Medzi nominovanými na filmové ocenenie Slnko v sieti v kategórii najlepší filmový zvuk boli Viktor Ekrt, Pavel Rejholec (film Masaryk), Lukáš Kasprzyk (film Richard Müller: Nespoznaný) a Jiří Klenka (film Učiteľka).Jediný Slovák, k tomu aj najmladší, Lukáš Kasprzyk si v rámci Týždňa slovenského filmu prevzal Cenu za najlepší filmový zvuk.
Slnko v sieti je ocenenie Slovenskej filmovej a televíznej akadémie, ktorá venuje osobitnú pozornosť tvorbe mladej, nastupujúcej generácie filmových tvorcov, vytvára podmienky pre ich profesionálne uznanie, podporu i prezentáciu ich diel v zahraničí.
„Nemyslím si, že sa niečo podstatné v mojom živote zmení, alebo v mojej kariére. Národná cena mi, paradoxne, môže pomôcť nájsť si adekvátnu robotu v dobrom štúdiu v zahraničí. V našom bratislavskom štúdiu niekoľkokrát do roka rozmýšľame, či sa vôbec oplatí robiť to, čo robíme. Je to risk. Vybaviť štúdio technológiou celkom od nuly s tým, že sme si museli každú investíciu tvrdo odpracovať,“ zamýšľa sa Lukáš Kasprzyk.
Štúdio pripomína hladné krky
Spravidla viaceré honoráre, tak ako sa to stalo i pri výrobe hraného dokumentu Bratislavafilm, „padli“ na dokúpenie techniky, lebo je to ako rodina. „Štúdio pripomína hladné krky detí, ktoré stále čosi pýtajú. Techniku musíš aktualizovať, starať sa o ňu, aj software sa vyvíja. Techniku – pľacovú – si na väčšie projekty stále požičiavame.“
Od uvedenia spomínaného filmu sa v Kasprzykovom profesionálnom života všeličo zmenilo. Študent Vysokej školy múzických umení točil vtedy prakticky zadarmo, možno aj preto nevedeli dlho zohnať zvukára. Ale zdá sa, že projekt vyšiel, dokonca na seba zarobil.
Najskôr robil pantomímu s otcom a bratom
Nebol to prvý honorár ex post. Začiatky zvukárskej práce treba hľadať doma v Liptove. Známy slovenský mím Miroslav Kasprzyk pritiahol svojich synov Lukáša i Tomáša k pantomíme. Lukáš však nakoniec nemohru vystriedal paradoxne za čosi z celkom z iného súdka.
„Vždy som síce robil s našimi pantomímu. Ale zvuk k predstaveniam na motívy Dobšinského rozprávok som už pripravil sám ako záznam do 100 stôp, ktoré súčasne išli. Nikto mi vtedy nepovedal, že to sa vlastne ani nedá, pretože to bolo na hranici technických možností tej doby. V roku 2000 som bral prácu zvukára skôr ako zábavu, nie ako robotu,“ dodáva Lukáš Kasprzyk.
Viaceré filmové projekty vznikli už počas študijných rokov v tvorivej spolupráci s Mirom Remom a Jakubom Kronerom, synom známeho herca Jána Kronera, ktorý je zase synovcom ešte známejšieho oscarového herca Jozefa Kronera.
Lukáš Kasprzyk. FOTO: archív L.K.
Ideálny zvukár je taký, ktorého divák nevníma
Výroba filmu o spevákovi R. Müllerovi vyžadovala zohratosť štábu. „Nejde mi do hlavy, ako dokument s takým malým štábom ocenili v porovnaní s veľkofilmom Masaryk. Svedčí to o tom, že na Slovensku sa presadzujú mladí tvorcovia, ktorí vedia točiť kvalitne,“ tvrdí Lukáš Kasprzyk.
Film venovaný populárnemu spevákovi nastavuje zrkadlo nielen spoločnosti, divákom, aj Richardovi.
„Film je pozerateľný a je dobré, že i vďaka takýmto snímkam sa do našich kín vracajú diváci. “
Ideálny zvukár je podľa Lukáša Kasprzyka taký, ktorého divák nevníma. „Spravidla je jeden z posledných, ktorý na diele v štúdiu pracuje ešte tesne pred premiérou alebo pred vysielaním. Diváci si aj podvedome zapamätajú zvuk obrazu. Ak sa vo filme zopakuje nejaká melódia, ktorá zaznela trebárs pri vražde, pri opätovnom počutí divák už podvedome tuší, čo sa asi chystá. Filmové výrazové prostriedky upútajú alebo oklamú,“ vraví L. Kasprzyk.
Spolupracuje s režisérmi Remom i Kronerom
Zvuk vo filme vytvára atmosféru. V ponurej atmosfére filmu zvukár vyberie zo zvukového archívu iný dážď, než ak prší zjari, nebodaj ešte aj s dúhou na oblohe.
„Ale nebol by som dnes takým zvukárom bez mojich kolegov Miloša Hanzélyho a Martina Králika, ani bez režisérov, akými sú Kubo Kroner (Lóve, LokalTV.) a Miro Remo (Arsy-Versy, Comeback). Poznáme sa. Rešpektujeme sa a vieme, čo môže jeden od druhého čakať. Do nášho štúdia sa radi vracajú i ďalší režiséri. Napr. Peter Begányi (seriály Naši a 1890.) Peter Bebjak (Zlo, Spravedlnosť).“
Lukáš Kaspryzk spolupracoval i na komornom filmovom príbehu dvoch ľudí Stanko, ktorý nechýbal medzi tohtoročnými nominovanými snímkami.
„Zdá sa, že film pozitívne prekvapil väčšinu divákov a tí mu dali šancu aj zásluhou hudby Davida Kollara,“ dodáva Kasprzyk.
Zvukársky chlebíček je náročný. Na pľaci je práve zvukár jeden z posledných, ktorý pred ostrou začne riešiť nejaký problém. „Ostatní sa na ostrú dokážu pripraviť naraz. Iba zvukár, hoci nemá iné uši ako ostatní, tak ako nemá kameraman iné oči, príde na problém so zvukom často až vtedy, keď začne ostrá alebo tesne pred záberom, keď zavládne na pľaci konečne ticho,“ hovorí L. Kasprzyk, ktorý aktuálne pôsobí v štábe krimiseriálu 1890 v produkcii TV JOJ.
Svet aj slovenského filmu sa v ostatných rokoch zmenil. Takmer každý kameraman, režisér, strihač, zvukár, produkčný pracuje ako živnostník – podobne ako herci a herečky naraz i na dvoch – troch projektoch.
„Je celkom zábavné sledovať ako sa veci vyvíjali. Veľa sa divák dozvie z filmu Osmičkári, ktorý rozpráva o rodiacom sa hranom, dokumentárnom neprofesionálnom filmovom svete na Slovensku.
Kasprzyk tvrdí, že pri výrobe zvukovej zložky filmu je značný rozdiel medzi dokumentom a hraným filmom. „V hranom si vyberieš z viacerých ostrých, v dokumente musíš vychádzať z toho, čo je natočené a si viac tolerantný, hlavne nech je rozumieť. Hraný film má byť zvukovo autentický, keď sa dorobia verne postsynchróny, divák tomu musí uveriť.“
