LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ. Združenie miest a obcí Liptova na svojom rokovaní prijalo uznesenie, podľa ktorého požaduje spustenie projektu posudzovania vplyvov na životné prostredie modernizácie železničnej trate v uvedenom úseku. Informovala o tom médiá hovorkyňa liptovskomikulášskej radnice Viktória Čapčíková.
Proces posudzovania vplyvov na životné prostredie by podľa jej slov totiž po novom nemal posudzovať len úsek Paludza – Liptovský Hrádok, ale trať až po Lučivnú.
„Toto by však znamenalo oddialenie celého projektu minimálne o tri roky a definitívny koniec, pretože potom už nebudú k dispozícii peniaze z prostriedkov EÚ. Preto bojujeme za odstránenie tejto požiadavky robiť EIA na celý úsek po Lučivnú a žiadame, aby sa robila EIA len na úsek Paludza – Liptovský Hrádok, aby sme dali možnosť realizácii prekládky trate,“ vysvetlil predseda Združenia miest a obcí Liptova a primátor Liptovského Mikuláša Ján Blcháč.
Členovia združenia sa zhodli, že modernizáciu trate aj s plánovanou prekládkou železnice potrebujú. „Pre našu obec je dôležité, že sa má v rámci modernizácie vybudovať železničná zastávka, ktorá v Porube nikdy nebola, a komunikácia, ktorá spojí Demänovú s Liptovským Jánom, čo pomôže hlavne rozvoju turizmu v celej lokalite,“ priblížil potreby rozvoja dopravnej infraštruktúry starosta Závažnej Poruby Pavel Beťko.
Primátor Liptovského Hrádku Branislav Tréger poznamenal, že doprava v Liptove je veľmi komplikovaná a práve modernizácia železnice by umožnila zlepšenie dopravnej dostupnosti.
Prekládka železnice by podľa radnice v Liptovskom Mikuláši priniesla v meste vznik troch cestných ťahov cez Liptovský Mikuláš, čo by zásadne odľahčilo dopravu v meste.
„Z pôvodnej cesty I/18 by sa stal mestský bulvár, pretože autá by mohli využívať ďalšie dve komunikácie, ktoré by prekládkou vznikli – trasu z Demänovej popri železnici do Okoličného s možným následným napojením na Stošice a z Demänovej na Benice a tretia trasa by viedla po terajšej železnici smerom do Liptovského Hrádku,“ spresnila Čapčíková.
Podľa ŽSR je úsek Paludza – Liptovský Hrádok v súčasnosti rezervným projektom z troch dôvodov – nevysporiadanie pozemkov, chýbajúce EIA a nedostatok voľných finančných prostriedkov z fondov EÚ, keďže ŽSR majú svoj limit v prioritnej osi príslušného operačného programu naplnený.
