národnom parku Nízke Tatry (NAPANT) , nemá obdobu nielen z hľadiska ochrany a tvorby životného prostredia, ale ani z hľadiska vodohospodárskeho, a dôvod tzv. náhodných ťažieb neobstojí.
Okrem náhodných ťažieb sú neustále vyvolávané a ospravedlňované ďalšie ťažobné zásahy v lesoch NAPANT-u.
Raz je to vyrúbanie ochranného pásma okolo štátnej cesty na Čertovicu, potom rozširovanie zjazdoviek, výstavba nových hotelov a parkovísk nemá konca.
Ľudí môže ohroziť aj väčšia búrka
Zásahy v NAPANT-e sú v rozpore nielen s národnou stratégiou trvalo udržateľného rozvoja, so základnými teoretickými východiskami pre posilňovanie ekologickej stability krajiny, ale aj s toľko proklamovaným cieľom adaptácie krajiny na postupujúcu klimatickú zmenu, ktorá bude mať v mnohých lokalitách fatálne dosahy na kvalitu života obyvateľov.
Myslím si, že pokiaľ severné doliny Nízkych Tatier reagovali na drobný a hustý dážď týmto spôsobom, obyvatelia obcí by sa mali obávať udalostí, ktoré môže vyvolať v budúcnosti intenzívna prívalová búrková činnosť v krátkom časovom horizonte, napr. 100 mm zrážok za 2 hodiny.
RUDOLF PADO, predseda a projektový manažér OZ TATRY
Autor: RUDOLF PADO, predseda a projektový manažér OZ TATRY
