Inšpirovali sme sa knihou mikulášskej autorky Anny Šmelkovej Ulice, námestia a parky Liptovského Mikuláša a prímestských častí.
Ak máte zaujímavý tip či historickú fotografiu, budeme radi, ak mám ich pošlete na mejlovú adresu marek.juris@petitpress.sk, alebo sa zastavte osobne v redakcii na Námestí osloboditeľov 32 v Liptovskom Mikuláš.
Mikulášsky Hušták
Obec vznikla v roku 1757. Jej zakladacou listinou bol kontrakt medzi mikulášskymi zemepámni Pongácovcami a šiestimi remeselníkmi, v ktorom sú obsiahnuté ich práva a povinnosti. Uvádza sa ako HUSTAK SANCTO NICOLAU, HUSTAK INFERIOR, alebo Nižný Hušták. V roku 1894 sa stal súčasťou Liptovského Sv. Mikuláša. Od 19. storočia používali pečatidlo bez pečatného symbolu s latinským textom: „SIGILLUM HUSSTAK SANCTONICOLAUS 18“. Používalo sa do pripojenia obce s mestom.
Nachádzal sa na mieste súčasných ulíc Moyzesova (dnes čiastočne zbúraná) a Hollého ulica, v okolí daňového úradu, domu kultúry a bývalej Hypernovy.
Žuffovie dom a brána do Vozáryho fabriky na Nižnom Huštáku (dnes Moyzesova ulica). 30. roky 20. storočia. Foto: (MJK)Moyzesova ulica
Poloha ulice: na východe sa začína pri Námestí osloboditeľov, pokračuje smerom na západ a končí sa pri Hollého ulici.
Zdôvodnenie názvu: Štefan Moyzes – biskup rímskokatolíckej cirkvi, pedagóg, verejný činiteľ, kultúrny pracovník, prvý predseda Matice slovenskej (1796 Veselé pri Piešťanoch – 1869 Žiar nad Hronom). Študoval filozofiu v Trnave, teológiu v Pešti. Bol kaplánom na viacerých miestach, slovenským kazateľom v Pešti, profesorom filozofie na kráľovskej akadémii v Záhrebe, banskobystrickým biskupom. Spolupracoval s Jánom Kollárom, Pavlom Jozefom Šafárikom, Martinom Hamuljakom. Stal sa významným členom slovenskej národnoobrodeneckej inteligencie v Pešti. V Chorvátsku sa počas svojho pôsobenia zapájal do chorvátskeho národného hnutia.
Bol poslancom uhorského snemu v Bratislave, príslušníkom chorvátskej národnej strany, členom prvej krajinskej chorvátskej vlády. Neskôr, keď už žil a pôsobil doma, podporoval myšlienky čs. národnej jednoty, zakladania slovenských národných spolkov a škôl, rovnoprávnosti slovenského národa v Uhorsku. Zvolili ho za prvého predsedu Matice slovenskej (1863). Patril medzi najvýznamnejšie osobnosti slovenského národného života.
Súčasný stav, inštitúcie, firmy: Ulica bola sčasti asanovaná v 60. a 70. rokoch 20. storočia. Nachádza sa tu rímskokatolícky farský úrad, v budove je aj predajňa kníh Caritas u Sv. Mikuláša. Budova bývalého LINAPA (Liptovského nábytkárskeho podniku) ešte stojí, sú v nej ale rôzne firmy aj pizzeria a obchody.
V 70. rokoch 20. storočia došlo k zbúraniu Piťovho domu. Jozef Piťo bol slávny cigánsky primáš, narodil sa okolo roku 1800 v Tekove a zomrel v Liptovskom Mikuláši v roku 1886. Zbúrali aj budovu prvej župnej nemocnice z roku 1859. Pôvodná zástavba ustúpila Posádkovému domu armády a Domu kultúry.
Na ľavej strane smerom k Palúdžanskému mostu bola strojáreň Piesok, v súčasnosti je v opravených priestoroch textilný podnik.
Na pravej strane stáli budovy židovských škôl, v jednej z nich bola v päťdesiatych a šesťdesiatych rokoch 20. storočia učňovská škola aj gymnázium, na rohu smerom na dnešnú Hollého ulicu zasa mestská tržnica.
Autor: Anna Šmelková
