Ján Topercer. Foto: ARCHÍV TNAko hodnotíte rozhodnutie ministerstva životného prostredia viesť diaľničný úsek Turany – Hubová cez tunel Korbeľka?
– Chválitebne. Po skoro 12 rokoch plných neinformovanosti, planej politiky, ideológie, „záujmológie“ a chaosu v réžii piatich ministrov dopravy a deviatich ministrov životného prostredia toto rozhodnutie konečne vyšlo zo spoľahlivo zisteného stavu vecí a realistického hodnotenia vplyvov diaľnice. Je podložené predovšetkým faktami a dôkazmi, nie skupinovými záujmami, ideológiou, politickými povelmi, lobovačkami, manipuláciou, rozvarenými emóciami a podobným folklórom. Splnilo tiež hlavné obsahové, metodické a právne štandardy a vcelku úspešne sa vyhlo aj konfliktom záujmov. Jeho kvalitu neznižuje ani pár menších chýb v tzv. naturovom hodnotení a v posúdení vplyvov na životné prostredie (EIA).
Čo podľa vás najviac zavážilo v prospech variantu s tunelom Korbeľka?
– Prináša najmenšie riziko zosuvov a pôdnodeštrukčných procesov i najkratšiu a najmenej sklonitú trasu, čím šetrí čas, pohonné látky aj vozidlá. Najmenej trpí poveternostnými vplyvmi (námraza, ľadovica, sneh), vyhýba sa potenciálne nehodovému úseku pod severnými svahmi Kopy a najmenej zaťaží obce hlukom a výfukovými plynmi. Najmenej naruší ráz tunajšej horskej tiesňavovej krajiny, najmenej obmedzí územný rozvoj obcí a rozvoj cestovného ruchu a bude mať aj najmenšie vplyvy na poľnohospodárstvo a lesné hospodárstvo. Jednoznačne najlepšie vychádza z pohľadu ochrany národne i európsky významných druhov, biotopov a dotknutých území sústavy Natura 2000 (spolu šiestich). Vyvolá aj najmenšie nepriaznivé kumulatívne vplyvy a jeho nepriaznivé dosahy na obce budú riešiteľné ľahšie ako pri údolných variantoch. Ani nákladmi na výstavbu sa významnejšie nevzdaľuje od údolných variantov.
Spomínaný úsek sa už začal pripravovať takzvaným úžinovým variantom (ťažba dreva, terénne úpravy ...). Darí sa eliminovať „enviro“ škody, ktoré sa týmto krokom spôsobili?
– Viacerých dôležitých biotopov, ako sú vzácne sutinové prameniská, biotopy slienitých skál a svahov so štrbinovou vegetáciou či jaskyne, sa prípravné práce, našťastie, nedotkli.
Ani príbrežné a lúčne biotopy to príliš neschytali. Väčšie škody evidujeme v jedinečnom biotope lipovo-javorových sutinových lesov na päte severných svahov Kopy, no jeho veľká väčšina je vďaka ponechaným pňom a pôde s podrastom stále schopná prirodzenej obnovy. A nielen schopná – prirodzená obnova tam už 7 rokov presvedčivo ukazuje, že to pôjde aj bez ozeleňovacích štúdií a výdatných eurofondových zálievok.
Autor: RB
