Po lokálnych záplavách v Liptove sa rozbehla v médiách, ale aj na sociálnych sietiach diskusia o príčinách tejto prírodnej katastrofy.
Ako dôvod sa najčastejšie objavuje názor, že to spôsobila neúmerná ťažba v Nízkych Tatrách, teda v Demänovskej doline, Jánskej doline, ale aj v oblasti Čertovice.
K problematike sa vyjadrili Rudolf Pado, ktorý sa zaoberá ochranou prírody a krajiny, a predseda vrbického urbáru Ján Mikuš. Pozemkové spoločenstvo vlastní a obhospodaruje podstatnú časť lesných pozemkov v Demänovskej doline.
Starosta J. Filo: Železo vraj nepláva, ale je to mýtus Čítajte Urbárnici sú proti výstavbe strediska
Urbár Vrbica v Demänovskej doline na svojich pozemkoch uskutočnil v posledných desiatich rokoch výlučne tak-zvané vynútené ťažby. To znamená, že sme odstraňovali drevo z vetrových kalamít alebo stromy zničené lykožrútom. Túto povinnosť nám ukladá zákon o lesoch.
Urbár Vrbica vlastní v Demänovskej doline 1890 ha lesných pozemkov. Z toho odlesnené kalamitné plochy majú výmeru cca 260 ha.
Výruby v oblasti Borov v Demänovskej doline. (zdroj: Marek Juriš)V našom vlastníctve sú odlesnené plochy v lokalitách pod Bôrami. Pokiaľ by ste sa pozreli na lokality pod Bôrami zblízka, tak sú všetky zalesnené, na mnohých miestach je obnovený les už aj viditeľný.
“Skutočnou hrozbou v tomto smere sú najmä trvalo odlesnené plochy a zastavané územia, ktoré majú takmer nulovú retenčnú schopnosť.
„
Keďže veríme klimatickej prognóze na najbližších 50 až 100 rokov, snažíme sa pri zalesňovaní meniť aj druhovú štruktúru budúceho lesa tak, aby lepšie odolávala klimatickým zmenám. Do porastov vysádzame okrem smreka jedľu, smrekovec, borovicu a v nižších polohách aj javor horský a buk. Dôsledne realizujeme aj protierózne opatrenia po ťažbe.
Pokiaľ ide o náš názor na príčiny víkendových udalostí v Demänovskej doline, zrejme došlo k súbehu viacerých okolností. Množstvo nového topiaceho sa snehu, intenzívny dážď, aj veľké množstvo odlesnených plôch.
Skutočnou hrozbou v tomto smere sú najmä trvalo odlesnené plochy a zastavané územia, ktoré majú takmer nulovú retenčnú schopnosť.
Toto bol jeden z hlavných dôvodov, prečo sa členovia nášho spoločenstva postavili proti realizácii nového lyžiarskeho strediska v lokalite pod Bôrami pod názvom „Lyžiarske stredisko Šúlkovo“.
JÁN MIKULÁŠ predseda Pozemkového spoločenstva Urbár Vrbica
Postreh ekológa: Ekológ Ondrej Kaminiar na na svoj facebokový profil napísal: „Breh potoka by mal tvoriť zamokrený, vŕbový alebo jelšový les. Namiesto toho je vybetónovaný. Ak je breh pozmenený na jednom kúsku, neprejaví sa to. Ale ak je väčšina potokov v nepôvodnom stave a ešte sa to spojí s veľkými holorubmi, môže to spôsobiť katastrofu.“ (zdroj: Ondrej Kameniar)Ľudí môže ľahko ohroziť aj krátka, ale silná búrka
Na vznik povodní vplýva extrémne veľa faktorov. Napríklad časovopriestorový priebeh zrážok a ich intenzita, ročné obdobie, stav lesnej či poľnohospodárskej pôdy. Dôležitá je aj hrúbka aktívneho pôdneho horizontu, obsahu humusu.
“Myslím si, že pokiaľ severné doliny Nízkych Tatier reagovali na drobný a hustý dážď týmto spôsobom, obyvatelia obcí by sa mali obávať udalostí, ktoré môže vyvolať v budúcnosti intenzívna prívalová búrková činnosť
„
Úlohu zohráva aj kvalita lesných porastov, a to aj z hľadiska hustoty siete lesných ciest a ich stavu, charakteru obhospodarovania krajiny, napríklad pomeru trvalých trávnych porastov a zornenej pôdy či druhu pestovaných plodín.
Podstatná je aj kvalita nelesnej drevinovej vegetácie, výskyt mokradí v území a stav inundačných území potokov a riek.
Svoju úlohu zohráva aj urbanizácia krajiny, rozloha pevných povrchov v obciach a mestách a kompenzačné opatrenia.
Povodeň spôsobil pomalý dážď
Dovolím si tvrdiť, že z hľadiska množstva zrážok, ich intenzity a časovopriestorového priebehu nešlo v oblasti Liptova o žiadny výnimočný zrážkový úhrn.
Išlo o pomalý dážď, žiadne prívaly, počas asi dvojdňového časového horizontu. Dva až päťdňové pomalé preprchávanie, ktoré je veľmi vítaným typom zrážok z hľadiska zasakovania a napĺňania podzemných kolektorov, je najoptimálnejším typom jarných a jesenných zrážok, ktoré boli v minulosti aj na Liptove úplne bežné.
Ak v minulosti takáto zrážka v lokalitách ako Demänovská dolina či Jánska dolina nevyvolávali žiadne škody, je zrejmé, že o dramatickosti súčasnej situácie rozhodol významný stupeň pozmenenia krajiny v spádovej oblasti zrážok.
Čerstvo vypílené stromy pri ceste na Záhradkách v Demänovskej doline. (zdroj: MAREK JURIŠ)Je potrebné si uvedomiť, že napríklad zo severnej strany Liptovskej kotliny, teda Západných Tatier, kde v uplynulých rokoch neboli až také dramatické lesnícke zásahy ako v Nízkych Tatrách, plus tu vnímam vysoký stupeň starostlivosti o trvalé trávne porasty na sever od Liptovského Mikuláša, nedošlo k tak intenzívnemu ohrozeniu majetku obcí a štátu.
To čo sa v ostatných rokoch odohralo v Národnom parku Nízke Tatry (NAPANT) , nemá obdobu nielen z hľadiska ochrany a tvorby životného prostredia, ale ani z hľadiska vodohospodárskeho, a dôvod tzv. náhodných ťažieb neobstojí.
Okrem náhodných ťažieb sú neustále vyvolávané a ospravedlňované ďalšie ťažobné zásahy v lesoch NAPANT-u.
Raz je to vyrúbanie ochranného pásma okolo štátnej cesty na Čertovicu, potom rozširovanie zjazdoviek, výstavba nových hotelov a parkovísk nemá konca.
Ľudí môže ohroziť aj väčšia búrka
Zásahy v NAPANT-e sú v rozpore nielen s národnou stratégiou trvalo udržateľného rozvoja, so základnými teoretickými východiskami pre posilňovanie ekologickej stability krajiny, ale aj s toľko proklamovaným cieľom adaptácie krajiny na postupujúcu klimatickú zmenu, ktorá bude mať v mnohých lokalitách fatálne dosahy na kvalitu života obyvateľov.
Myslím si, že pokiaľ severné doliny Nízkych Tatier reagovali na drobný a hustý dážď týmto spôsobom, obyvatelia obcí by sa mali obávať udalostí, ktoré môže vyvolať v budúcnosti intenzívna prívalová búrková činnosť v krátkom časovom horizonte, napr. 100 mm zrážok za 2 hodiny.
RUDOLF PADO, predseda a projektový manažér OZ TATRY
