LIPTOV. Agrotechnické termíny po 9. máji však už doslova klopú na dvere. Pestovatelia zemiakov z Ludrovej vysadili v tomto roku iba 12 ha, čo je zasa o čosi menej oproti minulosti.
Ich úsilie čo najskôr dostať zemiaky do pôdy ovplyvnili chladnejšie a daždivejšie klimatické i pôdne podmienky.
„Predstavu pripraviť pôdu na sadenie zemiakov už v prvej polovici apríla sa nepodarilo naplniť. Chceli sme dostať zemiaky do pôdy čo najskôr a tým v jeseni aj do predaja prostredníctvom nášho obchodného strediska. Zachytili by sme priaznivejšie ceny,“ povedal Miroslav Štefček, predseda PD v Ludrovej.
Silná konkurencia
Nízke výmery musia pestovatelia zemiakov akceptovať vzhľadom na nezáujem domácich spotrebiteľov.
„Pritom všetci vedia, že kvalita zemiakov pôvodom z Liptova je výrazne vyššia než importovaná z Poľska alebo z iných okresov Slovenska. Ide o ceny, ktorým pestovatelia v horských oblastiach nevedia konkurovať. Výšku nákladovej ceny pestovaných zemiakov ovplyvňujú najmä prírodné podmienky, náročnejšia príprava pôdy na zemiakové plochy,“ tvrdí M. Šefček, ktorý je zároveň aj predsedom Liptovskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory.
Dodal, že slovenský poľnohospodár dnes uživí 105 ľudí, v poľnohospodárskom rezorte pracuje už len asi 51-tisíc ľudí, čo nie sú ani dve percentá z ekonomicky aktívneho obyvateľstva.
Od roku 1990 neustále zoštíhľujú výmery pestovateľských plôch zemiakov aj v spoločnosti AGRO-RACIO so sídlom v Liptovskom Mikuláši. V nasledujúcom vegetačnom období budú pestovať zemiaky rovnako ako vlani na 35 hektárovej výmere.
Domáce nechceme
„Tak ako aj v iných poľnohospodárskych firmách, i my sa usilujeme dosiahnuť primerané hospodárske výsledky. Zemiaky sú ale na hrane rentability. Nekonkurujeme pestovateľom konzumných zemiakov z južných oblastí Slovenska ani zo zahraničia,“ informoval konateľ spoločnosti AGRO-RACIO Pavol Mäsiar.
Pokračoval, že priemerné hektárové výnosy okolo 60 ton dosahujú na juhu vďaka vhodnejšej pôde aj klíme.
„Naše hektárové výnosy asi 30 ton stačia tak na kvalitnú sadbu. V tomto roku plánujeme zasadiť 9 druhov zemiakov. Spoliehame sa i na cenu sadbových zemiakov,“ dodal P. Mäsiar.
Pestovatelia sa zhodujú, že obchody sa prispôsobili rovnako ako v iných komoditách a zemiaky z domácej produkcie sa postupne vytrácajú. Zároveň dochádza k zmenám stravovacích návykov spotrebiteľov. Zemiaky v jedálničku už nepreferujú tak ako donedávna.
„Ak sú v predajniach, ich pôvod je spravidla z Nemecka, Holandska, samozrejme, z Poľska. Vyzerá to tak, ako keby sme si nevážili kvalitnejšie slovenské potraviny. Viac hľadíme na ceny – čím lacnejšie, tým lepšie. O zemiakoch už neplatí, že sú druhým slovenským chlebom,“ hovorí P. Mäsiar.
Zastavil ich chlad
Problémy s aktuálnym vývojom počasia potvrdili aj v Smrečanoch. Do vyššie položených polí pod Barancom družstevníci s mechanizmami nemohli vstúpiť.
„Ani v polovici apríla nedosiahla pôda ešte vhodnú teplotu. Jar je studená, na horách i na poliach sa držal koncom mesiaca sneh, zemiaky budeme vykopávať neskôr,“ povedala Anna Žembová, vedúca rastlinnej výroby PD Smrečany.
V obci pod Barancom sa špecializujú na sadbové zemiaky. Vlani na Slovensku dopestovali zemiaky na 400 ha výmere.
Ani v tomto vegetačnom období to nebude viac, iba zlomok oproti minulosti.
Po 10. máji konečne vošli do poľa a zasadili prvé hektáre zemiakov pri Ráztockej ceste.
