LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ. Skládka vo Veternej Porube nebola v roku 2014 uzatvorená správne. Vyplýva to z kontroly Slovenskej inšpekcie životného prostredia. Tá skonštatovala, že mesto nepostupovalo podľa platných zákonov ani podľa schváleného projektu uzavretia skládky.
Inšpekcia nariadila kontrolu skládky, ktorá by mala byť zasypaná 1,5 metra hrubou vrstvou zeminy a tesnenia z ílu. Geofyzikálne meranie ukázalo, že ju dosahuje iba na malej časti skládky. Väčšina má hrúbku menšiu ako meter, a štvrtina ani nie 60 centimetrov.
Inšpekcia nariadila skládku znova zatvoriť
Bývalý primátor sa bráni Čítajte „Na základe zistení z kontroly následne inšpekcia uloží prevádzkovateľovi vykonať opatrenia na nápravu, teda vypracovať nový projekt uzatvorenia a rekultivácie skládky odpadov a následne jej opakované uzatvorenie,“ povedala Mariana Martinková, riaditeľka žilinskej Inšpekcie životného prostredia.
Do uzavretia skládky investovalo mesto v roku 2014 z rozpočtu takmer 1,2 milióna eur. Pochybenia v celom procese uzatvárania zistil aj Úrad verejného obstarávania.
Radnica minulý týždeň upozornila aj na ďalší problém. Od začiatku roka skládka presakuje, priesakové kvapaliny zapĺňali záchytné nádrže. Verejnoprospešné služby musia zabezpečiť ich odčerpanie prostredníctvom Liptovskej vodárenskej spoločnosti.
V záchytnej nádrži našli dieru
Hovorkyňa mesta Liptovský Mikuláš Viktória Čapčíková upozornila aj na to, že zamestnanci VPS zistili aj ďalší problém. V záchytnej nádrži, ktorá by mala byť za štandardných okolností prázdna, našli umelo vytvorený otvor, cez ktorý vytekala priesaková kvapalina.
„Tento umelo vybúraný otvor signalizuje, že prepĺňanie nádrže priesakovou kvapalinou bolo kýmsi očakávané. Do nádrže bol zrejme otvor vyvŕtaný z toho dôvodu, aby kvapalina odtekala a nádrž nepretekala, ale sa vyprázdňovala prostredníctvom otvoru smerujúceho do recipienta a potoka,“ povedala Čapčíková.
Zamestnanci VPS otvor zastavali a nadmernú kvapalinu, ktorá počas dažďa napĺňa nádrže až po okraj, musia odčerpávať. Martinková potvrdila, že priesakové vody zo skládky neodtekajú. „Na skládke odpadov je novovybudované snímacie zariadenie stavu hladiny priesakovej kvapaliny v zbernej nádrži a v prípade jej naplnenia je tento stav signalizovaný stálej službe, ktorá zabezpečí jej vývoz,“ potvrdila.
Ďalšie státisíce z mestského rozpočtu
Koľko bude opätovné zatvorenie skládky stáť, zatiaľ nevedno.
„Bude treba urobiť nový projekt, takto zbabrané uzatvorenie treba opraviť, s čím sme nepočítali. Je to veľký problém mesta. Netrúfam si presne povedať, koľko to bude celé stáť, ale odhadujem, že rádovo pôjde o státisíce eur,“ povedal liptovskomikulášsky primátor Ján Blcháč.
„Peniaze mohli ísť do rekonštrukcií komunikácií, na výstavbu nových parkovísk, zlepšenie životnej úrovne Mikulášanov, žiaľ, teraz sa nám prioritou musí stať náprava toho, čo iní zbabrali, aby sme ochránili prírodu v meste, ktoré je centrom turistického ruchu. Ostáva na nás, aby sme zmenili priority a skládku tentokrát uzatvorili zodpovedne,“ ukončil primátor.
R. Pado: „Šokuje ma, že stavbu neriadil certifikovaný stavbyvedúci.“
Je mi známe, že každá skládka sa uzatvára na základe a v súlade s integrovaným povolením a pod dohľadom Slovenskej inšpekcie životného prostredia. Neviem posúdiť, aká intenzívna je kontrolná činnosť zo strany ich pracovníkov, aké technické, logistické a iné prostriedky jej pracovníci pri vykonávaní kontroly používajú, ale mám za to, že vzhľadom na nízky počet zamestnancov a veľkú spádovú oblasť, ktorú pokrývajú, nie sú na stavbe každý deň.Prax, žiaľ, ukazuje, napríklad pri výstavbe diaľnic, že aj samotný geologický posudok môže byť pochybný a vedie pri založení stavby k následným problémom, ako sú napríklad zosuvy. Pretože vec na diaľku sledujem, mne dostupné materiály som si v minulosti preštudoval, aj správu vtedajšej hlavnej kontrolórky, dovolím si uviesť nasledovné zistenia kontrolórky. Zistila rozdiel v plánovanom a reálnom množstve na skládku uloženého geokompozitu a ílu.
Ďalej zistila, že bola zmenená lokalita dodávaného ílu, ale bez laboratórnych skúšok použitého ílu. Podľa preverovaných účtovných dokladov a ďalšej dokumentácie doloženej ku kontrole bolo zistené, že uskutočňovanie stavby viedol zamestnanec, referent odpadov, čiže nie osoba s odbornou spôsobilosťou stavbyvedúceho. Myslím si, že v už v tejto fáze bolo zrejmé, že pri uzatváraní skládky došlo k hrubému pochybeniu, technologickým a kontrolným nedostatkom. Preto ma prekvapuje, že situáciou sa už v tom čase nikto nezaoberal.
Minulý rok v júni som podal podnet na Okresnú prokuratúru v Liptovskom Mikuláši na prešetrenie celej veci. Vyšetrovateľ a aj prokurátor však vec zamietli. V roku 2017, pred niekoľkými mesiacmi, sa však opätovne začali v mestských médiách medializovať problémy so skládkou Veterná Poruba. Občania naozaj nemajú možnosť posúdiť relevantnosť situácie očistenú od politického nánosu, ale mali by poznať pravdu. Preto som opätovne podal trestné oznámenie priamo generálnemu prokurátorovi SR Jaromírovi Čižnárovi.
Mám totiž za to, že ak veci nie sú pravdivé, ide o šírenie po-plašnej správy, ak sú pravdivé, ide o trestnoprávnu vec týkajúcu sa životného prostredia možno aj v kontexte ekonomickej kriminality.Akékoľvek úniky zo skládky Veterná Poruba do vodného recipientu, ktorý následne ústi do Smrečianky, Váhu a Liptovskej Mary, nemusí predstavovať bezprostredné ohrozenie životného prostredia a zdravia ľudí, prejavujúce sa napríklad úhynom rýb. Zásadnejšou môže byť dlhodobá a trvala kontaminácia prostredia.
RUDOLF PADO, predseda Občianske združenie TATRY
