Pondelok, 22. január, 2018 | Meniny má Zora
Pridajte si svoje mesto

Najviac ju potrápila Vajanského brada

Jana Madajová z Jalovca vyšila jedinečný obraz. Trvalo jej to 16 mesiacov, s ihlou v ruke trávila asi päť hodín denne, urobila 190-tisíc stehov a použila 61 farebných odtieňov.

Jana Madajová vyšila obraz, na ktorom je veľa Liptákov. Má rozmery 100 x 120 cm a pracovala na ňom 16 mesiacov. Uvidia ho v Bratislave, Nemecku a iných krajinách, možno aj v Afrike.(Zdroj: Beata Chrenková)

Na obraze je vyšitých takmer sto tvárí a zachytáva obdobie od 1. svetovej vojny po Nežnú revolúciu v roku 1989. V hornej časti vidno Európu v plameňoch vojny, v strede je M. R. Štefánik, pomník na Bradle aj lietadlo, s ktorým havaroval. Strednú časť vypĺňajú portréty známych osobností.

Sú medzi nimi napríklad spisovatelia a básnici S. H. Vajanský, P. O. Hviezdoslav, Martin Rázus, E. B. Lukáč, politik Milan Hodža, vedec Aurel Stodola, ktorý bol profesorom Alberta Einsteina, ale aj evanjelickí biskupi Jur Janoška, V. P. Čobrda, S. Š. Osuský, F. F. Ruppeldt a ďalší.

Druhú svetovú vojnu symbolizuje plameň a malé čierne tanky a komunistickú totalitu veľká červená hviezda a mreže, spoza ktorých sa pozerajú počas totality väznení evanjelickí kňazi a biskupi. Pod nimi sú ruky držiace zväzky kľúčov, ktorými štrngali davy na námestiach v novembri 1989.

Obrazy vyšívali ženy na celom Slovensku a jeden muž

Na obraze majú svoje miesto aj farári a správcovia sirotincov v Modre a Liptovskom Mikuláši Július Dérer a Vladimír Kuna, ktorí počas 2. svetovej vojny zachránili veľa židovských detí. Obom udelili vyznamenanie Spravodlivý medzi národmi. V spodnej časti sú nové kostoly, postavené na Slovensku v posledných desaťročiach v Petržalke, Michalovciach a inde.

Obraz je súčasťou projektu Vyšívaná história reformácie na Slovensku (pozri článok dolu). Jednotlivé obrazy vyšívali evanjelické ženy na celom Slovensku, dokonca aj jeden muž. A ako sa k tomu dostala Jana Madajová?

„Dozvedela som sa, že sa má vyšívať veľký gobelín k 500. výročiu reformácie a majú sa prihlásiť skúsené vyšívačky z každého seniorátu evanjelickej cirkvi (Na Slovensku je ich 14 – pozn. red.) Zúčastnila som sa na stretnutí vyšívačiek, kde nás bližšie oboznámili s projektom a keďže za Liptovsko-oravský seniorát sa nikto neprihlásil, povedala som si, že to skúsim. Vyšívaniu sa venujem už tridsať rokov, takže skúsenosti mám. V tom čase som bola nezamestnaná, mala som čas, tak som sa na to dala,“ povedala Jana Madajová.

Obraz s Kristom vyšila na pamiatku svojej mamy

Prezradila, že svoj prvý obraz – kyticu s orgovánmi, vyšila, keď bola prvýkrát na materskej dovolenke. Odvtedy ich vyšila asi 150 – malých i väčších s rôznymi motívmi. Niektoré má doma, veľa ich rozdala. Dva sú v modlitebni v Jalovci.

„Prvý s rozmermi 75 x 90 cm som vyšila na pamiatku mojej mamy pri 1. výročí jej úmrtia. Bola nepočujúca, v živote nás nepočula rozprávať ani zaplakať. Rada štrikovala, háčkovala, vyšívala, po nej som to asi zdedila. Keď mama ochorela, bývala u mňa, doopatrovala som ju. Každý deň sa modlila a v rukách stískala malý obrázok, na ktorom boj Ježiš na Olivovej hore. Podľa neho som vyšila veľký obraz, ktorý je v modlitebni. Druhý je oltárny obraz s ukrižovaným Kristom, ktorý som vyšila pri mojej päťdesiatke a darovala ho cirkvi.“

Lupou kontrolovala, či je to vráska alebo tieň

Obraz k 500. výročiu reformácie je zatiaľ najväčší obraz, ktorý Jana Madajová vyšila. Zaujímalo nás, či si mohla vybrať, ktorý zo série obrazov vyšije a ak áno, prečo si vybrala práve tento.

„Vybrala som si túto predlohu sama, pretože je na ňom aspoň polovica Liptákov. Bola to pre mňa aj výzva, lebo taký veľký rozmer som ešte nerobila, ale toho som sa nebála. Výzva bola pre mňa autenticky vyšiť portréty osobností tak, aby ich ľudia na obraze spoznali. Bola som zvedavá, či to dokážem, lebo tam boli také detaily, ako napríklad vrásky okolo očí. Mala som predlohu vytlačenú aj na papieri formátu A4 a lupou som si kontrolovala, či je to skutočne vráska alebo tieň,“ povedala J. Madajová.

Najviac jej dala zabrať Vajanského brada

Spýtali sme sa jej, čo sa jej vyšívalo najlepšie a čo bolo najťažšie...

„Najlepšie sa mi vyšíval Štefánik, ktorý má ako jediný na obraze modré oči. Najťažší bol asi Svetozár Hurban Vajanský, hlavne jeho brada. Dosť mi dal zabrať aj kostol v Petržalke. Vyšívala som smerom odspodu nahor, mala som na to taký zvláštny rám podobný ako krosná, kde sa jedna časť odvíja a vyšitá navíja. Vždy som odkrútila len 30 centimetrov, nie viac.

Nebolo to ľahké vyšívanie, napríklad aj kvôli tomu, že každá hlava je otočená inak, rozmýšľala som, odkiaľ ide tieň a kde je svetlejšia. Na jednej tvári som použila niekedy 5 až 7 odtieňov. Ale najťažší bol podľa mňa obraz, ktorý vyšíval jeden muž a sú na ňom znázornené Prešovské jatky. Gobelín pôsobí veľmi ťažko a deprimujúco, lebo sú na ňom poodsekávané hlavy a množstvo krvi, čo je náročné na psychiku, možno preto sa ho ženy neodvážili vyšívať.“

Bavlnkami musela šetriť, mohli mať len 30 centimetrov

Aj keď Jana Madajová je skúsená a zručná vyšívačka, spolu s ostatnými vyšívačkami sa zúčastnila na školeniach.

„Slúžili na to, aby sme si povedali, čoho sa máme vystríhať, akých chýb sa vyvarovať, lebo nie je vyšívanie ako vyšívanie. Vysvetlili nám, ako ukladať stehy, aby sa šetrilo niťou, lebo farebné bavlnky nám dodávali zo zahraničia. Učili nás vyšívať tak, aby zozadu nebol šikmý steh, ale rovný. Bavlnky sme mali strihať len na dĺžku 30 cm, lebo každá niť má svoj zákrut a lesk. Čím dlhšia niť, tým viac sa vyšívaním a preťahovaním cez dierky odiera, stráca lesk a strapká sa,“ vysvetlila J. Madajová, ktorá gobelín dokončovala už popri zamestnaní.

Pracuje v zariadení pre seniorov v Liptovskej Ondrašovej, v ktorom sa s dôchodcami venuje rôznym ručným prácam a tvorivým dielňam.

Jej koníčkom okrem vyšívania je aj patchwork, výroba rôznych dekorácií a pečenie tort na rôzne príležitosti. V súčasnosti je po niekoľkých operáciach už dlhší čas na maródke. Ihlu vymenila za ihlice a namiesto vyšívania štrikuje rôzne pekné vecičky pre svoje vnučky.


  1. V lavíne zahynul poľský skialpinista 2 126
  2. V obchodnom dome nahlásili bombu, išlo o planý poplach 458
  3. Kedy možno auto zaparkovať pred rodinným domom 393
  4. Radostný počin dvoch bratov sa zrodil takmer bezodpadovo 342
  5. Devastácii prírody by sa mohlo predísť ekologickým cestovným ruchom 256
  6. Na sedačkovej lanovke v Jasnej skolaboval 64-ročný lyžiar 182
  7. Robí reklamu fašiangovej tradícii aj recyklácii 137
  8. Nová cesta odľahčí dopravu na sídlisku 133
  9. Dôležité body nezískali, v Zámkoch prehrali 64
  10. Hrádočania budú mať takmer novú športovú halu Foto 40

Najčítanejšie správy

Mikuláš

V lavíne zahynul poľský skialpinista

Západné Tatry majú prvú tohtoročnú obeť. V lavíne tam včera zahynul mladý skialpinista.

V obchodnom dome nahlásili bombu, išlo o planý poplach

V obchodnom dome v Liptovskom Mikuláši nahlásili bombu. Ľudí evakuovali a pyrotechnici to preverili. Bombu nenašli.

Kedy možno auto zaparkovať pred rodinným domom

So zaparkovanými autami na obecných alebo krajských cestách majú problém viaceré liptovské obce. Proti sebe stoja ohľaduplnosť a zákon.

Radostný počin dvoch bratov sa zrodil takmer bezodpadovo

Janko a Vladko. Vekový rozdiel im nedoprial veľa spoločných detských hier, dospelosť im dovolila vyhrať sa s veľkou ekostavebnicou, dokonca takmer bezodpadovou.

Devastácii prírody by sa mohlo predísť ekologickým cestovným ruchom

Cestovný ruch prináša do Národného parku Nízke Tatry nielen pozitívne, ale aj negatívne vplyvy.

Blízke regióny

Rekonštrukcia mosta v Martine na Ľadovni stála tisíce eur, no aj tak sa nevydarila

Mesto nedostatky viackrát reklamovalo, no zhotoviteľ ich nechce uznať. Spor zrejme skončí na súde.

Prezident Andrej Kiska navštívi Turčianske Teplice

Návšteva kúpeľného mesta sa uskutoční v pondelok doobeda.

K derivačnému kanálu sa ľudia chodili fotiť

Zmizli náboje v muničnom sklade v Sklenom, vypustili derivačný kanál pri Sučanoch, na Národnom cintorín sú nové infotabule a cestu pod Strečnom zarúbali pre padajúce skaly z hradného brala. A Detský divadelný súbor Kamarát oslávil polstoročie.

V potoku našiel hrdzavý kus železa. Vykľula sa z neho praveká sekerka

Archeológovia nekopú dinosaury, v praveku nebola Orava vyľudnená a pokrytá ľadom a nie je pravda, že by sa pravekí ľudia od nás celkom líšili. Pravda však je, že nelegálni kopáči a detektoristi stále pripravujú ľudstvo o krehké známky histórie. Dedičstvo ukryté pod zemou potrebuje našu ochranu.

Len v zlých časoch sa naozaj ukáže, kto za čo stojí

Sedem dní pred štartom druhej hokejovej ligy mal Martin na súpiske dvoch hráčov. Klub sa poďakoval hráčom, ktorí ho v ťažkých časoch nenechali v štichu.

Všetky správy

Nechcel som, aby Nasťa odišla z Ruska. Dnes to chápem, tvrdí jej brat

Ruský biatlon je v útlme. Ako je možné, že Kuzminová vyhráva, a naši nie, čudujú sa Rusi.

Zarábajú milióny na úkor štátu. Priekupníkov dreva sa nedarí odstaviť

Niektoré firmy, ktoré len skupujú drevo a posúvajú ho ďalej, majú s Lesmi SR uzatvorené nevypovedateľné zmluvy.

Batman z Handlovej pracuje v bani. Kostýmami prekoná aj Hollywood

Dospelí po celom svete si vyrábajú kostýmy filmových postáv, často len na jedno použitie. Dávajú do toho aj posledné peniaze.

Štefunko: Nešiel by som do toho, keby som mal byť bezvýznamný hráč

Ivan Štefunko, predseda novej strany Progresívne Slovensko, si trúfa vo voľbách na 15 percent. Kandidátov chce nasadiť už do tohtoročných komunáliek.