Nedeľa, 17. december, 2017 | Meniny má Kornélia
Pridajte si svoje mesto
POHĽAD ODBORNÍKA

K. Kaliský: „Ničenie lesov národného parku pokračuje šialenou rýchlosťou.“

Karol Kaliský, ekológ, lesník, úspešný filmár a fotograf prírody, po ukončení štúdia lesníctva vo Zvolene dva roky pôsobil ako účastník projektu na záchranu tatranského kamzíka, ďalších päť rokov robil na Správe TANAP-u.

Vo vetrom a lykožrútom zasiahnutých lokalitách, kde sa predtým takmer vôbec nezasahovalo, sa začali používať rovnaké hospodárske postupy, aké sa využívajú mimo chránených území, teda tam kde je prvoradá drevoprodukčná funkcia lesov. (Zdroj: KAROL KALISKÝ)

Národný park Nízke Tatry bol vyhlásený už v roku 1978 a s výmerou približne 73-tisíc hektárov je to jeden z dvoch najväčších národných parkov na Slovensku.

Okrem iného je to územie kľúčové pre zachovanie a prežitie niektorých európsky významných horských druhov na Slovensku, napríklad hlucháňa hôrneho.

Podľa zákona o ochrane prírody by mala byť v území národného parku ochrana prírody nadradená ostatným činnostiam. Navyše, na všetkých lesných pozemkoch, ktoré sa tu nachádzajú, platia tiež ustanovenia lesného zákona, ktorý zaväzuje hospodáriť a nakladať s lesmi takým spôsobom a v takom rozsahu, aby sa zachovala ich biologická rozmanitosť a schopnosť plniť funkcie lesov.

Nové cesty a zvážnice

Napriek týmto jasným legislatívnym rámcom, zdanlivo zaručujúcim zachovanie priaznivého stavu územia parku, došlo len v rokoch 2004 až 2014 vplyvom ťažby dreva v NAPANT-e k zániku viac ako 6700 hektárov starých horských lesov.

V dôsledku veľkoplošnej ťažby horských lesov sa za posledných 13 rokov východná časť Nízkych Tatier, spravovaná predovšetkým štátnymi lesmi, premenila doslova na mesačnú krajinu. Vznikli tu stovky kilometrov nových ciest a zvážnic, ktoré natrvalo zjazvili doteraz nesprístupné odľahlé a prekrásne závery dolín, najmä v okolí hlavného hrebeňa kráľovohoľských Nízkych Tatier.

Prečítajte si tiež: Nízkotatranské lesy miznú

Ťažba lykožrúta nezastavila

Lesní hospodári jednoducho zneužili situáciu, ktorá vznikla po vetrovej kalamite z roku 2004. Vo vetrom a lykožrútom zasiahnutých lokalitách, kde sa predtým takmer vôbec nezasahovalo, začali používať rovnaké hospodárske postupy, aké sa využívajú mimo chránených území, teda tam kde je prvoradá drevoprodukčná funkcia lesov.

Drastické ťažbové metódy nielen že nezabránili šíreniu lykožrúta, ale, naopak, viedli k otváraniu stále nových porastových stien vetru aj lykožrútovi a nakoniec k odlesneniu celých svahov. Tomu sa nevyhli ani ochranné pásma vodných zdrojov či citlivé horské lesy v strmých svahoch národného parku.

Lesy neplnia svoju funkciu

Práve staré horské lesy boli pritom v minulosti bezpečným domovom stoviek lesných druhov, z ktorých mnohé sú chránené zákonom o ochrane prírody. V dôsledku ťažby zanikli tisíce hniezdnych lokalít rôznych druhov vtákov a s nimi minimálne 24 tokanísk hlucháňa hôrneho, ktorého ďalšie prežitie v tomto území je vážne ohrozené.

Tieto lesy mali aj podľa lesného zákona plniť ďalšie dôležité funkcie, predovšetkým funkciu trvalej ochrany pôdy, mali zabraňovať tvorbe lavín a zadržiavať v krajine vodu.

Príklad z mája tohto roku, keď veľká voda narušila most pod Malužinou, poškodila cesty a ničivá povodňová vlna sa prehnala aj Demänovskou dolinou je dôkazom, že vyrúbané lesy už svoje funkcie nedokážu plniť a prestávajú chrániť nižšie položené pozemky.

Takúto do očí bijúcu devastáciu nášho prírodného dedičstva lesohospodári, paradoxne, od začiatku zdôvodňovali a stále zdôvodňujú práve ochranou lesa. Neváhali pritom použiť aj vedecky neoverené a dávno prekonané metódy. Časť nízkotatranských lesov letecky postriekali zdraviu nebezpečnými pesticídmi, čo tiež prispelo k ničeniu biologickej rozmanitosti národného parku.

Proti tomuto bezprecedentnému postupu sa v uplynulých rokoch postavilo až 150 odborníkov z oblasti lesníctva, lekárstva, genetiky, ekológie, environmentalistiky, krajinárstva, zoológie, botaniky a ďalších prírodných vied, no ničenie lesov národného parku naďalej pokračuje šialenou rýchlosťou.

Vláda problém ignoruje

Pre mnohé lokality a biotopy vzácnych druhov je už teraz neskoro. Zničená a odplavená pôda sa bude obnovovať stovky až tisíce rokov, zničené staré lesy vrátane pralesov už nikto z nás viac neuvidí.

Doterajší prístup svedčí o nekompetentnosti lesných hospodárov pri spravovaní chránených území. Ich hospodárske zameranie je v príkrom rozpore s poslaním tohto územia, ktorým je ochrana prírody.

Tento stav je rovnako aj výsledkom neschopnosti organizácií, spadajúcich pod rezort životného prostredia. Správa NAPANT-u ako odborná organizácia ochrany prírody toto územie nespravuje a aj keby chcela, nemá na rozhodovanie o území reálny vplyv.

Preto jediným riešením, ktoré by mohlo zvrátiť tento negatívny trend, hroziaci stratou biologickej rozmanitosti, ďalšími povodňami a ešte väčšou stratou mimoprodukčných funkcií lesa čiastočne je okamžité zastavenie ťažby vo všetkých starých horských lesoch národného parku a vytvorenie dostatočne veľkých zón s vylúčením akýchkoľvek úmyselných ľudských zásahov.

Na to by však musela zasiahnuť vláda Slovenskej republiky, ktorá doteraz tieto problémy úspešne ignoruje. V opačnom prípade už Národný park Nízke Tatry nebude mať žiadne opodstatnenie.

V zahraničí z toho ťažia

Najsmutnejšie na príbehu Nízkych Tatier je, že sme si premárnili obrovskú príležitosť pre rozvoj nášho regiónu, akú ponúkajú skutočné národné parky kdekoľvek vo svete.

Príkladom môže byť Bavorský les v Nemecku, kde pred vyše 40 rokmi vyhlásili na území lesného závodu národný park, a dnes toto územie navštívia ročne viac ako dva milióny ľudí. Ničnerobenie a sledovanie prirodzeného vývoja lesa po kalamite prináša regió-nu až desaťnásobne väčší zisk ako to bolo pred vyhlásením parku, keď tu bol ešte lesný závod.

Model, ktorý sme uprednostnili v Nízkych Tatrách, pripomína viac lesný závod ako národný park. Krátkodobý ekonomický zisk z dreva je možno na prvý pohľad tou najjednoduchšou, no bez najmenších pochýb aj tou najhoršou cestou nielen pre národný park, ale aj pre celý náš región.

Za vzniknuté ekologické aj materiálne škody v tomto prírodoochranne aj turisticky výnimočnom území totiž nebudú platiť tí, ktorí ich spôsobili, ale my všetci a generácie, ktoré prídu po nás.

Ďalšie články z témy Ťažba dreva v lesoch


  1. Do Korytnice vypravili vlak po štyroch desaťročiach 958
  2. Tomáša zatkli pre drogy 784
  3. Razenie tunela Čebrať chcú obnoviť vo februári Foto 639
  4. Zmeny v autobusoch 477
  5. D. Kucharčík odchádza 268
  6. Legendárna Kamenná chata aj po rekonštrukcii zostane kamenná 82
  7. Do Korytnice vypravili vlak po štyroch desaťročiach 82
  8. Tatran oslávil prelomový rok 75
  9. Marek Uram zahviezdil aj v Rázusovie dome 65
  10. Razenie tunela Čebrať chcú obnoviť vo februári Foto 57

Najčítanejšie správy

Mikuláš

Do Korytnice vypravili vlak po štyroch desaťročiach

Po viac ako štyridsiatich rokoch vypravili motorový vlak z ružomberskej hlavnej stanice na trať vedúcu do Korytnice. Ružomberskí nadšenci by boli radi, keby historický vláčik jazdil po trati pravidelne.

Tomáša zatkli pre drogy

Vo štvrtok 14. decembra vo večerných hodinách vykonala polícia policajnú akciu, počas ktorej zatkla 26-ročného Tomáša z Liptovského Mikuláša.

Razenie tunela Čebrať chcú obnoviť vo februári

Práce sa naplno rozbehnú až po tom, ako diaľničiari ukončia proces posúdenia vplyvov novej trasy tunela na životné prostredie.

Zmeny v autobusoch

Mala by sa zlepšiť nadväznosť na vlaky, uľahčí ľuďom dochádzanie za prácou, do školy a k lekárom.

D. Kucharčík odchádza

Dušan Kucharčík bol 
neodmysliteľnou súčasťou obrany. 23-ročného stopéra sme vyspovedali ihneď po oznámení veľkej správy.

Blízke regióny

Mapa bola starovekým GPS, treba po nej prejsť prstom

Prvým GPS budú možno naši pravnuci nazývať mapy a atlasy, vďaka ktorým sme ešte nedávno dokázali precestovať celý svet. Túto a aj iné pravdy si môžete pozrieť na výstave Prstom po mape, ktorú sprístupnili v Literárnom múzeu SNK.

HOKEJ: Martinčania premrhali trojgólový náskok, potom ich posledná Gelnica dorazila v nájazdoch

Naši vyhrávali po dvoch tretinách už 4:1, v závere III. tretiny aj 5:4, no i tak to nestačilo. Domov si chalani vezú len jeden bod, o ďalší prišli v penaltách.

Konečne! Kníhkaviareň aj v Martine

V rodnom Martine už ponúka svoje služby najnovší Martinus aj s kníhkaviarňou.

Mesto ide riešiť problémové križovatky

Najhoršia situácia je na Huštáku, medzi Mestským parkom a Slovenkou a pri kruhovom objazde blízko Lidla smerom na Podlavice.

Muža z Brezna olúpili pred herňou

Prípad je v štádiu vyšetrovania.

Všetky správy

Obľúbenejší futbalista ako Maradona v Neapole nebol. Hamšík dokázal nevídanú vec

Slovák Marek Hamšík vyrovnal klubový rekord Diega Maradonu.

Dravecký ozrejmil svoje vyhodenie. Beriem všetko na seba, tvrdí

Hokejista Vladimír Dravecký si s veľkou pravdepodobnosťou nezahrá na olympiáde v Pjongčangu.

Zničil päť lietadiel. Ficov brat za leteckú nehodu pokutu nedostal (+FOTO)

Kým pilotovi, ktorý pri sebe v lietadle nemal preukaz, úrad pokutu naparil, za haváriu na letisku obíde Ladislav Fico bez trestu.

Neplačú, rovno to skončia. Na Slovensku pribúda samovrážd mužov

Celosvetovo si na život siahne dvakrát viac chlapov ako žien, u nás je tento pomer trojnásobne vyšší. Prečo a čo s tým?

Fico otáča, odchod do penzie má dostať strop

V roku 2012 štát nastavil vek odchodu do dôchodku na strednú dĺžku dožitia.