LIPTOVSKÝ HRÁDOK. Stalo sa tak 21. mája, keď do konca súťaže ešte zostávalo päť kôl. V tej chvíli sa v tabuľke vynímal 21-bodový náskok reprezentanta horného Liptova. Išlo vlastne o logickú bodku za senzačnou sezónou, v ktorej zverenci trénera Jána Haspru nenašli vážnejšieho konkurenta.
Boli veľké emócie, keď ste v parádnom štýle stvrdili víťazstvo v tretej najvyššej súťaže?
– Úžasné, no nie až také, aké by k takémuto historickému zápisu patrili. Kalila ich budúcnosť. Dnes sa nevie, či Hrádok bude druholigový.
Definitíva mohla padnúť už o týždeň skôr, triumf oddialila druhá prehra v sezóne v Kalinove 1:2. Čo bolo za týmto malým zakopnutím?
– Máme mužstvo, o ktorom možno hovoriť mnohé superlatívy, ale má aj jedno užšie miesto. Vykoľajiť ho dokáže prehnaná až nezdravá agresivita. Súper, ktorý vyložene nemá záujem hrať futbal, ale príde na ihrisko nás rozkopať. Na takého chlapci narazili v Kalinove. To, čo predvádzali domáci, bolo dačo strašné.
Prejdime ale k vašej spanilej jazde aktuálnou sezónou. V ktorých parametroch Liptovský Hrádok prevyšoval súperov?
– Prezentujeme sa ako technicky vyspelý tím. Hráči sa vedia veľmi úspešne vysporiadať so šancami, čo v predchádzajúcom ročníku malo trochu trhliny. Naša najväčšia sila je v kondícii a fyzickej pripravenosti. V každom zápase zhruba od 60. min. súperi s nami nestíhali držať krok. V tomto parametri je obrovský rozdiel medzi Hrádkom a ostatnými mužstvami.
ŠKM ste začali koučovať v lete 2016. Čo vás zavialo na novú adresu?
– Ružomberskí starší dorastenci vypadli z I. ligy a hoci pri družstve som bol len dva mesiace, podľa vedenia klubu bola to aj moja vina a musel som odísť. Len chvíľu som však smútil. Vzápätí sa s ponukou ozvali funkcionári z Liptovského Hrádku. Nebol dôvod ani na chvíľu váhať, hneď som sa pustil do roboty a tá ma strašne baví.
Aké vízie vám vtedy vedenie ŠKM predložilo?
– Cieľom bolo umiestniť sa v hornej polovici tabuľky a tým vyhnúť sa akýmkoľvek problémom so záchranou. Neskôr sa začalo hovoriť o tretej priečke. Aj tento plán sa splnil a Hrádok zaknihoval historický úspech.
Ako by ste opísali nálady a ambície pred aktuálnym súťažným ročníkom? Rezonoval útok na prvé miesto?
– Vôbec nie. Skladal sa viac- menej nový tím, sám som bol zvedavý, čo z toho vznikne. Po štvrtom-piatom kole mi už bolo jasné, že máme ešte lepší mančaft ako v predchádzajúcej sezóne a nemôžeme myslieť na nič iné, akurát na víťazstvo v súťaži. Mužstvu výrazne pomohol príchod Michala Galla. Jeho prítomnosť na ihrisku i v kabíne je neoceniteľná. Mladí hráči popri skúsenom harcovníkovi získali väčšiu istotu a sebadôveru.
Kto sa črtal ako najväčší súper?
– Vzhľadom na postovú kvalitu som predpokladal, že chlapcom na chrbát bude dýchať Kremnička, no nečakane postrácala body aj so slabšími súpermi. Napokon sme nemali žiadneho reálneho konkurenta a náš náskok rýchlo rástol.
Liptovský Hrádok má podpísanú dohodu s MFK Ružomberok o striedavom štarte hráčov z vyššej súťaže za klub nižšej súťaže, čiže je farmou fortunaligistu. Ako sa tento model ujal v praxi?
– Som veľmi rád, že medzi mnou a trénerom ružomberského áčka Norbertom Hrnčárom išlo o spoluprácu na špičkovej úrovni. On potreboval, aby chlapci zo širšieho kádra nestratili zápasovú prax, ja som zase umne musel zvoliť počet posíl, aby sa nerozbil kolektív a nevytratil z neho jeho vlastný duch. Vždy sme spolu našli optimálne riešenie. Netajím, bez pomoci Ružomberka by sme takto elegantne III. ligu nezvládli.
Ktorí hráči pre dosiahnutie prvej priečky boli najdôležitejší?
– Keď priamo odpoviem na túto otázku, môžem niektorých chalanov nahnevať. Pretože o všetkých musím hovoriť iba v superlatívoch. Nie vždy každý výkon bol top, no snaha hráčov zdobila v každom zápase a to si najviac vážim. Ak predsa mám niekoho spomenúť, začnem najlepším strelcom súťaže Matúšom Otrubom. V závere jesene a na jar nám veľmi pomohol Pavol Orolín. Spoľahlivo pracovala obrana na čele s Michalom Gallom, Lukášom Kojnokom a Jánom Podolským. Erik Krivulčík i Juraj Vrlík zase potvrdili, že sa vyvíjajú správnym smerom. Zvlášť by som vypichol Michala Hoška, akúsi ikonu hrádockého futbalu. Po jesennej časti bol zranený, odporúčali mu operáciu. Nechcel však na dlhšie vypadnúť z kádra, veľmi sa totiž tešil na štvrťfinálový zápas Slovnaft Cupu s Michalovcami. A tak zaťal zuby. Veľkým prínosom boli chalani z Ružomberka. Vysoká morálka a ochota čo najviac mužstvu pomôcť bola aj u nich samozrejmosťou.
Završujete dvojročnú robotu v hrádockom klube. Na čo ste kládli najväčší dôraz?
– Už som sa dotkol veľmi dobrej fyzickej pripravenosti. Chlapcom kládol na srdce, aby v zápasoch i na tréningoch vždy išli na stopercent. Preferujem futbalovú modernu, dlho nedržať loptu, hrať rýchlo a technicky. Manévrovanie pred súperovou šestnástkou som už nechával na tvorivosti chalanov. Plnenie taktických pokynov je bezpodmienečné, inak to nejde. Cez zápas už nemá zmysel dostávať hráčov pod tlak, kričať na nich. Veci si treba vydiskutovať v prvom rade na tréningoch.
Aká je funkcionárska podpora v hrádockom klube?
– Nepreháňam, ale naozaj na špičkovej úrovni. Klobúk dole pred prácou Romana Kapitáňa a Miroslava Antola. Trojuholník hráči – tréneri – funkcionári tu funguje príkladne. Niečo také som doteraz nezažil a to už mám 48 rokov. Obrovskú podporu cítiť aj v primátorovi mesta Branislavovi Trégerovi. Veľmi klubu pomáha tiež Dušan Hric.
Liptovský Hrádok zanechal za sebou sympatickú brázdu aj v Slovnaft Cupe, kde odohral šesť stretnutí a stopku mu až vo štvrťfinále vystavil fortunaligista z Michalovice. Užili ste si aj túto cestu?
– Samozrejme. Neopísateľným zážitkom bol postup medzi osem najlepších tímov cez Liptovský Mikuláš, na jeho pôde po penaltovom rozstrele pred fantastickou kulisou. V súboji s Michalovcami, ktorý vyznel 3:0 pre favorita, sa zaplatila daň za úzky káder. V pohárovej súťaži nemohli nastupovať hráči z Ružomberka. V súčasnosti by sme určite už viac potrápili Zemplínčanov.
Kam radíte čerstvý úspech vo svojej trénerskej kariére?
– Najvyššie, k republikovému titulu s ružomberským dorastom, k postupu s tamojším B tímom takisto z tretej do druhej ligy a k pôsobeniu v role asistenta pri špičkových tréneroch A mužstva Ružomberka. V Hrádku som zatiaľ prežil dva nádherné roky.
Ste známy motivátor, máte aj zaužívaný rituál po víťaznom zápase?
– Nič nacvičené, emócie prichádzajú samy, automaticky. Každý po svojom prejaví radosť. Keďže s chalanmi mám nadštandardný vzťah, spoločne sa dokážeme tešiť.
Pred vyše rokom sa oslavná párty v kabíne po víťazstve v Námestove stala hitom internetu. Vy ste na nej netradične zarastený, aj s poriadnou bradou, boli hlavný šoumen. Čo k tomu poviete?
– Bolo to spontánne a video sa šírilo ako blesk. Ľuďom sa páčilo, nás to len teší. Bežne chodím ostrihaný a oholený, vtedy som však medzi chlapcami vyhlásil, že všetko pôjde dole až keď sezónu spečatíme 3. miestom.
