TATRY. Rok a pol pátrali dobrovoľníci v teréne po medveďom truse. Analýzou DNA viac než 2800 vzoriek sa podarilo zistiť historicky najpresnejší údaj o počte medveďov na Slovensku. Výsledkom je 1256 jedincov s možnou odchýlkou 233 kusov, pričom zhruba 60 percent sú samice.
„Potrebujeme vôbec to číslo? Či by ich bolo 800, 1000 alebo 1400, vždy zostanú oblasti s veľmi vysokou hustotou ich výskytu,“ povedal odborný garant projektu z Lesníckej fakulty Technickej univerzity vo Zvolene Ladislav Paule. V 30. rokoch, keď sa zaviedla celoročná ochrana medveďov, sa ich počet odhadoval najviac na 30 kusov. Postupne ich pribúdalo, no pri pozorovaní mnohé často zarátali aj dvakrát. Metóda s DNA sa ukázala byť doposiaľ najpresnejšia.
Riaditeľ Správy TANAP-u Pavol Majko pripúšťa, že je náročné povedať, koľko medveďov je priveľa. „Každé zviera sa množí podľa podmienok, ktoré má. No strieľať ich v národnom parku považujem za pritiahnuté za vlasy.“
Lesníci vidia malé teritórium
V Štátnych lesoch TANAP-u vidia situáciu inak, podľa zoológa Jozefa Hyblera už v roku 2006 informovali, že ďalší nárast medvedej populácie v národnom parku nie je žiaduci.
V tom čase lesníci odhadovali, že na celom území parku žije asi 80 kusov. Na jedného tak pripadalo teritórium ledva 1570 hektárov. Dospelý medveď si pritom vyhradzuje priestor s rozlohou od tritisíc do päťtisíc hektárov.
Vyvážať medvede na odľahlejšie miesta nemá zmysel. Presúvať sa dokážu na stovky kilometrov a vrátili by sa. Ochrancovia skôr očakávajú, že sa medvede prirodzene presunú do krajín, kde je ich populácia nízka.
„Keď ochrana medveďov, ktorá bola zavedená, dosiahla úspech, nemôže pretrvávať na rovnakej úrovni ďalej. Medvediu populáciu treba obhospodarovať, vrátane lovu,“ tvrdí Imrich Šuba, šéf Slovenskej poľovníckej komory.
Odstrel vníma aj ako pomoc pre ľudí z Vysokých či Nízkych Tatier a podhoria. „Toto už nie je lov medveďa, ale exekúcia, aby sme docielili prijateľný stav. Medveď sa vyskytol pri Leviciach, v Bratislave na D2 auto zrazilo medveďa, v Tatrách je jeho najväčší výskyt. Situácia nie je evidentná len pre tých, ktorí sú radikáli. A radikáli sú vo všetkom nebezpeční,“ hovorí.
Odstrel šelmyje problematický
Ak je zviera nebezpečné a ohrozuje ľudí, s odstrelom súhlasia aj ochranári. Regulácia problémových jedincov však nie je vždy jednoznačná.
„Vyskúšali to v iných krajinách, kde medveďov nie je ani zďaleka tak veľa ako u nás a prípady napadnutia sú tam napriek tomu častejšie. Strelec nikdy nemôže mať istotu, že strieľa na medveďa, ktorý napadol človeka. Ak zastrelí iného, tak tým nerieši problém,“ hovorí Michal Kalaš, riaditeľ Správy národného parku. Správaniu medveďov vo voľnej prírode sa venuje roky.
Odstrel sa podľa neho dá urobiť, ak vieme, že sa medveď pravidelne ukazuje pri obydliach.
„Ale odstreliť medveďa v lese, v jeho prirodzenom prostredí, nemá veľký zmysel. Na 99 percent by bol zastrelený iný jedinec ako ten, čo zaútočil na človeka.“
