LIPTOVSKÝ HRÁDOK. Liptovská knižnica sa tento rok rozšírila o dve nové cenné publikácie. Rozsiahla monografia Liptov v ľudovej kultúre od známej etnologičky Ivety Zuskinovej dostala mladšieho súrodenca.
Kniha Liptov, ľudové umenie je pokračovaním prvej regionálnej monografie, ktorá sa k čitateľom dostala začiatkom roka 2015.
Predstavila Liptov s bohatou ľudovou kultúrou, ale hlavne jeho niekdajších obyvateľov v obrazoch každodenného života.
Dokumentuje živú tradíciu
Ovčiarske múzeum
Knihy vydala Spoločnosť priateľov Múzea liptovskej dediny, ktorá sa dlhodobo venuje propagácii a popularizácii ľudovej kultúry regiónu. Toto občianske združenie je aj zriaďovateľom špecializovaného Ovčiarskeho múzea s celoslovenskou pôsobnosťou so sídlom v Liptovskom Hrádku .
Zatiaľ múzeum nemá vlastné výstavné priestory v meste, ale od roku 2012 vystavuje v atraktívnych lokalitách na Slovensku a aj v zahraničí. Napríklad takmer celý minulý rok malo vystavené svoje zbierky na hrade Červený Kameň, v tomto roku vystavuje na Trenčianskom hrade a veľká kolekcia odevov ovčiarov je na putovnej výstave v Maďarsku. Vernisáž sa uskutočnila v marci 2017 v Békešskej Čabe a odtiaľ putuje cez Sarvaš do ďalších regiónov kde žijú Slováci.
Jej pokračovanie sa zameriava najmä na remeslá a dokumentuje umenie obyčajných, ale veľmi šikovných ľudí.
„Je o všetkom peknom a užitočnom, čo naši predkovia vedeli urobiť a vďaka šikovným ľuďom je tradícia živá dodnes, napríklad domácka výroba či remeslá,“ priblížila autorka Iveta Zuskinová.
Vyzdvihla, že vďaka svojmu spôsobu života našich predkov obklopovala krása a harmónia. Žili v domoch, ktoré boli nielen kvalitné, ale aj zaujímavo architektonicky riešené. Nábytok a vnútorné zariadenie domu uspokojovalo ich základné potreby, jednotlivé kusy mali jednoduchý, ale pri tom veľmi esteticky riešený tvar, ktorý zdobila profilovaná rezba.
Obklopovali ich krásne veci potrebné v kuchyni, domácnosti, v gazdovstve. Zhotovili si ich sami, zdedili ich od predkov, alebo im ich vyrobili majstri v dedine. Domácky tkané textílie v izbe boli vkusné a harmonizovali s ostatným zariadením. Oblečenie ľudí bolo z domácky vyhotovených materiálov – plátna, súkna, zdobené tlačenými vzormi, výšivkou, tkaninou alebo aplikáciami. „Nič však nebolo prezdobené, nevkusné, naši predkovia mali silne vyvinutý cit pre mieru a harmóniu. Každá vec, ktorú zhotovili musela byť taká, aby slúžila a aby aj ukázala. Najstaršie vkusové normy v dedinskom spoločenstve sa utvárali podľa názoru, že pekné je to, čo je dobré, potrebné a nevyhnutné," povedala autorka.
Liptov – umenie a remeslo v živej tradícii. Kniha približuje nielen predmety a výzdobné techniky používané predchádzajúcimi generáciami, ale aj tie, ktoré si osvojili súčasní výrobcovia a majstri, ktorí oživujú už takmer zaniknuté remeslá a výrobné postupy. (zdroj: OBÁLKA KNIHY)Drak, had alebo kohút
V piatok 19. mája o 14. hodine predstavia v dome kultúry aj publikáciu Črpáky. Tá predstavuje kolekciou črpákov, cenných zbierkových predmetov, z Ovčiarskeho múzea v Liptovskom Hrádku.
Nie je ale iba akýmsi opisom bačovského riadu. Predstavuje salašníctvo ako kultúru a typické remeslo.
V publikácii Črpáky tradičné a súčasné sú prezentované ozdobne vyrezávané drevené nádobky na pitie žinčice zo zbierok Ovčiarskeho múzea. Je to jedinečná kolekcia starých črpákov ktoré vyhotovili začiatkom 20.storočia viacerí významní ovčiari v rôznych lokalitách na Slovensku. Na našom území sa vyskytovali tri typy črpákov podľa ich konštrukcie a spojenia ucha s nádobkou. Sú známe ako severoslovenský, stredoslovenský a východoslovenský typ.
Predstavuje jedinečnú kolekciu starých črpákov ktoré vyhotovili začiatkom 20.storočia viacerí významní ovčiari v rôznych lokalitách na Slovensku (zdroj: OBÁLKA KNIHY)Liptovský koník – má viac tvarov a podôb – drak, had, kohút a podľa starších predstáv ovčiari v Liptove vyrezávali na ucho črpáka podobu mýtického zvieraťa, ktoré malo ochrániť ovečky a ovčiarov pred škodou a stratou mlieka.
Hadia koža za opaskom
Dokumentuje tradičné znaky liptovského a oravského črpáka, bačov, ktorí ich vyrezávali a všetko je okorenené čarami, mýtami, rituálmi. Vysvetľuje napríklad, prečo nosili starí bačovia za opaskom hadiu kožu.
Nechýbajú „pikošky“ to života spod koliby. „Bača a valasi neradi videli, ak hosť nevypil ponúknutý črpák žinčice. Pokladali to za prejav neúcty k ich práci. Neodpustiteľným činom bolo, ak hosť nevypil žinčicu a vylial zvyšok z črpáka na priestor pri kolibe.“
