PRIBYLINA. V pokojnom prostredí Račkovej doliny v priestoroch Penzióna Sileo na čerstvo pokosenej zelenej lúke bolo prvú júnovú nedeľu veľmi veselo.
Detský smiech, miestami až detský krik, radosť, úsmevy, zábava napĺňali srdiečko nejedného rodiča alebo starého rodiča, ale hlavne detí, ktoré sa tešili na športové a vedomostné disciplíny.
Od silnej ruky po prechod lesom
Disciplíny s pútavými názvami, ktoré v sebe skrývali určité tajomstvo, museli absolvovať všetky zaregistrované deti.
Na začiatku dostali kartičku s menom, priezviskom a jednotlivými disciplínami. Prvá disciplína sa volala Silná ruka – deti si mohli detailne prezrieť auto s hydraulickou rukou, ktoré z lesa vyváža drevo. Druhá disciplína sa volala Traf ma – hádzanie šišiek do vedra sprevádzalo veľa smiechu a radosti.
Tretia disciplína Medvedia pochúťka zaujala asi najviac – včelár z Pribyliny Ján Vrbičan pútavo hovoril o včielkach a ich práci a neobyčajnom význame včiel pre prírodu a spoločnosť. Keď je v lese tma – bola disciplína skutočne veselá. Deti so zaviazanými očami v sprievode rodiča museli prejsť dráhou, na ktorej rodič navádzal slovami svoju ratolesť.
Kynológia je neoddeliteľnou súčasťou poľovníctva a názov disciplíny Psí kamoši hovorí za všetko. Pif Paf bola disciplína, v ktorej si deti vyskúšali vzduchovku, detský luk a detskú kušu.
Potom sa deti presunuli do súťaže plnej smiechu pod názvom Aj po troch to pôjde, v ktorej si dvojica detí zviazala jednu nohu a hopkaním ako zajko prechádzali prekážkovou dráhou. Super jazda bola ako živý fúrik plný smiechu. To rodičia „fúrikovali“ svoje dieťa.
Les ako zaujímavá kniha života
Ukážku trofejí z Poľovného revíru Bystrá s odborným výkladom a poznávaním zveri v našej prírode mohli deti zažiť na disciplíne s názvom Hádaj, kto v lese býva. Pribylinskí hasiči zas otvorili hasičské auto, vybrali hadice a deti mohli striekať priamo na cieľ.
Do pribylinského Dňa detí sa zapojili i Štátne lesy SR, OZ Liptovský Hrádok. Pre najmenších pripravili disciplínu Zahraj sa v lese s veľmi pútavým a odborným výkladom o živote v lese v réžii Michaly Ondrejkovej. Deti si posadali na zem a určovali, spoznávali spevavce, dravce, mohli chytať ryby zo suchého rybníka a spoznávať zver žijúcu v tatranskej prírode.
Koník patrí do lesa od pradávna, ale potvrdilo sa, že deťom sú koníky veľmi blízke. Disciplína s názvom Povozím ťa bola pre ne doslova atrak-ciou. Každé dieťa sa mohlo povoziť na obrovskom ťažnom koníkovi. Bol to zážitok – malé dieťa a velikánsky kôň.
Chodenie po lane bolo najmä pre zručných
Ďalšou športovou disciplínou bol Prechod cez rieku. Prvý pohľad – to bude ľahké. Totiž zdanlivo dve jednoduché laná uviazané o dva stromy vyzerali pohodovo, no pohyblivé lano a prechod pomocou neho robilo deťom ťažkostí. Potrebovali veľa odvahy a zručností, aby disciplínu zvládli. Deň ako vyšitý nielen počasím, ale hlavne radosťou, šantením a smiechom detí i dospelých. Veľa disciplín, no víťazmi boli všetci. Odmena?
Pohoda v srdiečkach a balíček dobrôt, píšťalka a vynikajúci kotlíkový guľáš z diviny pre každého malého aj veľkého. Bonusovým záverom bol nafukovací hrad so šmýkačkou a hasičská pena od hasičov z Liptovského Hrádku.
Deti i dospelísi prišli na svoje
Dospelí si mohli prezrieť výstavu zhodov jelenieho parožia, ktorú pripravili PR Bystrá Pribylina, PZ Belanská Vavrišovo a PZ Machy Liptovská Kokava.
Kráľ našich hôr je určite jeleň a jeho parohy sú kráľovskou korunou. Západné Tatry ponúkajú veľmi kvalitné jelenie zhody, ktoré tešili návštevníkov i milovníkov prírody.
Konštatovanie organizátorov: „Sme radi, že sa nám aspoň na jeden deň podarilo odtrhnúť detí od mobilov a počítačov a mohli sme spoločne v prírode pod Západnými Tatrami zažiť kúsok prírody v dobrej nálade. To plné šťastie detí i dospelých bolo nádherné. Chceme sa poďakovať sponzorom, mamičkám z Medovníkového domčeka, poľovníkom z Pribyliny a všetkým, ktorí pomohli zorganizovať Deň detí v Pribyline. Táto akcia sa stáva tradíciou s vysokou kvalitou. Tohtoročná účasť stoštyridsiatich zaprezentovaných detí je doteraz rekordná.“
Čo k nádhernému dňu dodať? „Bolo úžasné vidieť toľko veľa šťastných detí a spokojných dospelých,“ uzavrela jedna z mamičiek Jana Harbach.
Autor: Ján Vrbičan
