LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ. Slovensko urobilo všetky potrebné kroky na zápis do Registra chránených označení pôvodu a chránených zemepisných označení vedeného Európskou komisiou. Droby by mali na konci všetkého získať známku chráneného zemepisného označenia pre tradičné liptovské jedlo. Na rade je teraz Brusel.
Tento týždeň poslali z ministerstva pôdohospodárstva do Bruselu všetky dokumenty, receptúru, zdôvodnenie týkajúce sa liptovských drobov. O tom, že droby si zaslúžia ochranu, Liptáci presvedčili ministerstvo šikovne. Fanúšikov jedla si medzi úradníkmi získali nielen argumentmi ale aj ochutnávkou.
Známka by mala prísť na budúci rok
Pochúťka by mala byť 19. slovenským jedlom alebo potravinou, ktorá získa ochrannú známku Európskej únie. Tou sa hrdia napríklad tradičný skalický trdelník, slovenská parenica a bryndza, najnovšie aj stupavské zelé a naposledy ho získala žitavská paprika.
„Teraz je na rade Brusel, my sme si už všetky povinnosti splnili,“ povedal Štefan Packa, predseda Občianskej združenia Liptovské droby.
Získanie ochrannej známky a uznania kvality zo strany Európskej únie nie je jednoduché a vyžaduje aj nemálo času. K žiadosti sa vyjadria tamojšie odborné inštitúcie a počas šiestich mesiacov sa k nej budú vyjadrovať ostatné členské štáty. Až potom možno udeliť ochrannú známku.
„Tohtoročný Švábkafest už nestihneme, udelenie známky ale, verím, oslávime na budúci rok so všetkým čo ku tomu patrí,“ doplnil Packa.
S nápadom prišiel primátor
Občianske združenie sa do dlhej cesty pustilo pred dvoma rokmi. Cieľom je spropagovať región prostredníctvom tradičného a veľmi chutného jedla Liptákov. Otcom myšlienky šírenia dobrého mena Liptova pomocou chuťových pohárikov je liptovskomikulášsky primátor Ján Blcháč, ktorý s nápadom našiel oporu v dlhoročnom a skúsenom hoteliérovi Štefanovi Packovi.
Keď uvažovali, čo je pre Liptov typické jedlo z hľadiska histórie, samozrejme prvé napadli primátorovi halušky. „Lenže halušky máte aj v Terchovej, Tureckej a inde, išlo teda o celoslovenský fenomén. Takže som prišiel s myšlienkou na droby, ktoré sú práve pokrmom, ktorý charakterizuje náš región,“ vysvetlil primátor.
Droby sa pripravujú podľa mierne odlišných receptúr v jednotlivých obciach, pričom sa podarilo receptúru zjednotiť.
„Máme našťastie v Mikuláši a Ružomberku dvoch veľkých producentov liptovských drobov, čo garantuje, že ide o bežne dostupný tovar aj v obchodnej sieti. Droby sú teda produkt, ktorý by mohol v budúcnosti pomôcť marketingu Liptova,“ doplnil primátor Blcháč.
Najnáročnejšie bolo, podľa predsedu združenia, zjednotiť receptúru. Vychádzali pritom z regionálnych tradícií, ktoré sú v každej dedine predsa len trochu odlišné. Napokon sa dohodli a vybrali ten, ktorý bude najlepšie reprezentovať liptovskú pochúťku.
Recept chcú dostať aj do špičkových reštaurácií
Liptov navštevuje množstvo turistov a spolu s Bratislavou a Tatrami patrí k najvychytenejším destináciám. Jednou z ciest, ako spoznať región, vedie aj cez kuchyňu. Ľudia radi ochutnávajú miestne špeciality a na Slovensku to nie sú iba halušky alebo strapačky.
Tohtoročnú zimnú sezónu by mohli hotely a reštaurácie hosťom ponúkať miestnu pochúťku. Hoteliéri s tým ale môžu mať problém. Liptovské droby sú tradične jedlom skromných ľudí a cudzincom môže pripomínať klobásu či jaternicu, ktorú si dajú v stánku na svahu alebo akvaparku.
„Máme skúsenosť, že najmä zahraničný turista sa chce hlavne dobre najesť, čo znamená dať si aj mäso. Preto sme pre reštaurácie vymysleli jedlo s názvom liptovské droby plus,“ povedal Packa.
Prvý raz ho predstavili na Nový rok v hoteli Jánošík a hneď sa uchytil. Droby servírujú na tanieri s kyslou kapustou ako prílohu ku kvalitnému jahňaciemu mäsu.
„Droby nevystupujú ako hlavné jedlo ale ako zaujímavá zemiaková príloha. Pokiaľ by mali nejaké reštaurácie problém s dodávkou jahňacieho mäsa, pokojne môžu použiť napríklad dobrú bravčovú krkovičku,“ doplnil Packa.
