Nízkotatranské lesy miznú

LIPTOV. Územie národného parku Nízke Tatry postihli dve veľké vetrové kalamity v rokoch 2004 a 2014. Lesníci dlho neváhali a vyťažili obrovské plochy lesa.

Človek nemusí byť ekológom ani lesníkom, aby vidiel, že v Nízkych Tatrách nie je niečo v poriadku. Na stráňach nie tak dávno rástli hrubé stromy v hustých lesoch.

Dnes vidieť rozsiahlu mesačnú krajinu odkrytú až na základ, popretkávanú hustou sieťou lesnej dopravnej siete. Miznú aj prirodzené horské lesy a vytrácajú sa ich pôvodní obyvatelia.

Hlucháň rovná sa zdravý les

Najzreteľnejší je rapídny úbytok populácie chráneného hlucháňa, ktorý pre život potrebuje prirodzený horský les s dostatočnou rozlohou. Jeho prítomnosť v lese možno ľahko zistiť, pretože je veľký a zanecháva neprehliadnuteľné stopy.

Tam, kde žije hlucháň, žijú aj ďalšie druhy, ktoré sa pred zrakom človeka skrývajú. Odborníci hovoria, že hlucháň je dáždnikový druh, pretože jeho ochranou sa zabezpečuje ochrana celých lesných spoločenstiev.

„Len v Nízkych Tatrách bolo za posledných 10 rokov vyťažených viac ako 6700 hektárov horských smrekových lesov, ktoré tvorili vhodný životný priestor pre hlucháňa. Ťažbou bolo zničených minimálne 24 tokanísk. Približne na päťtisíc hektároch boli použité insekticídy na usmrcovanie hmyzu, a to počas reprodukčného obdobia, keď je prežitie kuriatok plne závislé od hmyzej potravy,“ povedal odborník na hlucháne Martin Mikoláš z občianskeho združenia Prales.

Nízke Tatry: Sneh len zvýrazní kontrast holín (6 fotografií)

Vodu nemá čo zadržať

Ekológovia a aktivisti hovoria o ťažbe v Nízkych Tatrách ako o najväčšej ekologickej katastrofe, ktorej sme v súčasnosti svedkami. Za pár rokov zmizlo niečo, čo sa so všetkými zložitými vzťahmi tvorilo stovky až tisícky rokov.

Les prišiel o svoju hlavnú kostru, zmizli staré stromy a s nimi aj zvieratá, ktorým poskytovali prirodzené útočisko. Vodu v krajine už nemá čo zadržiavať a tá sa pri väčších zrážkach, ktoré u nás nie sú výnimočné, valí do dedín ako po šmýkačke.

Most na ťahu na Čertovicu poškodil inak nenápadný Svidovský potok, ktorý tečie zo Svidovskej doliny. Tá sa v roku 2011 ešte zelenala hustým lesom, z ktorého zostali holiny. Les mizne aj zo záveru Jánskej doliny, zo susednej Demänovskej doliny.

Ľudia z dedín pri ústí dolín nedávno okúsili silu vody, ktorú v prírode nemá čo zadržať.

VIZUALIZÁCIA GOOGLE EARTH (zdroj: (STAN))

Do lesa suché stromy patria

Lesníci sa bránia, vraj na vyťažených plochách sadia nové stromy. Ekológ Karol Kaliský ale upozorňuje, že umelo vysadená plantáž stromov nikdy nenahradí pôvodné lesy so svojím vlastným ekosystémom, ktorý sa tvoril stovky rokov.

Do prirodzeného lesa patria aj suché stromy, práve v nich nachádzajú útočisko napríklad drobné lesné sovy, kuvičky vrabčie a pôtiky kapcavé alebo vzácne ďatle trojprsté, rozpadajúce sa drevo zas poskytuje živnú pôdu tisíckam druhov mikroorganizmov.

Na území Národného parku Nízke Tatry hospodári viacero subjektov, urbáre, mestské lesy a štátne Lesy SR, ktoré sú najväčším obhospodarovateľom nízkotatranských lesov. Tie tvrdia, že spracovávajú len kalamitné drevo, čo im aj prikazuje zákon o lesoch.

Na prvom mieste príroda

Do rozporu sa dostávajú zákon o ochrane prírody a krajiny so zákonom o lesoch. Zákon o lesoch nariaďuje hospodárom vyťažiť kalamitu v 2. až 4. stupni ochrany do šiestich mesiacov alebo podľa plánu, ktorý schváli príslušný okresný úrad.

Aktivisti hovoria, že v národných parkoch by sa drevo nemalo ťažiť vôbec, pretože kalamity, suché drevo či lykožrút sú prirodzenou súčasťou lesa, s ktorými si dokáže poradiť sám.

Lesom človek pomôže tým, že do nich nebude zasahovať. Pomôcť by mohla iba zmena zákona, aj keď zničené lesy v nízkotatranských dolinách to nevráti.

Minister životného prostredia László Sólymos nedávno pre médiá vyhlásil, že vzhľad Nízkych Tatier nie je v poriadku a chce sa dohodnúť s ministerstvom pôdohospodárstva, aby sa v chránených územiach hospodárilo tak, aby na prvom mieste bola príroda a tomu sa prispôsobilo hospodárenie.