RUŽOMBEROK. Rodák z Teplíc prišiel do Ružomberka z Dukly Praha minulé leto. Svoju vydarenú liptovskú misiu ukončil po naplnení ročného angažmánu. Od ďalšej sezóny bude obliekať dres Slovana Bratilava. 30-ročný Mareš bol nedávno slávnostne vyhlásený v ankete Jedenástka ročníka 2016/17 Fortuna ligy. Bývalého hráča MFK sme vyspovedali krátko po oznámení prestupu.
Aké posezónne pocity u vás prevládajú?
- Vďaka nášmu finišu, len pozitívne. Keď som prestúpil do Ružomberka, bol to pre mňa krok do neznáma. Ani som netušil, do čoho idem. Darilo sa mužstvu i mne, takže, samozrejme, môžem hovoriť o veľkej spokojnosti. Dosiahli sme to, čo sme si všetci želali.
Čo vám najviac utkvie v pamäti z ružomberskej etapy?
– Jarná víťazná eufória. Po jesennej časti možno deväťdesiat percent ľudí už nad nami zlomilo palicu a neverilo v pohárovú Európu. Samozrejme, my sme tieto nálady cítili. Opäť sa však potvrdilo, že keď žije nejaké možnosť, treba sa o ňu do poslednej chvíle biť. A to sa vyplatilo.
Ktoré okamihy by ste, naopak, najradšej vymazali z pamäti?
– Vždy sa vyskytnú momenty, na ktoré chce človek zabudnúť. Zakaždým si však vravím, že čo sa stalo, sa aj muselo. Zbytočné je vyplakávať alebo ľutovať sa. Z nezdarov si treba zobrať poučenie a najbližšie to skúsiť urobiť inak.
Darilo sa vám aj strelecky. So štrnástimi presnými zásahmi vaše meno figuruje medzi najlepšími ligovými strelcami. Kukli ste občas aj na priebežnú tabuľku kanonierov?
– Nebudem klamať. Sledoval som, ako sa tento súboj vyvíja. Bola určitá fáza sezóny, keď ma od čela delili dva góly. Stále som túžil byť strelecky úspešný. No jednoznačne prioritou aj pre mňa bolo, aby Ružomberok v novej sezóne štartoval v európskej súťaži.
Titul suverénne získala Žilina, druhý skončil Slovan a bronzový Ružomberok. Ako sa pozeráte na toto trio?
– Som presvedčený, že sme dosiahli maximum. Prvé dva mančafty sú niekde inde. Ružomberok musí ešte popracovať, aby sa dostal na úroveň Žiliny a Slovana. To je môj názor.
Našli ste si v okolí centra dolného Liptova nejaké zvlášť obľúbené miesto?
– Boli dve, kde som pravidelne chodil – do Čutkovskej doliny a k Liptovskej Mare.
Keby ste mali porovnať českú a slovenskú najvyššiu súťaž, čo vám vyjde?
– Česká liga má vyšší level. Oveľa väčšiu pozornosť jej venujú aj tamojšie médiá. V Čechách je futbal viac propagovaný. Mužstvá hrajú technickejšie, rýchlejšie. Na Slovensku je to často o súbojoch a dôraze. Niektoré zápasy slovenskej ligy mali tiež vysoké parametre. Samozrejme, sezóna priniesla i slabšie súboje.
Nekoketovali ste s myšlienkou, že na ružomberskej adrese zostanete aj v ďalšom súťažnom ročníku?
– Čoby nie. Koncom mája sa mi skončila zmluva s MFK, a tak bolo nutné rozhodnúť sa, čo ďalej. Jednou z alternatív bolo predĺženie kontraktu.
Môžete prezradiť, čo zavážilo v prospech Slovana?
– Jednoznačne moje osobné ambície. Som veľmi ctižiadostivý človek, stále chcem vyhrávať, napredovať. Netajím, že je pre mňa najbližším cieľom získať s bratislavským klubom titul. Moje rozhodnutie ovplyvnila takisto finančná stránka.
Aké pohnútky vás viedli v kariére pokračovať práve na Slovensku?
– Mojou túžbou je posunúť sa ďalej. Plány som spájal s cudzinou, s krajinami, kde futbal je na prvom mieste. Do rozhodovania však vstúpili určité okolnosti, pre ktoré zostávam na Slovensku.
