LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ. Rodák z Dolného Kubína pri Belej pôsobil pol druha roka. Po skončení angažmánu v Liptovskom Hrádku sa pred pár dňami posunul len o kúsok ďalej, do druholigového Tatrana Liptovský Mikuláš.
Aké pohnútky vás na začiatku roka 2016 priviedli do Liptova? – spýtali sme sa na úvod treťoligového kráľa strelcov.
– Hrával som v Dolnom Kubíne, avšak klub sa v polovici sezóny odhlásil z II. ligy, preto nič mi nezostávalo, iba si hľadať nové pôsobisko. Mojou ambíciou bolo pokračovať v druhej najvyššej súťaži, ale netúžil som skončiť v mužstve, ktoré bolo ohrozené zostupom. Preto ma zaujímal aj dobre fungujúci klub z III. ligy. Ozval sa Liptovský Hrádok, ktorý netajil svoj zámer časom postúpiť do II. ligy. Sadli sme si a rýchlo došlo k dohode o podmienkach.
Čo všetko ste stihli pred hrádockou adresou?
– Moje futbalové začiatky sa spájajú s prípravkou v Istebnom. Trvalo to dva roky a potom až do pätnástich som hrával v Dolnom Kubíne. Ako dorastenec som sa dostal do Dukly Banská Bystrica. Kategóriou U 19 sa v tamojšom klube skončilo moje technické hosťovanie a nasledoval návrat do Dolného Kubína.
Prejdime k vašej streleckej potencii. Ako vnímate 25 gólov v predchádzajúcom súťažnom ročníku?
– Veľmi pozitívne, hoci mohlo byť ich aj viac. V jesennej časti som sa trochu trápil, no na jar som premenil väčšiu časť šancí. V prvej polovici sezóny som skóroval desaťkrát, v druhej pätnásťkrát. Výdatne mi ku gólom dopomohli spoluhráči. Zväčša moje góly padali po tímových akciách.
Čo považujete za svoju silnú stránku v pozícii zakončovateľa?
– Jednoznačne výber miesta. Nemôžem sa hrdiť dákou telesnou výškou, ale i tak kopec gólov som dosiahol hlavou. Nech to neznie neskromne, no dokážem sa dostať do šancí, a to v každom zápase, čo považujem sa svoju veľkú prednosť.
Sledovali ste pravidelne tabuľku strelcov?
– Do zimy som tam zablúdil iba zriedka. Až koncom sezóny ma začala viac interesovať. Dáko mimoriadne som sa však na poradie nesústredil, skôr som iba tak mrkol jedným očkom. Tlačil sa na mňa Lukáš Laksík z Kremničky. V závere sezóny nestíhal a ušiel som mu o šesť gólov.
Aj v minulosti vám takto parádne sypalo?
– V kategórii U 19 som v Banskej Bystrici bol štvrtým najlepším strelcom I. ligy starších dorastencov. No až teraz som bol zo všetkých najlepší.
Aké pocity máte zo sezóny 2016/2017 v Liptovskom Hrádku?
– Bol to úžasný futbalový rok. Vyskladal sa super kolektív. Všetci – hráči, tréneri i vedenie – spoločne išli za jedným cieľom. Len škoda toho konca, veď celú sezónu sme pred sebou mali jedinú métu – postup. Nikomu z nás nebolo jedno, že klub sa neprihlásil do II. ligy. Myslím si, že viacerí chalani z lanského kádra majú na to, aby v tejto súťaži hrali. Uplynulý súťažný ročník napriek tomu hodnotím iba kladne. Na hrádocký klub nemôžem vyriecť ani jedno krivé slovo. Čo sa sľúbilo, tak sa aj splnilo.
Ďalšiu etapu vo svojej kariére máte za sebou. Novou výzvou je Tatran Liptovský Mikuláš. Čo si od čerstvého prestupu sľubujete?
– Už som vravel, že aj po kolapse dospeláckeho futbalu v Dolnom Kubíne ma ťahalo minimálne späť do II. ligy. Aj v polovici sezóny bola možnosť odísť, no v Hrádku sme si s trénerom Jánom Hasprom povedali, že spoločnú robotu dokončíme. Od Tatrana si sľubujem ďalší kariérny posun.
Aké zmeny týmto krokom vo vašom živote nastali?
– Už nepracujem, bol som zamestnaný ako elektrikár v OFZ Istebné-Široká a môžem sa naplno venovať len futbalu, čo vždy bola moja veľká túžba. Tatran funguje na profesio-nálnejšej úrovni, v tomto období do týždňa absolvujeme sedem-osem tréningov a odohráme dve prípravné stretnutia. Je nás v kabíne viac, dvadsať, takže nechýba konkurencia. Každý musí bojovať o svoj post, nikto nič nemá isté.
Ešte otázka na záver. Ako by ste sformulovali svoje futbalové želanie do budúcna?
– Ako cieľ som si vytýčil hrať v prvej slovenskej alebo českej lige. Mám aj svoj veľký sen, dostať sa raz aspoň do druhej anglickej súťaže.
