LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ. Inšpirovali sme sa knihou mikulášskej autorky Anny Šmelkovej Ulice, námestia a parky Liptovského Mikuláša a prímestských častí.
Ak máte zaujímavý tip či historickú fotografiu, budeme radi, ak mám ich pošlete na mejlovú adresu marek.juris@petitpress.sk, alebo sa zastavte osobne v redakcii na Námestí osloboditeľov 32 v Liptovskom Mikuláš.
GARBIARSKA ULICA
Garbiarska ulica, hlavný ťah Liptovského Mikuláša, vznikla v 90. rokoch 20. storočia. Všetka doprava dovtedy viedla Ulicou 1. mája a stredom mesta. Pôvodnú zástavbu, ktorú tvorili väčšinou domy garbiarskych robotníkov, preto asanovali.
Štvorprúdová cesta vedie z východu na západ, začína sa na križovatke s Ulicou 1. mája, z juhu obchádza centrum mesta a končí sa na križovatke pri bývalom hypermarkete Hypernova. Križuje sa tam s s Jánošíkovým nábrežím a diaľničným privádzačom na D1.
Sasinkova ulica
Názov ulice vychádza z najrozšírenejšieho remesla v Liptovskom Mikuláši, ktorým bolo spracovanie kože. Z dielní garbiarov, kožušníkov a obuvníkov vyrástli moderné garbiarske a kožiarske továrne.
V 19. a v prvej polovici 20. storočia (do roku 1989) bolo mesto jedným z najvýznamnejších stredísk garbiarskej výroby v Uhorsku, neskôr v Československu.
Výrobky vyvážali do celého sveta. Medzi významné podnikateľské kožiarske (garbiarske) rodiny patrili Žuffovci, Stodolovci, Pálkovci, Pazeríniovci, Grubovci, Nahálkovci a Lackovci.
V tridsiatych až štyridsiatych rokoch sa volala Sasinkova ulica.
Zo spomienok
Mikulášsky rodák a pamätník Peter Valko, ktorý v súčasnosti žije v Liptovskej Sielnici, si zaspomínal, že pôvodná Garbiarska ulica bola významným priemyselným centrom.
„Sídlila tam prevádzka Kožiarskych závodov číslo 02, takzvaní Pazeríniovci. Bola to vlastne koželužňa,“ dodal. V areáli sídlila aj vila továrnika Pazeríniho.
P. Valko si spomína aj na vojenské zdravotné sklady, boli vraj najväčšie v Československu a sídlili oproti bývalému kinu Tatra.
Keď ich presťahovali do nových priestorov v meste, pôsobil tam nábytkársky podnik Nový Domov.
„Tak kde je dnes parkovisko a areál reťazca Billa, sídlilo riaditeľstvo Kožiarskych závodov a Lignoprojekt. Z podniku vyšli známi mikulášski architekti a projektanti,“ zaspomínal.
Pokračoval, že z pôvodnej Garbiarskej ulice viedla z mesta najkratšia cesta cez hojdací most z Nábrežia na futbalový štadión za Váhom.
Mikulášsky rodák si spomenul aj na pôvodnú mestskú tržnicu. Pamätá si ju ešte medzi Gastronómom – alebo neskôr Liptáčikom a súčasným Katolíckym domom.
Autor: MAJ, MEL
